Dôvody prečo si niekto vyberie na svoj pobyt práve našu univerzitu v maličkom Slovensku, sme zisťovali od študentov z Turecka. Všetci traja sem prišli počas ich štvrtého ročníka psychológie. Prvé dojmy z pobytu na Slovensku boli prekvapenie a radosť, pretože sa veľmi chceli programu Erasmus zúčastniť a zlepšiť si angličtinu. Bohužiaľ, nemajú veľa príležitostí rozprávať sa anglicky, pretože bývajú spolu.
Pre výber Slovenka mali jasné dôvody: „Slovensko je omnoho lacnejšie než iné európske krajiny a má dobrú polohu. Je blízko k rôznym zaujímavým miestam. My napríklad chceme ísť na výlet do Talianska, čo je z tadeto viac uskutočniteľné než z Turecka.“ Najvýraznejším prvým dojmom bol pre nich pokoj, ktorý tu vládne. „Nikdy predtým sme neboli niekde, kde je tak ticho a pokojne. Ulice sú skoro prázdne a všade je veľa zelene.“ Tento rozdiel zaznamenala hlavne Gamze z Istanbulu. Gül a Anil sú síce z o niečo menších miest, v ktorých sa však populácia aj tak pohybuje v miliónoch. Samozrejme sa to odzrkadľuje aj v tom, že ich školy sú omnoho väčšie a plnenie zadaní hektickejšie. „Profesor u nás doma nemôže povedať, že je povolené pár hodín vynechať. Musíme študovať, chodiť do školy, robiť úlohy a neustále tvrdo pracovať. Preto je to tu pre nás taká menšia dovolenka. Ešte aj na našu prvú prednášku sme čakali dosť dlho.“
Za ďalšiu výhodu považujú aj bývanie na Bottovej. Naši študenti nie sú zo slovenských internátov nadšení, ale Gamze hovorí, že oproti jej internátu v Turecku je to ako nebo. Hlavne keď sa vezme v úvahu nízka cena. Napriek ich chvále, našli sa aj takí, čo po dvoch dňoch odišli, pretože sa im nepáčilo ani ubytovanie, ani mesto. Podľa Gül, Gamze a Anila je to zbytočne negativistický prístup. „Každý deň len nadávali ako sa im nič nepáči. Niet divu, keď sú takí negativisti. My sme si pobyt spríjemnili napríklad návštevou Bratislavy a veľmi sa nám tam páčilo. Tiež sa chystáme ísť pozrieť do Košíc, prípadne iných miest.“ Keď sa nudia, idú sa prejsť po Trnave. Veľmi si cenia, aký je tu čistý vzduch. V ich rodných mestách (Izmir, Adana, Istanbul) síce viac prúdi život a energia, ale kúsok tichého, zeleného miestečka by ste tam hľadali pomerne dlho. Slovenský jazyk im pripadá veľmi komplikovaný a za najpoužívanejší výraz považujú slovo dobre. „Všetko je u vás dobre. Dobrý deň, dobrú noc, odpoveď na všetko môže byť dobre. Je to milé.“
Ak by ste chceli spríjemniť pobyt zahraničných študentov v Trnave, môžete sa stať Erasmus budddy-m (kamošom). Alebo ich aspoň zobrať na nejakú tú Beániu. Priateľ v zahraničí sa zíde vždy.
Na porovnanie sme zistili aj pár informácii o tom, čo čaká Slováka na Erasme v zahraničí. Všetko podstatné nám zodpovedala Ľubica Bôtošová, študentka z Fakulty masmediálnej komunikácie. Jeden semester študovala v Dubrovníku (Chorvátsko), kde zažila veľa zábavy a získala mnoho skúseností.
Často sa hovorí, že ak idete do južných krajín, Erasmus je jedna veľká párty, čo sa naopak nedá povedať o tých severských. Ľubica s tým tak úplne nesúhlasí: „Je pravda, že v Nemecku a severských krajinách sa musíš učiť viac a nie je to len zábava. Avšak, na mojej škole sme sa tiež museli učiť a chodiť na prednášky. Práveže mi starší poradili, aby som si zvolila veľa predmetov. Aspoň som sa nenudila, ale zároveň som sa ani nebála, že tie predmety neurobím. Hodiny boli väčšinou zaujímavé a všetci boli veľmi milí.“ Prístup ľudí na škole bol o niečo iný než u nás: „Oni nič neriešia, ani sa neponáhľajú. Keď som nemala niečo vyplnené, alebo som si chcela meniť predmety kvôli nedostatočným kreditom, referentka ma upokojovala, že mám čas a nemusím sa stresovať a vybavovať to hneď.“
Ako to ale vyzerá v začiatkoch? „Čo je nezvyčajné pri výbere študentov na Erasmus na našej škole je to, že si vyberáš jednu preferovanú univerzitu. Inde si môžu voliť viacero možností než len jednu. Tiež viem, že na iných školách nie je veľký problém dostať sa na Erasmus, zatiaľ čo u nás sa musíš skutočne vedieť presadiť,“ hovorí Ľubica, ktorá sa na program hlásila už v prvom ročníku. V zahraničnej škole ju vďaka jej výrečnosti hneď zobrali do rozhlasu. Tam v angličtine moderovala spolu s ďalšími zahraničnými aj miestnymi študentmi. „Páčilo sa mi, že sme v škole robili často prezentácie. A tiež k nám pristupovali trochu miernejšie, ako k miestnym študentom. O zábavu a program sa nám zo začiatku starala organizácia erasmus student network. Jedno čo ma ale mrzí, že si nikto netrúfal učiť nás po chorvátsky, pretože v škole na to nemali špecialistov.“
Na ubytovaní neušetrila tak, ako Turci študujúci u nás, pretože konkrétna univerzita v Dubrovníku je mladá a stále nemá internát. Našťastie je tam mnoho možností prenájmu, ktoré využívajú cez leto turisti. Kto sa najviac obáva toho, či si zlepší angličtinu, platí pre neho odpoveď: Ako si zariadiš, tak máš. „Je jedno kde si. Dôležité je s kým si a aké si to urobíš,“ potvrdzuje známu pravdu Ľubica. „V zahraničí je dôležité nájsť si niekoho, kto ti bude oporou. Nie len kamarátskou, ale aj takým spôsobom, že ti je mentorom. Ten môj ma krotil hlavne v rôznych výletoch. Raz sme si s babami na týždeň prenajali auto a išli sme do Srbska, Bulharska, Grécka…samozrejme opatrnosti nie je nikdy dosť. Našťastie taký Dubrovník je veľmi, veľmi bezpečné miesto.“ Kto neskúsi, nezažije. Preto sa aj napriek strachu rozhodla ísť a neľutuje. Ak by mal niekto skutočné obavy, nemusí ísť až tak ďaleko. Na výber je aj Česko a Poľsko. Z tade by sa už dalo zbehnúť na mamine halušky, no nie?
Foto: Ivana Vyšná, archív respondentov
