E-šport je dnes miliónový biznis. Množstvo ľudí ho vníma ako horúcu tému, no stretávajú sa tu rôzne názory a myšlienky. Je vôbec zdravé jednu tretinu dňa trénovať a následne súťažiť o balík peňazí?
Trochu z histórie
Historicky prvý turnaj sa odohral na Stanfordskej univerzite v roku 1972. Hlavnou cenou pre víťaza nebola finančná odmena, ale ročné predplatné časopisu Rolling Stone. Neskôr sa prvá obrovská súťaž konala v roku 1980 a zúčastnilo sa na nej viac ako 10 000 ľudí. Už v tom čase bolo cítiť veľkú mediálnu podporu.
80. roky
V roku 1980 sa objavilo niekoľko firiem, ktoré sa špecializovali na monitorovanie najlepšie dosiahnutého skóre vo videohrách. Jedna takáto spoločnosť sa volala Twin Galaxies. Podporovala videohry a publikovala zoznam najvyššieho skóre a pokorených rekordov. Je to niečo podobné Guinnessovej knihe rekordov.
90. roky
Toto obdobie nebolo typické iba módou a hudbou, ale aj nárastom herného priemyslu. Do popredia sa dostal hlavne internet, vďaka ktorému nastala éra online súťažného hrania. Pripojenie na internet bolo veľmi dôležité, keďže pomohlo spopularizovať počítačové hry a spoločnosti, napríklad Nintendo či Blockburster. Neskôr začali rôzne spoločnosti sponzorovať a podporovať svetové e-šport turnaje.
Byť či nebyť športom?
Názov e-šport, pre laikov elektronický šport, v podstate znamená súťažné hranie videohier ako profesionálneho športu. Podľa tejto vety by to mal byť šport, avšak na internete sa pojem šport s pojmom e-šport nezhoduje.
Názov má aj podobné synonymá: „professional gaming“, „progaming“ či „cybersport“. Množstvo ľudí si povie: „Ako je možné, že to môžu hrať súťažne?“ alebo „V akých hrách sa tam dá vôbec súťažiť?“ Je tu množstvo hier, ktoré sa delia na FPS (First-Person-Shooter) alebo RPG (Role-Playing-Game). Do kategórie FPS hier sa radia hry ako Overwatch, Call of Duty a Counter Strike. Pod RPG hry spadá World of Warcraft, Fallout a Borderlands.
Malá zaujímavosť. V Ázii existuje platforma zvaná Bountie, ktorá dáva možnosť hráčom živiť sa hraním svojich obľúbených hier. Ide o platformu plnú hráčov a herných vývojárov. Hrať svoju obľúbenú hru a pritom zarábať? Ó, áno!
Typický e-športový hráč je vo väčšine prípadov študent strednej alebo vysokej školy od 16 rokov. Je to vek, v ktorom človek disponuje dobrými reflexmi, psychickou a fyzickou odolnosťou, ktorú treba na výdrž v zdĺhavých bojoch. Okolo veku 25 rokov sú hráči v tomto odvetví už „na dôchodku“.
Získa e-šport status klasického športu?
E-šport by mal byť, podľa viacerých diskusií na rôznych fórach, považovaný za klasický šport, v ktorom sa vynakladá istá časť úsilia. Ako v klasickom športe, tak aj v e-športe športovci vynaložia úsilie a trénujú niekoľko hodín denne. Vedeli ste, že hráč e-športu dokáže za minútu urobiť 400 pohybov na klávesnici a myši? Je to dvakrát viac ako u bežného používateľa.
Ďalším faktom je, že počas hrania hry dokáže hráčovi tep srdca vyskočiť na 180 úderov za minútu. Zapríčiňuje to najmä stresové vypätie hráčov. Títo hráči dokážu trénovať priemerne 9 až 10 hodín denne. Každý jeden deň, ktorý venujú tréningu, sú vystavení nervozite a istému tlaku. Väčšina srdcových chorôb je spôsobená z dôvodu veľkého napätia, ktoré vychádza z nezdravého stereotypu.
Tieto e-športové turnaje ponúkajú peňažnú odmenu, ktorá prevyšuje sumu niekoľko miliónov. Tým prekonávajú zárobky mnohých iných športových turnajov po celom svete. Podobne ako Tour de France, aj e-športy majú svoje názvy turnajov. Patria sem napríklad League of Legends The Championship alebo BlizzCon. U nás na Slovensku je to napríklad Y-Games. Možno v najbližších olympijských hrách už budeme vidieť aj e-šport. Jeho účasť, najmä vďaka masívnej popularite medzi mladými ľuďmi, je veľmi reálna.
A čo vy? Ste v tíme e-šport a budete im fandiť alebo má hranie počítačových hier zostať domácou záležitosťou?
