22-ročný profesionálny hráč z Trnavy, nám porozprával tom, aké je náročné byť dlhodobo najlepším a prečo je lepšie mať normálnu prácu.
Matúš Jakubčík je profesionálny hráč hry League of Legends, ktorého fanúšikovia môžu poznať pod prezývkou Neon. Po skončení gymnázia rovno nastúpil do zahraničného klubu, aby sa neskôr stal prvým a zároveň jediným Slovákom pôsobiacim v najvyššej Európskej lige s názvom LEC.
Počas svojho pôsobenia vystriedal mnoho zahraničných klubov a na domácej scéne vyhral v roku 2016 Majstrovstvá Českej republiky za tím Fraternitas. Donedávna obliekal dres tímu Schalke 04 Esports, ktorý je známy hlavne vďaka svojmu futbalovému klubu.
Ubehlo len pár týždňov od skončenia svetového šampionátu známeho aj ako Worlds. Víťazom sa stal tím EDG, ktorý porazil favoritov a zároveň minuloročných šampiónov DWG. Ako hodnotíš toto finále a celkovo priebeh turnaja?
Z finále som bol celkom prekvapený, nakoľko tím Damwon Gaming bol oveľa väčší favorit ako Edward Gaming. Čo sa týka celého turnaju, tak prekvapený nie som, pretože Ázia oproti zvyšku sveta vždy napredovala a aj bude.
Prečo to tak je?
V Ázii je e-šport mainstream a ostatné športy sú v úzadí. Oni to majú ako súčasť kultúry, taktiež je tam aj oveľa väčší počet hráčov a tým narastá aj súťaživosť. V priemere tých veľmi dobrých hráčov je v Ázii oveľa viac v porovnaní napríklad s Európou, preto aj kvalita tímov je tam vyššia.
Je niekto v našich končinách, kto dosahuje takúto úroveň?
Máme zopár hráčov, ktorí im dokážu konkurovať. Avšak väčšinou je to tak, že tí hráči nie sú v jednom tíme. Naposledy sme mali taký tím dva roky dozadu s G2.
Pred pár mesiacmi ti skončila sezóna. Ako vyzerajú odvtedy tvoje bežné dni? Trénuješ stále alebo si skôr užívaš voľno?
Ľudia majú predstavu, že keď skončí sezóna, čo je väčšinou niekedy v auguste, tak máme do januára voľno. Nie je to úplne tak. Tá hra sa stále vyvíja a nikto nechce zostať pozadu, čiže je to o vlastnom záujme zostať vo forme.
Ak by sme sa na to chceli pozrieť chronologicky, kedy začal malý Matúš z Trnavy uvažovať, že chce byť profesionálnym e-športovcom?
Nikdy som za tým nešiel, že odteraz chcem byť profesionálny hráč, i keď som vnímal, že je to „cool“. Ono to prišlo skôr za mnou. Keď som v pätnástich išiel prvýkrát na LAN party, tak aj napriek tomu, že to bol úplný debakel, zapáčila sa mi atmosféra súťaženia. Odvtedy som si začal hľadať amatérske tímy a viac chodiť na súťaže.
Takým prelomovým bodom pre mňa bolo, keď ma po dvoch rokoch hrania v amatérskych ligách popri štúdiu odporučil kamarát do tímu ako náhradu za neho. Tam som hral asi dva mesiace, potom mi prišli ponuky do semi-profesionálnych tímov, kde to bolo platené. Vtedy som si povedal, že to vyskúšam a keď sa podarí, tak v tom ostanem. Skúsil som a vyšlo to.
Byť profesionálnym hráčom je z dlhodobého hľadiska veľmi náročné.
Spomenieš si kedy sa to celé udialo?
Už v prvom ročníku na gymnáziu som hrával za amatérske tímy. V treťom ročníku som to mal už ako prácu na plný úväzok na diaľku a zarábal som celkom pekné peniaze. Štvrtý ročník na gymnáziu som už len dotiahol maturitu, aby som to nemusel dokončovať neskôr. Už vtedy som mal dohodu v zopár tímoch, že keď skončím školu, rovno ku nim nastupujem.
Ako reagovali na takéto rozhodnutie rodičia?
Prvých pár rokov bolo ťažších, pretože som bol ako dieťa dosť závislý od počítača. Mali k tomu odstup. Keď však prišli prvé úspechy a uvideli, že sa s tým dá slušne zarobiť, začali to brať vážne a teraz to úplne akceptujú.
Ak by si mal zhodnotiť úroveň e-športu v Českej a Slovenskej republike, vnímaš, že sa niekde posunula?
Podľa mňa je to u nás stále chabé, pretože máme veľmi malý trh a je tu len malá komunita hráčov, ktorí sa tomu venujú dlhodobo. Bohužiaľ, myslím si, že to tak určitý čas ešte bude. Šanca, že sa e-šport dostane v takýchto malých krajinách do popredia, je totiž malá.
A čo vravíš na to, že v Česku sa založili prvé profesionálne tímy, v ktorých hráči dostávajú regulárnu výplatu? Vnímaš to ako posun vpred?
Určite to týmto spôsobom napreduje. Ja by som už napríklad profesionálny hráč nebol, ak by za to nebol taký honorár, aký je, pretože iba vtedy sa to oplatí.
Vie byť e-šport pre ľudí životná záležitosť?
Určite áno, ale byť profesionálnym hráčom je z dlhodobého hľadiska veľmi náročné. Nikto nevie, kam sa budú e-športy ďalej vyvíjať. Mladé talenty nahrádzajú starších hráčov a neskôr to úsilie, ktoré musí človek vynaložiť na to, aby bol stále najlepší, je vyčerpávajúce. Aj tí hráči, ktorí dosiahli svoj vrchol kariéry, boli najlepší len chvíľu, pretože už nedokázali ísť ďalej. Bolo to tak náročné, že sa im to ani neoplatilo. Je lepšie mať normálnu kariéru, ktorá má víziu na niekoľko rokov, ako byť profesionálnym hráčom, pretože nikdy nevieš, čo sa stane.
Dosiahol si podľa teba svoj vrchol kariéry alebo ešte stále cítiš, že je priestor niekam sa posunúť?
Ťažko povedať. Myslím si, že ten vrchol som ešte nedosiahol, pretože každým rokom som lepší a lepší a v najbližšej dobe cítim, že sa budem stále zlepšovať. Mojím plánom je hrať dovtedy, pokiaľ si budem myslieť, že na to mám. Až potom uvidím, či v oblasti e-športu nezvážim nejaké iné pozície.
Máš nejakú víziu kam by si sa chcel po kariére profesionálneho hráča vybrať?
Ak by sa to týkalo iba League of Legends, tak by som vedel byť napríklad content-creator alebo streamer na platforme Twitch.tv. Osobne by som sa však najradšej stal trénerom nejakého tímu.
Ak zažiješ syndróm vyhorenia, vieš, že už to nie je hra pre teba.
Raz som zaregistroval, že e-športové tímy mávajú svoj vlastný dom, kde hráči počas sezóny spolu bývajú a trénujú. Mali ste aj vy niečo podobné?
V súčasnosti je to už na vyššej úrovni. Štandard je, že každý hráč má svoj apartmán, v ktorom má počítač. Taktiež máme kanceláriu, kde sa stretávame a hráme spolu.
Ako vyzerá tvoj obyčajný deň počas sezóny?
Závisí od toho, ako ráno vstanem. Väčšinou nám o druhej poobede začína tréning. Vždy minimálne hodinu predtým by sme sa mali stretnúť v kancelárii a dať si jednu hru na rozohrávku. Dovtedy si inak môžem robiť čo chcem, ja si zväčša ešte zahrám. Od druhej do siedmej trénujeme, potom máme pár hodinový oddych a potom zasa pokračujeme s tréningom do noci. Po ňom nasleduje spánok. Takto sa nám to opakuje každý deň.
Ako dlho trvá sezóna?
Od decembra začíname trénovať a končí sa väčšinou v auguste. Závisí taktiež od toho, ako ďaleko sa tímy dostanú. Ak sa im podarí kvalifikovať na Worlds, trénujú dlhšie. Finalisti končia s tréningom niekedy na prelome októbra a novembra.
Tento režim musí byť pre človeka veľmi náročný. Zažil si niekedy nechuť v hraní pokračovať alebo pocit vyhorenia?
Párkrát sa mi stalo, že som cítil nechuť ísť hrať. Po pár dňoch to prešlo. Inak je normálne, že hráči zažívajú syndróm vyhorenia. Veľa z nich kvôli tomu aj skončilo s kariérou. Ak chceš byť v hre dobrý, musíš jej venovať veľmi veľa času. Preto, ak zažiješ syndróm vyhorenia, vieš, že už to nie je hra pre teba.
A pokiaľ ide o fyzické problémy?
Najčastejšie fyzické problémy mávajú hráči s rukami, zrakom a chrbticou. Konkrétne karpálne tunely sú asi najväčším problémom.
Snažia sa kluby predchádzať týmto problémom?
Niektoré tímy na to dbajú a majú svojho terapeuta. Bohužiaľ, môžeš mať v klube aj fyzioterapeuta a postihne ťa to tak či tak. Každý človek je totiž iný a keď celý deň tráviš sedením za počítačom, pozeraním sa do obrazovky, časom tie problémy prídu.
Dá sa popri kariére profesionálneho hráča venovať aj nejakým iným aktivitám?
Dá sa to skombinovať, ale väčšina hráčov to radšej nerobí vrátane mňa. Ak by si chcel mať nejakú vedľajšiu aktivitu popri hraní, tak máš na ňu len pár hodín zo dňa. Tým však nechcem povedať, že nemáme žiaden voľný čas, toho je relatívne dosť. Ak by si však chcel venovať všetok svoj voľný čas nejakej inej aktivite alebo niekomu inému, tak v tej hre nebudeš nikdy najlepší.
V čase nášho rozhovoru reprezentuješ tím Schalke 04 Esports, ktorý možno poznať skôr z futbalovej Bundesligy. Ako vnímaš vstúpenie tradičných športových klubov do sveta e-športu?
Ja som za to veľmi šťastný, pretože čím viac športových klubov a čím viac mainstreamových médií sa venuje e-športu, tým viac ľudí začne tú hru hrať a sledovať. V skratke ‒ čím viac ľudí sa začne e-športom venovať, tým je to lepšie pre toto odvetvie.
Na záver mám takú otázku do súkromia. Podľa dostupných informácii ti o pár dní končí kontrakt s tímom Schalke 04 Esports. Vieš kam budú tvoje kroky ďalej smerovať?
Áno, viem, ale zatiaľ to oznámiť nemôžem. Dobrou správou je, že ostávam v najvyššej lige.
