Dni sucha. Stúpajúca hladina oceánov. Neznesiteľné horúčavy. Aj toto je podoba klimatickej zmeny, ktorá si vyberá daň na psychickom zdraví mladých ľudí. Čím ďalej tým viac mladých zažíva eko-úzkosť.
Podľa informácií dostupných na NASA, sa priemerná teplota od polovice 19. storočia zvýšila o 1.18 °C. Toto číslo je zásluhou vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Sme svedkami neustálych rekordných teplôt a môžeme čakať, že sa tento trend bude len zhoršovať pokiaľ nebudú podniknuté žiadne kroky.
Tieto a ďalšie podložené dáta, ktoré tvrdo poukazujú na ľudský dopad na planétu, však môžu spôsobovať aj psychické ťažkosti.
Čo je eko-úzkosť?
Prvýkrát bola definovaná ako „chronický strach z environmentálnej katastrofy,“ Americkou Psychologickou Asociáciou (APA) v roku 2017. Opisuje psychický stav, kedy človek pociťuje dlhotrvajúcu úzkosť z budúcnosti v súvislosti s globálnymi klimatickými zmenami.
Hoci zatiaľ nie oficiálne zaradená medzi psychologické diagnózy a podľa odborníkov nemá také isté prejavy ako klinická úzkosť, netreba ju však brať na ľahkú váhu. Podľa magazínu Time, strach z klimatickej zmeny môže negatívne ovplyvniť duševné zdravie. Týka sa to hlavne ľudí, ktorí trpia psychickými poruchami.
APA rozdeľuje eko-úzkosť na dva typy a to na akútnu a chronickú. Akútna súvisí s následkami prírodných katastrof ako tornád, hurikánov, zemetrasení a podobne. Na druhej strane je chronická, kedy psychologické dopady majú graduálnu, dlhotrvajúcu tendenciu.
Prejavy akútnej a chronickej eko-úzkosti sú podľa APA rôznorodé a u každého sa môžu líšiť. Patria sem úzkostné stavy, pocity bezmocnosti, viny a frustrácie, ale aj depresia, samovražedné myšlienky alebo trauma.
Klimatická zmena očami mladých ľudí
Podľa predpovedí môžeme očakávať, že ak čo najskôr neznížime produkciu oxidu uhličitého, jeho vysoké koncentrácie budú mať za následok priemerné globálne oteplenie v rozsahu od 4 až do 6 °C do roku 2100. Ako tieto predpovede s vývinom klimatickej zmeny vnímajú mladí ľudia?
Mala Rao a Richard Powell, napísali pre Britský lekársky žurnál (British Medical Journal), že obavy z budúcnosti tvoria veľký nátlak na deti a mladých ľudí. Podľa výsledkov nedávno uskutočneného medzinárodného výskumu, ľudia v rozpätí od 16 do 25 rokov trpia prejavmi eko-úzkosti po celom svete, píše The Guardian.
Výskum tiež odhalil mienku mladých ľudí ohľadom konania dospelých. Mladí ľudia zastávajú názor, že dospelí a vláda nekonajú dostatočne v prospech prírody, čo vedie k pocitom zrady.
Michal (22) je študentom marketingu a tvrdí, že pravidelne pociťuje negatívne emócie pri myslení na obraz svojej budúcnosti vo vzťahu s klímou. „V tomto kontexte som zažil hnev. Hnev na nezodpovedné veľké korporáty, hnev pri produkovaní obrovského množstva odpadu. Pocítil som aj pocit frustrácie či viny,“ povedal Michal.
„Zároveň mám aj nádej, poznám veľa ľudí v mojom okolí, ktorým záleží na životnom prostredí a snažia sa. Verím, že to všetko bude smerovať k lepšiemu,“ zhrnul pozitívne.
Študentka psychológie Katarína (23), má však celkom odlišný pohľad ako Michal. Priznáva, že sa dôsledne nezaoberá témou klimatickej zmeny a nesleduje správy s ňou spojené. Myslí si, že: „Planéta nie je na tom až tak zle, nemám pocit, že by sa to malo extrémne prejaviť počas môjho života, ani života mojich detí, vnúčat či pravnúčat.“
Túto tematiku aktívne zastupuje v mediálnom prostredí aj slovenský novinár, Jakub Filo, ktorý pôsobí v denníku SME ako editor a zástupca šéfredaktorky. Na profile svojho Instagramu pravidelne informuje svojich sledovateľov o následkoch, vývine a predikciách klimatickej zmeny.
V infografikách objasňuje z čoho vzniká úzkosť spojená s klimatickými zmenami a radí ako s ňou efektívne bojovať. Dokonca napísal aj dvojdielnu sériu kníh, ktorých dej je zasadený v budúcnosti a spadá pod žáner science fiction respektíve climate fiction.
Pociťujem podobné pocity, čo môžem robiť?
Pocity úzkosti, hnevu alebo strachu nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života a preto Medical News Today odporúča vyskúšať nasledovné body, ktoré môžu pomôcť pri prejavoch eko-úzkosti.
S redukovaním negatívnych pocitov nám môže pomôcť zapájanie sa do aktivít, ktoré sú šetrné k našej planéte. K týmto činnostiam patrí rozprávanie sa s ľuďmi, ktorí majú podobné obavy, zapojenie sa do dobrovoľníctva s environmentálnymi skupinami alebo činnosti na individuálnej úrovni, akými sú recyklovanie odpadu, obmedzenie konzumácie mäsa alebo udržateľné nákupy oblečenia.
Patrí sem aj používanie ekologických spôsobov prepravy ako chodenie, bicyklovanie, využívanie prostriedkov hromadnej dopravy alebo aj carpooling.
Vyhľadávajte informácie z kvalitných zdrojov, ktoré sú podložené dátami, nie sú zavádzajúce alebo prehnané. Zároveň je dôležité vedieť, kedy si dať pauzu a stanoviť si hranice.
Informácie, ktoré nás bezprostredne obklopujú každý deň, môžu spôsobiť stres a úzkosť. Odložte mobil, laptop, tablet alebo vypnite televízor a oddýchnite si od víru informácií.
Nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc, ak sa samostatne nedokážete vyrovnať so svojou situáciou. Vyhľadanie psychologickej alebo psychiatrickej pomoci nie je hanbou.
