Energetická kríza tento rok potrápila finančné rozpočty mnohých vysokých škôl. Prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou na UCM Andrej Brník vysvetľuje, aké kroky a opatrenia naša univerzita podnikla v súvislosti s riešením energetickej krízy.
Ak vláda školám nepomôže do 17. novembra, školy zatvoria svoje brány. Myslíte si, že univerzita naozaj preruší vyučovanie?
To je otázka, ktorá možno zaujíma každého študenta, ale odpovedať na ňu momentálne nevieme, pretože to naťahuje vláda. Rektori slovenských univerzít sa jasne priklonili k stanovisku, že univerzitám financie chýbajú. Nie je to len pre krízu, ale dlhodobo už niekoľko rokov po sebe dostávajú školy menej a menej financií.
Aj napriek tomu, že všetky školy spravili reštriktívne opatrenia a personálne škrty, sú na hranici schopnosti fungovať. Budúci rok avizovali ďalší škrt v rozpočte. Vysoké školy zdvihli varovný prst a žiadajú od vlády kompenzáciu a navýšenie do vysokoškolského rozpočtu. Štát nás tlačí, aby kvalita zo vzdelania rástla, ale posiela nám z roka na rok menej peňazí. Preto je UCM pripravená od 17. novembra, ak tak rektori rozhodnú, nastúpiť do štrajku.
Vedeli by ste spresniť, ako by sa to dotklo študentov?
Študentov sa to dotkne najmä v zmysle kvality štúdia. Nebude sa nakupovať nové vybavenie. Môže sa stať, že technologicky nepôjde univerzita dopredu. Možno sa nenájdu financie na kultúrno-športové aktivity. To na študentov nemusí mať pozitívny vplyv.
Univerzity sa však snažia čerpať financie zo všetkých možných zdrojov, z ktorých je možné čerpať. Ak by nám však rozpočet znížili a dali nám budúci rok menej peňazí, už by to citeľné bolo.
Aký je aktuálny stav rozpočtu univerzity?
Už tretí rok po sebe prišiel rozpočet nižší. Vysoké školstvo dostáva zo sumy, na ktorú bolo zvyknuté, menej a menej peňazí, nehovoriac o tom, že ešte do toho zasahujú zvýšené ceny energií a rôznych komodít.
Tento rok pán kvestor robí všetko pre to, aby univerzita skončila v čiernych číslach, ako to bolo doteraz. Nemali by sme mať záporný hospodársky výsledok.
Avšak naozaj sa obávame, čo bude ďalší rok. Nevieme predikovať, aký bude rozpočet na kalendárny rok 2023. Všetky peniaze teraz musíme dávať na chod univerzity, elektrickú energiu, výplaty a podobne. Momentálne sme na pokraji našich finančných limitov.
Akýkoľvek nárast cien je pre univerzitu kritický.
Kde všade a o koľko narástli náklady kvôli kríze?
Nebudem presný na čísla, ale vysvetlím prečo. Na Slovensku funguje regulácia v zmysle zastropovania cien. Paušálne si objednáte elektrickú energiu na nejaké obdobie a v rámci neho ju počas zmluvného obdobia odoberáte. Ak sa objavia nejaké výkyvy, znáša to obchodník, ktorý vám ju predáva.
My sme ostali verní Slovenským elektrárňam. Zmluvu máme do konca decembra, takže cena sa výrazne nenavýšila. Za celý rok je to približne do 100-tisíc eur za univerzitu.
Sú však školy, ktoré využili výhodnejšie podmienky sprostredkovateľov energie, a bohužiaľ, v dôsledku krízy skrachovali. Zo zákona ich museli prevziať Slovenské elektrárne. Tie im už dali aktuálnu trhovú cenu elektrickej energie. Preto majú vyššie výdavky.
Náš kvestor to dôsledne analyzuje. Čakáme, ako sa situácia vyvinie. Už nie sme v pokoji. Sme ostražití, pretože sa blíži koniec decembra. Akýkoľvek nárast je pre nás kritický. Ak by mala energia narásť v stovkách percent, neviem, kde by sme potrebné financie našli. Naša univerzita má rozpočet okolo 12 miliónov a potrebujeme peniaze aj na iné veci ako elektrinu.
Sú oblasti, kde by sme vedeli ušetriť, napríklad v rámci internátov za kúrenie? Existuje nejaký plán?
Univerzita sa dlhodobo snaží znižovať zaťaženosť uhlíkovej stopy v rámci green-tech. Na námestí Herdu, kde centrálne vykurujeme všetky budovy okolo, ako je napríklad Hajdóczyho, Kino OKO a jedáleň, sme menili výmenníkovú stanicu tepla.
Inštalovali sme aj bezdotykové batérie na vodovodnú batériu, aby sa šetrila voda. Postupne meníme obyčajné žiarovky v budovách za LED. Do budúcna plánujeme inštalovať pohybové senzory, aby sa stále nesvietilo.
Ďalej budú vypísané aj financie na solárne fotovoltaiky, ktoré budú vyrábať elektrickú energiu. Chceme ušetriť a znižovať spotrebu celkovej energie rôznymi spôsobmi, ale teraz na to nemáme financie a nemôžeme sa rozvíjať. Čo sa týka budov, vykurovanie nevieme zatiaľ všade ovládať. Preto chceme riešiť lepšiu reguláciu v budovách.
Niekedy som bol zástancom online výučby, ale teraz už viem, že osobnú komunikáciu pedagóga a študenta nič nenahradí.
V rámci Trnavy máme veľkú výhodu, ktorá sa teraz ukázala. Je to vďaka elektrárni Jaslovské Bohunice. Tá, ako vedľajší produkt vyrába teplo vo forme vody. Ak vidíte, že do Trnavy smerujú nejaké rúry, nie sú to ropovody. Je to zostatkové teplo z jadrovej elektrárne, ktorou je vykurovaná veľká časť mesta.
Čo sa týka fakultných médií a ich fungovania, ovplyvní ich kríza či prípadný štrajk?
Nie je to len na fakulte FMK. Aj na Fakulte prírodných vied, kde majú laboratória a rôzne pokusy sú väčšie spotreby. U nás je to rádio, ktoré musí byť stále v obehu. Obmedzenie sme zažili počas pandémie. Rádio fungovalo a študenti mali výnimky, aby tu mohli chodiť s tým, že sme sa im snažili zabezpečiť aj ubytovanie.
Štrajk by mal prerušiť vyučovanie len v rámci demonštrácie. Dúfam, že vláda nedovolí, aby to trvalo dlhšie. A tiež dúfam, že to nenastane vôbec. Avšak myslíme to naozaj vážne a verím, že to bude trvať len niekoľko dní.
Aktuálne prebieha rekonštrukcia na Skladovej a rekonštrukcia Kina OKA. Aj do tohoto ovplyvnila energetická kríza?
Oko by sa úplne rekonštruovať nemalo, robí sa len vizualizácia do budúcna. Máme to v pláne, ale zatiaľ to nemáme finančne pokryté. Potrebujeme to robiť z projektových peňazí. V OKU chystáme dokumentáciu, hľadáme výzvy pre realizáciu. Možností je niekoľko.
Na Skladovej máme projekt, ktorý sa už realizuje. Je spojený s Ministerstvom kultúry. V časti budovy sa tvorí centrum v rámci kultúrno-kreatívneho priemyslu na Slovensku.
Náklady boli pred tromi rokmi okolo 800-tisíc eur. Dnes, aj vďaka nárastom cien všetkých možných komodít, je cena viac ako 1,2 milióna eur. Čiže cena stavby narástla o 50 % a my tie peniaze musíme niekde nájsť.
S Ministerstvom kultúry sme intenzívne jednali a hľadali spôsoby dofinancovania. Potom poslanci prijali návrhy zákona, ktorý takéto možnosti navrhuje. Našťastie sa ale peniaze našli a projekt nám dofinancujú.
Ak sa zatvoria školy, bude to mať dopad na študentov, ktorí píšu tento rok záverečné práce?
Počas covidu mali študenti možnosti rôznej literatúry online. Čo sa týka konzultácií, určite budú prebiehať.
Tento rok pán kvestor robí všetko pre to, aby univerzita skončila v čiernych číslach, ako to bolo doteraz.
To, že nebudeme učiť neznamená, že nebudeme chodiť do práce. Zastavili by sme len výučbu. Nemyslím si, že to bude mať dopad. V prípade, že prerušenie bude veľmi dlhé, ukrojilo by sa z prázdnin. Chceme vás vzdelávať. Niekedy som bol zástancom online výučby, ale teraz už viem, že osobnú komunikáciu pedagóga a študenta nič nenahradí.
Môžeme povedať, že sa pre krízu zníži rozpočet na motivačné štipendiá?
Tento rok bol atypický. Bola tú výnimočná situácia pre vojnu na Ukrajine a my sme mali cítili potrebu pomôcť ukrajinským študentom. Aj v takýchto situáciách sa môžu využiť motivačné štipendiá. Mnoho fakúlt si tak vyčerpalo svoje fondy.
Tento rok je rozpočet nižší, ale samozrejme, že oni pomoc potrebovali. Neboli to zbytočne vyhodené peniaze. Keďže ešte nevieme, rozpočet na budúci rok, nevieme ani koľko bude peňazí na štipendiá.
Mgr. Andrej Brník, PhD.
Doktor Andrej Brník je absolventom Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave. Ako pedagóg pôsobí na fakulte od roku 2015. V rámci fakulty pôsobil ako riaditeľ študentského online rádia Aetter.sk Dlhodobo bol súčasťou propagačných aktivít na fakulte, ktoré zastrešoval ako prodekan pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou.Okrem toho pracuje ako dobrovoľník pri organizácii Medzinárodných leteckých dní SIAF na Sliači a Festivale letectva v Piešťanoch. Na festivaloch zastáva funkciu organizátora a mediálneho manažéra.Na univerzite momentálne pôsobí ako prorektor pre rozvoj a vzťahy s verejnosťou.
