V Keni často používame tri jazyky v jednej vete, hovorí John z Kene. Strávil u nás celý semester

Jednou z mnohých zaujímavých vecí v jeho krajine sú ich náramky, slúžia na identifikáciu a sú znakom vlastenectva. Na Slovensku ho prekvapil hlavne Sviatok všetkých svätých – v Keni sa totiž cintorínom vyhýbajú.

John Ngotho Kinyua je doktorandom na Katedre sociálnych a rozvojových štúdií na Mount Kenya University v Keni. Celý zimný semester pobudol na Univerzite sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave vďaka programu Erasmus+. Stretli sme sa na univerzitnom podujatí Jazyková kaviareň, ktorú ešte koncom novembra navštívila vyše stovka študentov a najväčší záujem – zrejme aj vďaka Johnovi – bol o minikurz swahilčiny.

Ak sa teda pohrávate s myšlienkou, aké by to bolo zažiť Erasmus v Keni, možno vám pri rozhodovaní pomôže aj tento rozhovor s Johnom.

Ako si sa dozvedel o príležitosti Erasmu?

Momentálne si robím doktorát na Mount Kenya University v Keni, navyše okrem toho na univerzite pracujem aj ako lektor. Vedel som, že naša škola má partnerstvo s UCM, s týmto programom som bol teda dobre oboznámený. Keď som si na webovej stránke univerzity všimol oznam o možnosti prihlásenia sa na Erasmus+ pre študentov, využil som príležitosť.

V skutočnosti som ale navštívil Slovensko už v máji 2024 na dva týždne, aby som si overil, či je vôbec možné prísť.

Takže si si nemohol vybrať inú krajinu, ktorú by si chcel navštíviť?

Myslím si, že to nebolo možné, pretože pokiaľ viem, Mount Kenya University má partnerstvo iba s UCM.

Aké boli tvoje očakávania pred príchodom na Slovensko?

Európu som už navštívil. Pred príchodom na Slovensko som strávil dva roky štúdia v Nemecku, takže som si myslel, že Slovensko je do určitej miery podobné. Po čase som si všimol určité rozdiely, ale očakával som, že moja skúsenosť na Slovensku bude aj napriek tomu veľmi podobná. Napríklad som si myslel, že univerzitná knižnica bude oveľa väčšia, ale dobrá vec je, že máte knižnice pre jednotlivé fakulty, čo mi veľmi spríjemnilo môj pobyt.

Aké miesta na Slovensku si navštívil počas tohto pobytu?

Hneď na začiatok chcem povedať, že Slovensko je veľmi krásna krajina. Navštívil som niekoľko miest, samozrejme Trnavu, Piešťany, Žilinu, Trenčín, Nitru, ktorá sa mi veľmi páčila, Košice a Bratislavu. Všetky sú krásne a veľmi som si to užil.

Stretol si sa s nejakými prekážkami? Mohol by niekto s iným kultúrnym pozadím čeliť negatívnemu postoju zo strany Slovákov?

Myslím, že mojou najväčšou výzvou bola jazyková bariéra. Naučiť sa slovenský jazyk je naozaj zložité. Počas svojho pobytu som však stretol veľmi milých ľudí. Keď som cestoval do Žiliny, sedel som vedľa staršej dámy, ktorá mala záujem o konverzáciu a snažila sa komunikovať pomocou Google Prekladača. Zdieľala so mnou veľa vecí, čo bolo naozaj milé. Taktiež sa mi stalo, že som nevedel nájsť nástupište, jedna pani si to však všimla a zaviedla ma priamo k nemu. Stretol som naozaj veľa dobrých ľudí, nemal som negatívnu skúsenosť. Myslím si, že som mal šťastie.

Čo sa týka systému vzdelávania, v čom vidíš rozdiely medzi slovenským a kenským?

Ako som už spomenul, robím si doktorát v oblasti populácií a rozvoja. Na UCM som mal možnosť zúčastniť sa na niekoľkých prednáškach v angličtine. Väčšina prednášok však bola v slovenčine, ktorú, samozrejme, neovládam. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že náš školský systém nie je taký odlišný. Jediný rozdiel, ktorý mi hneď napadol, je, že doktorát na Slovensku je väčšinou založený na výučbe.

Aké kultúrne rozdiely si postrehol medzi Slovenskom a Keňou?

Takmer všetko. Ale jedna vec, ktorá naozaj vyčnieva a neviem, či by som ju nazval kultúrou, alebo skôr praxou, je Sviatok všetkých svätých. V Keni sa ľudia do určitej miery vyhýbajú cintorínom. Keď niekoho pochovajú, nechodia ho navštevovať. Ak je niekto pochovaný na cintoríne v Keni, väčšinou to symbolizuje, akoby vás tam ľudia „zahodili“, pretože vás už nechcú alebo nemáte iné miesto na pochovanie. Svojich príbuzných pochovávame na našich vlastných pozemkoch, nie na cintorínoch.

Taktiež som si všimol, že na Slovensku sú hlavným druhom dopravy vlaky a autobusy, ktoré sú vo vlastníctve štátu. V Keni máme tiež autobusy, ale hlavným typom dopravy sú tzv. matatu, čo sú súkromné minibusy. Ak chcete cestovať po Slovensku, musíte si to naozaj vopred dobre naplánovať, zatiaľ čo v Keni sú matatu všade.

Môžeš nám povedať viac o svojom rodnom meste a z akej oblasti Kene pochádzaš?

Narodil som sa a vyrastal v okrese Murangu, moja dedina sa volá Kangema. Momentálne ale žijem v meste Ruiru, ktoré je veľmi blízko Kenyatta University (na ktorej boli v októbri pedagógovia z našej Fakulty masmediálnej komunikácie – pozn. red.). Vzdialenosť medzi mojím domom v Ruiru a Kenyatta University v našom hlavnom meste Nairobi je len 5 – 6 kilometrov, čo prejdete autom za pár minút.

Ako si už spomínal, určitú časť svojho štúdia si strávil v Nemecku, takže európske prostredie ti nie je cudzie. Zažil si počas svojho pobytu na inom kontinente sneh?

Sneh som prvýkrát videl práve v Nemecku. Tu na Slovensku som chcel skúsiť lyžovanie, ale počul som, že je naozaj drahé, no určite by som ho raz chcel vyskúšať. V Keni nesneží, ale máme dažďové búrky v horských oblastiach. Máme aj Mount Kenya (druhý najvyšší vrch Afriky vo výške 5 199 m n. m. – pozn. red.), kde je sneh na vrchole, ale nikdy som tam nebol.

Aká je politická situácia vo vašej krajine?

Najaktívnejšou skupinou, ktorá uskutočnila niekoľko demonštrácií, je generácia Z, ktorá od štátu požaduje dobrú vládu a zodpovednosť. Mnoho demonštrácií je spôsobených nedostatkom zamestnania pre mladých ľudí a korupciou politikov. Už dosiahli pár úspechov. Sú veľmi aktívni online, najmä na platforme X.

Momentálne máme veľa politických hnutí, ktoré sa snažia reorganizovať pred nadchádzajúcimi voľbami v roku 2027. No problém s nezamestnanosťou stále pretrváva.

Prečo sú mladí ľudia odhodlaní zmeniť situáciu?

V Keni máme obrovské rozdiely medzi bohatou a chudobnou vrstvou, medzi týmito dvoma skupinami je obrovská priepasť. Väčšina ľudí je veľmi chudobných a iba niekoľko je veľmi bohatých. Rozdiely, pokiaľ ide o peniaze, sú obrovské. V Keni máme ľudí, ktorí dostávajú veľmi málo peňazí za príliš veľa práce. Je to veľký problém v našej spoločnosti.

Ak v Keni pracujete pre súkromnú spoločnosť alebo organizáciu, môžete pracovať a pracovať. Zmluva síce hovorí, že práca je na 8-hodinový úväzok, no niekedy firmy požadujú, aby ste pracovali dlhšie. Niektoré z nich platia za nadčasy, niektoré nie. Veľa spoločností vykorisťuje svojich zamestnancov. Ľudia, ktorí pracujú v bankách, prídu do práce o 7:00 a odchádzajú o 20:00, neplatia im nadčasy. Vláda s tým nič nerobí.

Čo ľudia o Keni nevedia a mali by?

Nie veľa ľudí zo Slovenska navštívilo Keňu, takže by mali vedieť, že je jednou z naozaj dobrých turistických destinácií. Máme v krajine krásne miesta, prírodné parky a mnoho ďalších vecí, ako napríklad Veľkú migráciu, ktorá je jedným zo siedmich prírodných divov Afriky (hlasovali o nich ochranári, prírodovedci a ďalší odborníci z celého sveta, pričom víťazné divy boli vyhlásené v roku 2013 v Tanzánii – pozn. red.). Ide o každoročný cyklus presunu obrovských stád pakoní, zebier a gaziel medzi národnými parkmi Masai Mara v Keni a Serengeti v Tanzánii. Na tejto vyčerpávajúcej ceste zvieratá čelia mnohým prekážkam, okrem nebezpečenstva v podobe predátorov ako levy či gepardy môžeme spomenúť aj náročný prechod cez rieku Mara. Mnoho zvierat tento prechod neprežije, a to nielen pre číhajúce krokodíly, ale aj pre silný prúd rieky.

Jedna vec, ktorú by ľudia mali vedieť, je, že Keňania nehovoria len jedným jazykom. Máme 44 etnických skupín s rôznymi jazykmi. Takže hovoríme naším rodným jazykom, swahilsky, čo je národný jazyk, a potom anglicky, čo je úradný jazyk. Takže často používame tri jazyky v jednej vete. Môj rodný jazyk je Kikuyu.

Taktiež si myslím, že by mali vyskúšať našu kuchyňu. Máme veľa grilovaného mäsa s množstvom marinád, ktoré som na Slovensku nevidel.

Ak by si mal príležitosť, akú tradíciu by si predstavil Slovákom?

Jednou z mnohých zaujímavých vecí v Keni sú náramky, ktoré si dávame na zápästie. Obsahujú našu vlajku a používame ich na to, aby sme sa navzájom identifikovali. Je to znak vlastenectva, že sme súčasťou svojej krajiny.