Európsky parlament pred pár týždňami odhlasoval nové pravidlá pre pestovanie GMO plodín. Počuli ste o tom? Pravdepodobne nie. Európske témy sú totiž Slovákom blízke asi tak ako téma povstalcov v Jemene. V tých veľkých budovách sa pritom rozhoduje aj o vzduchu, ktorý dýchame.
Až farmári s heslami ako „odmietame diktát Bruselu” a „stop ekonezmyslom” nastavili zrkadlo spoločnosti, ktorej je táto inštitúcia ukradnutá. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky len 44 % Slovákov vníma Európsku úniu pozitívne. Prečo si vytrvalo robíme hanbu s najnižšou účasťou v eurovoľbách? Lebo postoj obete bez zodpovednosti je príliš pohodlný.
Hľadať vinníka je pritom úplne zbytočné, keďže samotný vstup je historicky jediný raz, kedy sme sa dokázali na niečom zhodnúť. Kampaň pred referendom v roku 2003 spojila dokonca aj Michala Kováča s Vladimírom Mečiarom, ktorých by človek na jednej strane hocičoho nečakal. Aj oni totiž vedeli, že byť súčasťou väčších štruktúr je pre budúcnosť Slovenska kľúčové.
Za dvadsať rokov sa táto hrdosť pominula. Je to vybavené. Veď samozrejme, že môžeme zadarmo študovať v zahraničí. Jasné, že nám niekto posiela peniaze, aby sme reformovali infraštruktúru a núti nás bojovať s korupciou. Spozornieme, až keď sa začnú vytrácať autá so spaľovacími motormi a keď sa pre traktory nevieme dostať do roboty.
Farmári kričia, že Únia nie je utópia a rozhodnutia „zhora” naozaj treba kontrolovať, kritizovať, pripomienkovať. Toto nie je orwellovský „Veľký brat ťa sleduje“ ani „o nás bez nás”. V Bruseli máme svoju vlajku a svojich ľudí. No vie priemerný Slovák vymenovať aspoň troch z nich?
V maturitnom ročníku na občianskej náuke zaznela otázka, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Odrapkali sme dátum a učivo bolo prebraté. Lenže vstúpiť nestačí. Slováci sú dlhodobo na chvoste s čerpaním eurofondov, nevieme načas postaviť nemocnice, náš premiér nevie odsúdiť agresora vo vojne. Zvýšme gramotnosť obyvateľov v modrých témach a možno im to začne prekážať.
Nevedomosť otvára dvere strachu a tým, ktorí strach šíria. Robert Fico vyhlásil, že slovenských vojakov do vojny na Ukrajine nepošle. Stačilo pár hodín a spoza hraníc na nás kričia, ako mu to vôbec napadlo. Už pred rokom ubezpečoval slovenské matky, že ich synovia nebudú potravou pre delá. Tie matky by však mali dobre vedieť, že Európska únia ani NATO nič podobné nemá v pláne.
Aká náhoda, že podľa prieskumu agentúry AKO pred parlamentnými voľbami 16 % Slovákov chcelo vystúpiť z Európskej únie. Trikrát hádajte, aké strany následne volili.
S vencom zlatých hviezd kráčame už 20 rokov a nie je to samozrejmosť. Stačí sa pozrieť na východných susedov, ktorí denne strácajú životy s vidinou, že raz ich niekto ochráni. My už tento komfort máme, tak by sme si na to v júni pri urnách mali spomenúť.
