Ak sťe si začiatkom mesiaca pusťili gúgl, tak vám tento najpoužívaňejší americký vyhľadávač pripomenul 250. výročie narodeňia Antona Bernoláka. Priznám sa, sám by som na to asi ňeprišiel. Práve on podporoval myšlienku fonetického pravopisu. Rozmýšľal som, aké by to bolo, keby píšeme práve tak, ako počujeme. Facebook by sa písal fejsbúk, Google gúgl alebo YouTube –jutjúb. Viem, vyzerá to ďivne, ale predstavťe si, že by návrh Bernoláka skutočňe prešiel. Dňes by sme nemali problém napísať hociktoré slovo. Týmito riadkami som chcel ukázať, ako by sme asi písali. Vy si to vieťe predstaviť? Lebo ja ňie. Jeďiné čo si viem predstaviť je skôr, že by sme ňemali tvrdé y. Bitča, riba, midlo. Asi takto by to vyzeralo. No pýtam sa, čo by sme sa na hoďiňe slovenčiny asi učili? Skloňovaňie? Časovaňie? S tým som na základnej a na strednej škole ňemal problém. „Vyťiahniťe si papier napíšeme si krátky diktát.“ Najhoršia veta počas môjho pôsobeňia na škole. Podľa učiťeľky som bol v slovenčiňe slabý. Ale ja si to ňemislým. Čo by som v tedy dal za to, aby ňeexistoval ypsilon. Myšlienka je to síce dobrá, ale osobňe som rád, že realita je iná. V čom by sme robili chiby pri písaní? Pardon. Chyby.
