Réka je tiež študentkou FMK a práve ona je dôkazom toho, že sa všetko dá, keď človek chce a že aj napriek niektorým pádom je dôležité vzchopiť sa a ísť si ďalej za tým, čo sme si zaumienili. My jej samozrejme držíme palce a prajeme jej, aby svojím skvelým hlasom a pozitívnym vyžarovaním aj naďalej očarovala porotu SuperStar. Viac o sebe a svojich speváckych pokusoch či úspechoch prezradila v našom interview.
Ako dlho sa už venuješ spevu? Priviedli ťa k tomu rodičia alebo to bolo z vlastnej iniciatívy?
Priviedli ma k tomu v podstate moji rodičia. Od malička som sa venovala tancu, lenže potom mi ocino asi v dvanástich povedal, že viem pekne spievať. Ja som ale vôbec nespievala doma, takže neviem odkiaľ to vedel (smiech). Potom sme s bratom nahrali pesničku od Pink – Family Portrait, iba tak na domáci mikrofón. Bolo to katastrofálne zlé, budem sa za to hanbiť asi do smrti, ale ocino nám povedal, že to je super – typický ocino. Tak som radšej nespievala až do svojich osemnástich. Plieskala so mnou puberta, no a keď som sa už nemohla venovať tancu kvôli zdravotným problémom, tak som si povedala, že budem spievať. Spevu som sa začala venovať vo svojich osemnástich, čo je pomerne neskoro.
Máš za sebou už viacero speváckych súťaží, v SuperStar si dokonca druhýkrát. Čo ťa motivovalo k tomu skúsiť to znovu?
Áno, skúšala som už rôzne talentové súťaže. Urobila som však veľkú chybu, že som to skúšala už vtedy, keď som len začínala spievať, takže to boli samozrejme pre mňa veľké neúspechy. Potom neskôr sa už dostavili určité úspechy, nebudem hovoriť, že neboli žiadne. V X-factore v Maďarsku sa mi napríklad podarilo postúpiť do „Judges‚ Houses“, ale vždy si človek žiada to finále. Či to vyhrá alebo nie, to je už asi jedno, je to skôr taká méta pre každého. V SuperStar som tiež bola, keď som mala ešte šestnásť rokov, ale vtedy som vypadla v divadle úplne na začiatku. A tak som to po rokoch skúsila znovu – povedala som si ale, že je to posledný pokus. Stále som však mala pocit, že nepostúpim. Aj počas kastingov som sa schovávala, utekala som pred kamerou, lebo som mala pocit, že určite nepostúpim a aké trápne to zase bude všetkým vysvetľovať, prečo som vypadla (smiech). Keď mi povedali, že postupujem, tak som bola z toho úplne v šoku.
Ako by si porovnala X-factor a SuperStar, čo sa týka porotcov, súťažiacich a celkovej atmosféry?
Je ťažké porovnať to, sú to dva rozdielne formáty. V maďarskom X-factore bola väčšia interaktivita s naším mentorom, ale so súťažiacimi nie. Tu v SuperStar je to práve naopak. Keď je naša semifinálová dvadsiatka na hoteli, kde sme ubytovaní, vždy sa dlho do noci rozprávame. Napríklad s Emmou sa z nás stali úplne super kamarátky, sme spolu nonstop.
Čiže nevládne medzi vami žiadna rivalita, ale skôr kamarátstvo?
Nie, vôbec žiadna rivalita. Možno len takým spôsobom, že si povieme, keď sa nám veľmi nepáči, ako niekto spieva, ale je to individuálne. Napríklad Emma je úplná favoritka, krásne spieva a všetci to vieme. Ale sem-tam sa nájdu niektorí, takže to je tak – sto ľudí, sto chutí.
Vďaka tvojmu postupu do TOP 20 sa nám v nedeľu 25. októbra predstavíš v prvom semifinálovom kole dievčat. S akou pesničkou vystúpiš?
Prvýkrát v živote vystúpim live a dosť mám z toho trému. Nemôžem prezradiť, akú pesničku spievam, ale ak budete v nedeľu sledovať SuperStar, tak uvidíte. Je to veľmi známa pesnička.
„Keď mi povedali, že postupujem, tak som bola z toho úplne v šoku.“
Vybrala si si ju sama, alebo ti ju vybrali porotcovia?
My sme tak komunikovali, povedali si svoje tipy a dohodli sme sa. Nebolo to nanútené, že by nám povedali, čo musíme spievať.
Keďže súťaž a natáčanie SuperStar je v Prahe, zaujíma ma, ako to stíhaš kombinovať so školou, priateľom, rodinou? Máš Hermionin časovrat?
Nemám, ale Hermiona by mi ho mohla požičať, vtedy by som chodila aj do školy (smiech). Teraz je to ešte v pohode, keďže natáčanie je zatiaľ každý víkend. No ale ak náhodou postúpim, teda dúfam, že postúpim (smiech), tak by som tam musela byť už celý týždeň a to by bolo trochu komplikovanejšie.
Keď je reč o škole, vieš už, čomu by si sa chcela v budúcnosti venovať? Spevu alebo skôr odboru, ktorý vyštuduješ?
Ja som taká, že mám vždy záložný plán, ako aj v tomto prípade školu. Ale po takýchto koncertoch, ako bol aj dnes, si poviem, že keď nebudem spievať, tak sa môžem ísť asi niekam na Hawai zahrabať do piesku, lebo to proste nebude ono. Je to úžasný pocit, keď vám ľudia tlieskajú, keď sa im to páči a užívajú si to. Je to neopísateľné, ani neviem, k čomu to prirovnať. Ja som mala aj dnes slzy na krajíčku, keď na konci koncertu začali kričať, aby som ešte spievala ďalej, je to proste skvelé. Takže určite spev.
Píšeš a skladáš aj svoje vlastné pesničky?
Áno, pracujem na vlastnej tvorbe. Ja mám to šťastie, že mám svojho brata, ktorý sa síce nevenuje hudbe aktívne, ale je vynikajúci muzikant a skladateľ. Už spolu pracujeme na mojich nových vlastných pesničkách, ktoré uzrú svetlo sveta snáď v januári. Neponáhľame sa, lebo chcem, aby to bolo dobré a aby aj texty a hudba boli premyslené.
A čo tvoja kapela, s ktorou si dnes vystúpila?
No my sme skupina taká, že sme dnes mali svoj prvý koncert (smiech). Takže sme spolu jeden večer, mali sme len hodinovú skúšku pred vystúpením. Ja s nimi však plánujem pokračovať, neviem ako oni, ešte som sa s nimi nerozprávala, či by chceli tiež (smiech). Ale ja dúfam, že áno, lebo sú to skvelí hudobníci a super chalani.
Máš aj nejakých svojich obľúbených interpretov, skupiny či idoly, ktoré sú pre teba inšpiráciou?
Mám veľa obľúbených spevákov. Zo slovenských mám napríklad veľmi rada Janu Kirschner, najmä jej starú tvorbu, a IMT Smile. Toto sú asi moji obľúbenci od nás, ktorých rada počúvam. Zo zahraničných milujem Raya Charlesa, pretože sa mi páči taká stará černošská hudba. Napríklad aj James Brown, potom samozrejme Whitney Houston, Amy Winehouse, Beyoncé, Jessie J, to sú pre mňa takí top interpreti.
Tvoja fanpage na Facebooku má už viac ako 1300 fanúšikov a tí neustále pribúdajú. Komu by si sa chcela najviac poďakovať za podporu?
Veľmi by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí mi nejakým spôsobom po SuperStar dali najavo to, že sa im to páčilo. Akýmkoľvek, pretože je to úplne skvelý pocit, keď mi ľudia pošlú správu alebo keď vidím na Facebooku a Instagrame, ako mi pribúdajú like-y pri mojich fotkách, videách a na mojej fanpage. Každú sekundu som na telefóne a s nadšením sledujem, ako to pribúda, že predtým som sa mala 33 „páči sa mi to“ a teraz mám už 34 (smiech). Takže tým ľuďom sa chcem veľmi poďakovať, je to úžasný pocit. Hlavne pre mňa, keďže som už skôr taká, že si veľmi neverím. Keď niekto vo mne vidí to, že je to dobré, tak je to pre mňa asi najväčšia opora a nesmierne si to vážim.
Réka Ballová má 24 rokov a pochádza z Bratislavy. Po maturite mala ročnú pauzu, nakoľko sa nevedela rozhodnúť, aký odbor by chcela študovať. Vybrala si masmediálnu komunikáciu na FMK UCM v Trnave, ale po prvom ročníku odišla na rok spievať do zahraničia, pôvodne totiž chcela byť barová speváčka. Navštívila rôzne krajiny ako napríklad Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Malorku a bola tiež na Malte. Momentálne je v prvom ročníku magisterského stupňa a plánuje úspešne doštudovať a venovať sa spevu, najmä vlastnej tvorbe.
Autor: Nikoleta Žišková, Foto: Zuzana Šefčíková, FB fanpage Réky Ballovej
