Vzdelávací projekt Národnej banky Slovenska 5peňazí edukuje v oblastí financií aj mládež. Jeden z tímu odborníkov, riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov, Roman Fusek vysvetľuje, ako by mali mladí ľudia pristupovať k peniazom a ako s nimi správne hospodáriť. Zároveň odporúča, kedy by mali začať myslieť na dôchodok či investovanie.
Aká je podľa vás úroveň finančnej gramotnosti u mladých? Myslíte si, že rozumejú financiám?
Snažíme sa vzdelávať deti od najnižších ročníkov na základnej škole, vrátane vysokoškolákov až po seniorov. Na školenia k nám chodia študenti, ktorí rozumejú financiám veľmi dobre, ale stretávame sa aj s takými školami, kde sa niečo nové naučia aj pani učiteľky. Pokiaľ ide o formálne meranie, na Slovensku existuje iba jediný ukazovateľ finančnej gramotnosti – PISA testovanie. 15-ročných žiakov testujú podľa metodiky OECD v trojročných cykloch. V posledných cykloch Slovensko vychádzalo vždy pod priemerom.
Prečo je to tak?
Na školách sa finančná gramotnosť učí podľa Národného štandardu finančnej gramotnosti. Je to niečo ako školský systém a školské kurikulum. Nemáme však osobitný predmet a častokrát učitelia nevedia, akým spôsobom finančnú gramotnosť uchopiť a prakticky vysvetliť. Samostatne sa neučí ani na vysokých školách. O financiách väčšinou počujeme len cez rôzne poučky. Tie samozrejme v nejakej miere platia, sú funkčné a učíme ich aj my. Univerzálne pravdy nefungujú na ľudí rovnako, každý sme trochu iný a každý vníma financie inak. O peniazoch často uvažujeme len technicky, sú však hodnotová vec.
Poďme si aj práve kvôli tomu povedať, ako by sme mali s peniazmi narábať. Začala by som príkladom študenta, ktorý má víkendovú brigádu. Čo s výplatou, ak si musí platiť nájom a stravu?
V teórii finančnej gramotnosti poznáme rôzne základné poučky. Existuje pravidlo rozumného rozloženia výdavkov v rozpočte. Hovoríme tomu správne miery domáceho rozpočtu, ktoré sú 40 : 30 : 20 : 10. Keď sa bavíme o celkovom pravidelnom mesačnom príjme, 40 % by z neho malo ísť na bežné výdavky – základné veci ako bývanie, strava alebo oblečenie. Ak splácate hypotéku alebo spotrebiteľský úver, maximálne by mali tieto splátky predstavovať 30 %, nie však viac, pretože by ste sa dostali do problémov. 20 % tvoria úspory na budúcnosť. Patria tu sporenia, investovania aj vaše plány, ktoré sa u každého odlišujú. Mladí môžu šetriť napríklad na štúdium. 10 % je železná rezerva. V Národnej banke Slovenska odporúčame, aby si ju budoval každý na zlé časy. Slovenské domácnosti sú však charakteristické tým, že len malé množstvo z nich si dokáže niečo ušetriť.
Peniaze na bývanie sú na Slovensku problémom, preto mnoho mladých po skončení školy uvažuje o odchode do zahraničia
Spomínali ste 30 %, ktoré by mali ísť do úverov. Čo v prípade študenta, ak ešte nemá žiadne úvery?
Rozpočet, o ktorom som hovoril, je všeobecné pravidlo pre domácnosť, ktorá je už zabehnutá. Študenti majú trochu iné potreby. Pokiaľ by sme hovorili o odporúčaniach pre nich, sú to opäť len základne rady. Odložiť si 10 % z výplaty ako železnú rezervu by mali spraviť ako prvé. Nie je to vôbec veľa peňazí a nemusia to výrazne pocítiť. Pri sporení na budúcnosť je to však otázne, záleží od plánov študenta. Peniaze si môže odložiť napríklad na štúdium v zahraničí či iné vzdelanie.
Hospodárenie s peniazmi u absolventa vysokej školy je v porovnaní so študentom trochu iné. Aké sú prvé kroky, ktoré by mal spraviť so svojou výplatou?
Základnou vecou absolventa vysokej školy je bývanie. Mladý človek sa mnohokrát chce čo najskôr osamostatniť, odísť od rodičov. Pri slovenských podmienkach 99 % z nich uvažuje o hypotéke, aký hypotekárny úver alebo úver na bývanie si zobrať. Taktiež zvažujú, či má zmysel bývať v nájomnom byte. Na Slovensku mnoho ľudí rozmýšľa spôsobom, že prečo by mali platiť nájomné, keď si za tú istú cenu môžu splácať už svoje vlastné bývanie. V prípade hypotéky aktuálna situácia nemusí byť tak jednoduchá. Aj práve preto mnoho mladých ľudí po skončení školy uvažuje o odchode zo Slovenska za vyšším príjmom.
Čo sa týka sporenia, je potrebné odkladať si každý mesiac 10 %, ktoré ste už spomínali?
Tých 10 % je vysoko odporúčaný pomer. Najdôležitejšie je vybudovať si návyk, kedy si z pravidelného príjmu vždy na začiatku mesiaca odložíte bokom. Samozrejme, ak sú výdavky naozaj vysoké, je v poriadku ušetriť aj menej a postupne stupňovať pri zvyšovaní príjmu. Nábehová krivka platu je výrazná najmä pri mladých ľuďoch po skončení školy. Nastupujú so základnou mzdou, ktorá sa časom zvýši.
Spomínaných 10 % však nie je kľúčových, ak máte návyk a pravidelne si budujete rezervu, ktorá vykryje váš príjem na tri až šesť mesiacov. Železná rezerva sa buduje maximálne na pol roka výpadku vášho pravidelného príjmu. Neviete, čo sa vám môže stať – úraz, choroba alebo strata zamestnania. V takom prípade siahate na železnú rezervu.
Kde by sme mali sporiť? Je lepšie zvoliť sporiaci alebo bežný účet?
Existujú rôzne sporiace produkty. Vhodná je kombinácia bežného účtu so sporiacim účtom alebo sporiacim podúčtom. Podstatná je likvidita, ktorú ponúkajú. Likvidita znamená, že peniaze máte k dispozícii prakticky hneď. Najväčšia likvidita je na bežnom účte. Peniaze si odtiaľ môžete vybrať kartou alebo prevodným príkazom. Ak zvolíte termínované produkty, musíte počítať s obmedzenou likviditou. Peniaze môžete vybrať až po určitej dobe, inak hrozí penalizácia. Kombinácia bežného účtu so sporiacim účtom je dobrá práve preto, že likvidita je rovnaká ako na bežnom účte. Peniaze, ktoré máte bokom, môžete vybrať bez poplatkov. Úroková sadzba však predstavuje veľkú nevýhodu. V dnešných časoch nedokáže nijako zabojovať proti inflácii.
Výber účtu teda záleží od našich preferencií či plánov. Aký je najvhodnejší práve pre študenta?
Študentské účty ponúkajú banky až do 26-tich rokov života. Ich výhoda je vedenie účtu zadarmo alebo za nízky poplatok. Pokiaľ ide o sporiaci produkt na železnú rezervu, je úplne postačujúci sporiaci účet. Ak však investujete s nejakým cieľom, na štúdium alebo cestovanie, nie je to najvhodnejšia možnosť. Vždy je kľúčový investičný cieľ, podľa ktorého si určíte produkt. Dôležitý je aj investičný horizont, teda ako ďaleko je váš cieľ.
Čo hovoríte na starú klasiku, keď si ľudia šetrili peniaze do obálky pod vankúš?
To je síce klasika, ale nie odporúčaná. Do obálky alebo do hrnčeka patria peniaze na bežné výdavky. Obálková metóda pomôže peniaze rozdeliť na jednotlivé výdavky v bežnom rozpočte. Viem si povedať, koľko odložím na energie, stravu alebo koníčky.
Peniaze, ktoré si ušetríme, môžeme aj investovať. Investovanie je aktuálne trend, ktorý sa rozšíril aj medzi mladými ľuďmi. Čo znamená reálne investovať?
Všeobecne investovanie znamená umiestniť peniaze na finančné trhy. Hlavný princíp predstavuje zhodnotenie finančných prostriedkov, kedy peniaze vymením za nejaký iný typ hodnoty. Veľa Slovákov pri investovaní tento pojem chápe ešte širšie ako len v rámci finančných trhov. Mnohí dnes investujú do nehnuteľností. Ale keď nemáte toľko peňazí, aby ste si kúpili byt, môžete investovať na finančných trhoch v prostredí realitných fondov.
Okrem toho ľudia nakupujú akcie, dlhopisy, bankové úložky a podobne. Každý vklad má svoje výhody a nevýhody. Veľmi moderné, no rizikové, sú dnes bitcoinové alebo iné investície v oblasti kryptoaktív. Protipólom investovania je špekulácia. Snaha rýchlo zarobiť, niečo kúpiť, potom predávať a časovať trh. V týchto záležitostiach hráme ruletu. Seriózne investovanie je snaha zhodnotiť svoje prostriedky s cieľom dosiahnuť investičný cieľ.
Veľa mladých ľudí sa nepozerá na hlavný dôvod investovania. V súčasnosti sa to stalo trendom a mnohí si ho chcú len vyskúšať. Oplatí sa investovať od mladšieho veku?
Investujem s investičným cieľom. Ním môže byť dôchodok alebo budúca kúpa nehnuteľnosti, pretože dnes vám nikto nedá stopercentnú hypotéku. Potrebujete si šetriť. Keď si šetríte z istiny a odkladáte si peniaze doma alebo na nejaký sporiaci účet, zhodnotenie je veľmi nízke. Tým pádom nemáte multiplikačný efekt, ktorý je základom investovania.
Ako ste povedali, vyskúšať si to je kľúčové. Takáto skúsenosť je úplne v poriadku a pokojne ju odporúčam. Platí však jedna dôležitá zásada. Skúšať by ste mali len s tým, čo vám nevadí stratiť. Vďaka tomu zistíte, ako fungujú virtuálne peniaze, aké sú jednotlivé kryptomeny, ako sa hýbu kryptoburzy. Ale vedzte, že idete do extrémneho rizika. Pripraviť sa môžete aj na stratu všetkých investovaných finančných prostriedkov.
Často riešená téma je dôchodok. Vzhľadom na demografické prognózy hrozí našej generácii, že nám nebude garantovaný. Má na to mladý človek myslieť už teraz alebo sa tejto téme stačí venovať až v neskoršom veku?
Skúsenosti všade vo svete, nielen na Slovensku, sú také, že mladí neriešia dôchodok. Dokonca aj starší. Myslia si, že je ďaleko alebo používajú argument, že sa ho ani nedožijú. Potom príde 60. rok života, kedy sa blíži vek odchodu do dôchodku a zrazu zistia, že nemajú úspory. Vtedy je už ale neskoro.
Mladí dôchodok neriešia. Používajú argument, že sa ho ani nedožijú
Pri dôchodkovom sporení je vaším najväčším priateľom čas. Čím ste mladší, tým máte viac priestoru na šetrenie. Môžete si pravidelne odkladať aj pomerne malú sumu, napríklad na akciových trhoch. S priemerným zhodnotením niekoľko percent ročne vám dôchodok bude z veľkej časti tvoriť práve výnos. Istina, ktorú ste si odkladali, bude menšia časť dôchodkových úspor. Aktuálna úprava dôchodkovej reformy je už v súlade so základnými princípmi v druhom pilieri ako povinný vstup, presmerovanie úspor do akciových fondov a indexových fondov.
Takže mladí by dôchodok mali začať riešiť čím skôr?
Určite áno. Odporúčam aj tretí pilier, teda ďalšie doplnkové dôchodkové schémy. Tam si však odkladať nemusíte, ak máte peniaze uložené iným spôsobom. Odkladať si na dôchodok čo najskôr je dôvodom demografickej predikcie, ktorá sa týka už narodených ľudí. Dnes ešte stále viac ako dvaja ľudia pracujú na jedného dôchodcu na Slovensku. Môžeme povedať, že ide o rizikový model, v ktorom dôchodkový systém nestačí financovať budúcich dôchodcov priebežným spôsobom. Po roku 2040 sa to otočí a neskôr po roku 2060 to už bude 1 : 1.
Ak by som si teraz chcela otvoriť druhý pilier, stačí ísť do mojej banky?
Áno. Od budúceho roka vás ďalej presmeruje štát podľa vášho veku. Svoj budúci dôchodok nenechávajte na štát a postarajte sa o neho už teraz.
Ak by niekomu nestačili tieto rady, môže sa obrátiť na finančného poradcu. Čo vlastne znamená mať takéhoto poradcu?
Podľa zákona finanční poradcovia alebo finanční sprostredkovatelia sú ľudia, ktorí pomáhajú ich zákazníkom s financiami. Sprostredkovatelia sú motivovaní a platení finančnými inštitúciami, ktoré ponúkajú dané produkty. Ak vám finančný agent vybavuje hypotéku, má z toho odmenu od banky. Samostatne nezávislých finančných poradcov je na Slovensku veľmi málo, pretože klienti za finančné rady nie sú zvyknutí platiť. V zahraničí to však funguje ako bežná prax.
Slovenskí poradcovia sú závislí od produktov konkrétnych spoločností, bánk či poisťovní. Neznamená to, že vám môžu dať zlú radu, ale ponúknu vám nejaký vejár možností. Dôležité z vášho pohľadu je pýtať sa a overovať si veci, ktoré vám hovoria. Nevadí, ak neviete klásť kvalifikované otázky, lebo sa vo financiách cítite stratený. Pýtajte sa na všetko, čomu nerozumiete. Ak sa vám odpoveď zdá nezrozumiteľná, vyhľadajte radšej niekoho iného. Ak vás niekto odbije odpoveďou, že to nie je dôležité alebo cítite nátlak pre kúpu konkrétneho produktu, nie je to v poriadku.
Je lepšie si zvoliť poradcu v rámci banky alebo vyhľadať skôr tretiu osobu?
To je ťažko povedať. Banka vám na pobočke ponúkne len vlastné produkty. Nezávislý poradca odporučí produkty viacerých bánk. Dokáže ich lepšie porovnať. Dnes je veľmi užitočné skúsiť aj webových porovnávačov, ktorí sú v podstate tiež finanční sprostredkovatelia. Tí vám poskytnú základnú rešerš, porovnajú ceny, výhody a nevýhody produktov. To isté robíte aj pri kúpe tovarov cez e-shop. Ak si chcete niečo kúpiť, hodíte to do vyhľadávača a porovnáte si kvalitu a jednotlivé parametre produktu. Úplne rovnako to funguje aj vo financiách.
INFOBLOK
Riaditeľ Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Roman Fusek v rámci vzdelávacieho projektu Národnej banky Slovenska 5peňazí poskytuje rady v oblastí financií. Je členom tímu odborníkov NBS, ktorý sa snaží zvýšiť úroveň finančnej gramotnosti Slovákov. 
