Putinova vojna rozpútala na trhoch s energiami cenovú explóziu. Máme len jednu možnosť, ako to ustáť, hovorí bývalý tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek.
O hrozbách, ktoré predstavuje energetická kríza nielen pre Slovensko, ale pre celú EÚ sme sa porozprávali s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva Karolom Galekom. V rozhovore sa dozviete:
- ako Putin rozpútal vojnu nielen s Ukrajinou, ale aj s Európskou úniou,
- čo je nutné urobiť, aby sa nám podarilo skrotiť prudký nárast cien energií,
- prečo Európska komisia nepostihne spoločnosti, ktoré na kríze ryžujú,
- čo môže viesť k zániku Európskej únie,
- či ešte stále funguje európsky trh s energiami,
- ako sa vláda zahráva s ohňom, ktorý môže mať katastrofálne následky.
Prečo zažívame taký prudký nárast cien energií?
Je to spôsobené tromi faktormi. V prvom rade za tým stojí vojna na Ukrajine, ktorú vyvolal ruský agresor. V druhom rade za to môže neuvážená energetická politika niektorých krajín Európskej únie s cieľom odstavenia funkčných jadrových elektrární. No a v neposlednom rade prehnane zelená stratégia pri rozvoji európskej energetiky, ktorá je síce dobrá, ale nedá sa realizovať zo dňa na deň.
Zelené zdroje však budeme určite potrebovať, pretože sa musíme čo najskôr zbaviť závislosti od energetických nosičov z tretích krajín, nielen z Ruska. Dnes je konflikt vyvolaný z ruskej strany, v budúcnosti môže byť nevypočítateľná iná krajina. Prechod na obnoviteľné zdroje energie sa však musí robiť s chladnou hlavou. Keď dobre nastavíme stratégiu, omnoho rýchlejšie sa dostaneme k dohodnutým cieľom. Pretože aj v tomto prípade platí, že cesta je dôležitejšia ako cieľ.
Trh je prehriaty, akoby ste išli po diaľnici na jednotke.
Zastavme sa pri vojne. Ako ovplyvnila ceny energií?
Vyskočili na násobky svojich pozícií v porovnaní s predošlým obdobím. V jednom momente, na konci augusta, napríklad elektrina vyskočila na tisíc eur za megawatthodinu, kým rok predtým to bolo 86 a dva roky spätne iba 45 eur. Na ministerstve sme sa od začiatku snažili znížiť regulované poplatky, ktoré sú druhou časťou koncovej ceny. Keď sa nám to konečne podarilo, cena komodity neporovnateľne vzrástla. Vojna a neistota, ktorú so sebou priniesla, nám rozbila fungovanie trhov.
Prečo Európa neznižovala závislosť od ruských energií už skôr?
Európske štáty po roku 2009, keď boli obmedzené dodávky ruského plynu cez Ukrajinu, urobili opatrenia smerom k diverzifikácii trás. Európa sa sústredila najmä na prepojenie štátov, aby mohol plyn tiecť jedným aj druhým smerom. Dovtedy fungoval len jeden tok smerom z Ruska. Žiaľ, pozabudlo sa na zdroj, odkiaľ plyn kupujeme. Reálne sme sa začali zaoberať odstrihnutím od ruského zdroja až po vypuknutí vojny.
Do akej miery je v súčasnosti Slovensko závislé od ruských energií?
Na ruskom plyne sme boli závislí na 85 %. SPP dokázalo nahradiť v priebehu štyroch mesiacov takmer 70 % ruského plynu alternatívnymi dodávkami. Pracuje sa aj na znížení závislosti od ich jadrového paliva. Vyžaduje si to však dlhší proces, keďže vývoj a certifikácia alternatívneho paliva od iného dodávateľa môže trvať aj 6 rokov.
Slovenskí výrobcovia už majú dávno elektrinu predanú za ceny spred roka, čiže im nemáme čo zobrať.
Ako hodnotíte výstavbu Nord Stream 2 v kontexte dnešných udalostí?
Výstavbu umožnilo Nemecko, dovolím si povedať, z naivity. Viedli ho k tomu finančné záujmy a paradoxne aj zelená politika. Nord Stream 2 predstavuje geopolitické riziko. Nebol však uvedený do prevádzky. Slovensko bolo spočiatku proti jeho výstavbe. Potom sme dostali záruky od Gazpromu vo forme dlhodobého kontraktu na prepravu plynu cez Slovensko. Preto sa náš postoj zmenil na neutrálny, čo bola z pohľadu dnešných dní chyba, ale po vojne vie byť každý generál.
Aký vplyv bude mať na nás a na Európu poškodenie plynovodov Nord Stream?
Paradoxne, ceny plynu v posledných dňoch klesli. Je to preto, že plynu je už v Európe dostatok. Otázkou ostáva, čo bude po zime. Dnes si s tým nejako poradíme, ale treba myslieť do budúcnosti. V energetike nás čaká obrovská zmena. Zrejme nás neminie výrazný odklon od plynu a elektrifikácia. Ušetríme vďaka tomu obrovské množstvo emisií. Sme síce vo vojne a málokto hľadí na ekológiu, ale vojna sa raz skončí.
A potom budeme čeliť väčšej hrozbe.
Presne tak, keďže planéta B neexistuje.
Kam sa môžu ceny energií vyšplhať?
Na trhu je momentálne stres, ktorý postupne poľavuje. Pozorujem indície, že sa dostávame do korekcie. Opäť však môže nejaký veľký hráč na trhu urobiť chybný krok, alebo sa nebodaj otočí situácia na bojisku a môže to explodovať do výšin. Je to neistota a nedá sa predpokladať, či sme už za vrcholom.
V relácii týždenníka .týždeň ste povedali, že treba vyslať trhom signál. Čo môže byť takýmto signálom?
Potrebujeme vyslať signál o jednote. To môže urobiť iba Európska komisia prijatím riešení, ktoré budú vyhovovať všetkým štátom. Bolo to vidno, keď bola oznámená mimoriadna rada. Trhy spadli v priebehu jedného dňa na polovicu. Keby sme mali jasný a jednotný plán, trhy by sa chovali úplne inak.
Funguje ešte trh?
Mnohí politici tvrdia, že nie. Ja to vidím inak. Trhy fungujú – je nedostatok komodity, tak cena primerane stúpa. Zareagovali štandardným spôsobom, netvrdím však, že veľmi dobre. Po komoditnom nedostatku spôsobili finančný nedostatok, a to nie je v poriadku. Trh si s tým nateraz ako-tak poradil. Dovolím si však tvrdiť, že je prehriaty, akoby ste išli autom po diaľnici na jednotke.
Sme na pokraji priepasti. Dnes záleží iba na Európskej komisii, či urobíme krok dopredu alebo dozadu.
V rámci trhov funguje veľa medzičlánkov, napríklad traderi, ktorí párujú výrobu a spotrebu. Za normálnych okolností fungujú ako čistič v lese a pomáhajú udržiavať biodiverzitu. V časoch, keď je les v požiari, fungujú ako šíriteľ paniky. Bohužiaľ, toto je realita, a preto sme mali požiadavky, ktoré zabezpečia obmedzenia pre takých hráčov, ktorí v kríze prilievajú olej do ohňa.
Sú to spoločnosti, ktoré majú vďaka kríze nadmerné zisky?
Dnes áno. Nakupujú od výrobcov za historické kontrakty a predávajú za súčasné trhové ceny. Paradoxne, Európska komisia ich nechce nijako postihovať.
Prečo?
Na tento problém som upozorňoval eurokomisárku pre energetiku Kadri Simson. Ak zastropujeme elektrinu na 180 eur a zoberieme výrobcom zisky nad túto hodnotu, nič tým nedosiahneme. Slovenskí výrobcovia majú už dávno predanú elektrinu za ceny spred roka, čiže im ani nemáme čo zobrať.
U traderov, ktorí posúvajú elektrinu ďalej do Európy, sa naopak dá brať. Kadri Simson mi na to povedala, že kým by zaviedli jednotnú daň, trvalo by to roky. Čiže aj tak by nám nadmerné zisky unikli.
Aká situácia by musela nastať, aby sme si povedali, že toto je ten moment, keď trh nefunguje?
Keby už nebolo čo nakupovať, alebo ak by komodita bola tak drahá, že by znamenala likvidáciu nášho hospodárstva. Rovnako aj v prípade, že by naše domácnosti nemali na platby za energie.
Stále to vyzerá tak, akoby bol Brusel odtrhnutý od reálneho života.
Smerujeme k tomu?
Sme na pokraji priepasti. Dnes záleží iba na Európskej komisii, či urobíme krok dopredu alebo dozadu. Bol by som rád, keby to bola druhá možnosť a prijalo by sa opatrenie na európskej úrovni. Musí byť vyslovená jednota a prijaté opatrenia, ktoré pomôžu všetkým. Tie, ktoré boli prezentované doteraz, Slovensku veľmi nepomôžu.
Hovorí sa na pôde EÚ o systémových zmenách európskeho trhu?
Dlhý čas bol posvätnou kravou. Minulý rok sme navrhli preskúmať trh, či tam nie sú špekulácie. Dostali sme odpoveď, že všetko funguje ako má. Žiaľ, dnes sa ukazuje, že nie je to úplne tak. Preto prichádzajú úvahy o opatreniach, ktoré sú zásahom do trhu. Stále to vyzerá tak, akoby bol Brusel odtrhnutý od reálneho života a neuvedomuje si, že ak sa neprijme rýchle riešenie, bude to znamenať kolaps európskej ekonomiky. Zachrániť nás môže, že vojna sa skončí čo najskôr. Nikdy sa už však nevrátime s cenami na úroveň spred krízy.
Jedinou cestou ako vyhrať nad energetickou krízou teda je, aby Ukrajina vyhrala vojnu. Preto majú demokratické krajiny záujem o podporu vo forme vojenskej pomoci?
Áno. No proti Rusku môžeme bojovať aj tým, že budeme šetriť energie. Každé jedno vypnutie svetla či každý kilometer prejdený pešo namiesto autom predstavuje ušetrenú energiu, ktorú nemusíme od Putina kupovať, a teda ani nezíska peniaze, ktoré využíva na financovanie vojny.
Posuňme sa k Slovensku. Teraz je v parlamente novela štátneho rozpočtu. Čo by znamenalo, ak by ho neschválili?
Pomoc, ktorú štát sľubuje priemyslu aj ľuďom by nebola k dispozícii. Bavíme sa o 1,5 mld. eur, ktoré musia byť vyčerpané do konca tohto roka. Neviem si ale predstaviť ako sa to za dva mesiace podarí. Veľká časť peňazí má ísť práve na ministerstvo hospodárstva, aby pomohli podnikom v kríze.
Chceme, aby sa pomohlo ľuďom, ale nemôžeme podpísať bianko šek. Očakávame preto, že nám vláda predloží konkrétny návrh schémy pomoci a nieže sa zmeny budú robiť až po prvom čítaní. Určite nebudeme riskovať s verejnými financiami, pretože už sme sa veľakrát popálili na tom, ako ich Igor Matovič prehajdákal.
Po skončení zimnej sezóny budeme mať stále nadbytok plynu.
Istý nie je ani rozpočet na budúci rok. Hrozí rozpočtové provizórium? Čo by to znamenalo v praxi?
Ukazuje sa, že vláda nemá dostatok hlasov, aby jej prešiel návrh rozpočtu na budúci rok. Ak k tomu dôjde, tak sa na každý mesiac roku 2023 vyčlení 1/12 z tohtoročného. A ak by neprešlo ani navýšenie, tak tá 1,5 mld. eur, o ktorých sme hovorili, tiež bude na budúci rok chýbať. Rozpočtové provizórium je však neprípustné. Išlo by o veľmi nezodpovedné vládnutie.
Ako je Slovensko energeticky zabezpečené na zimu?
Slovensko je spomedzi európskych krajín najlepšie pripravené na vykurovaciu sezónu z hľadiska plynu. Máme na 90 % plné zásobníky – 65 % z tohto objemu je určených pre domáci trh. Ak by bola spotreba ako v minulom roku, po skončení zimnej sezóny budeme mať podľa prepočtov stále prebytok plynu. Samozrejme šetriť musíme. Na túto zimu sme energeticky pripravení, horšie bude, ak sa vojna neskončí ani do tej ďalšej.
S plynom teda problém nie je, čo taká elektrina? Tá, ktorú vyrobíme na Slovensku, ostáva našim domácnostiam?
Slovensko je v elektrine bilančne sebestačné. Spotreba aj výroba sú ročne okolo 30 terawatthodín. 52 % elektriny sa vyrobí z jadra, tretí blok v Mochovciach zvýši toto číslo o ďalších 13 %. V plnej prevádzke bude uvedený vo februári alebo v marci budúceho roku.
Avšak fungujeme na spoločnom európskom trhu, elektrina sa môže dostať kamkoľvek, kde vedú drôty. Môžete si to predstaviť ako tok vody – tečie tam, kde práve otvorili kohútik. Baviť sa dnes v zosieťovanej Európe o národnej sebestačnosti je prežitok.
V spomínanej relácii ste povedali, že núdzový stav je tá posledná možnosť, ktorú máme. Čo by so sebou priniesol?
Zákon o núdzovom stave navrhol Richard Sulík ešte ako minister pre prípad, že by cena komodity stúpla do takej výšky, že by si ju ľudia nemohli dovoliť. Núdzový stav znamená, že štát by určoval, kto dostane elektrinu a za akú cenu. Je to ale veľmi nebezpečné a naozaj použiteľné iba v najhoršom. Takéto individuálne kroky by totiž znamenali, že trh, ktorý sme roky budovali, sa rozpadne. Ako krajina by sme z toho možno benefitovali, ale veľmi krátko.
Zareagoval na to aj český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela, ktorý na rade ministerov pre energetiku na začiatku septembra povedal: „Individuálne riešenia by boli začiatkom konca Európskej únie.“ Týmto by sme iba pomohli Putinovi.
Takže je to len páka, ktorá nám pomôže presadiť naše záujmy na európskom poli?
Áno. Chceli sme, aby Európska komisia videla, že ak nezohľadní špecifiká jednotlivých štátov, budeme musieť siahnuť po vlastnom riešení. Niektorí politici boli za to, aby sme to aplikovali hneď. Tak zle, aby sme rozbíjali EÚ ale zase ešte nie je. Niektorí zákon označili za atómovú bombu, ale nie je to tak. Je to atómový kryt, ktorý nás ochráni, keď sa trhy zbláznia a elektrina bude nekúpiteľná. Vtedy doň zalezieme, aby sme pár dní prečkali a nezabili si naše hospodárstvo.
Novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 plénum Národnej rady schválilo 18. októbra v zrýchlenom konaní. Rozhovor vznikol pred jej prijatím.
Slovník
Vnútorný trh (európsky) – jeho súčasťou sú Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko. Elektrina vyrobená na Slovensku môže byť dodaná kamkoľvek v rámci krajín EÚ. Energetický mix Európy je nastavený na variabilné aj stabilné zdroje.
Variabilné zdroje elektriny (obnoviteľné) – variabilita spočíva v tom, že ich treba v rámci sústavy zdrojov energie vyrovnávať. Ak napríklad nefúka vietor, veterná elektráreň neprodukuje elektrinu. Treba ju preto v danom momente nahradiť ďalším zdrojom, aby nenastal výpadok.
Stabilné zdroje elektriny – elektrinu vyrábajú kontinuálne. Patrí sem napríklad jadrová elektráreň.
Forwardový obchod – komodita sa predáva do budúcnosti. Výrobca sa zaviaže, že v stanovenom čase dodá komoditu za vopred určenú cenu. Pri takomto predaji ide o investičné riziko jednej aj druhej strany.
Spotový trh (denný) – štandardne sa na ňom nakupuje komodita deň vopred. V súčasnosti obchodníci práve takýmto spôsobom zarábajú najviac.
Merit order effect – princíp nastavovania cien. Elektrárne sa zapínajú na základe dostupnosti a ceny. Akonáhle sa zvýši dopyt, zvýši sa aj cena. Funguje to aj opačne.
RNDr. Karol Galek MSc.
Donedávna pôsobil v úrade rezortu hospodárstva ako štátny tajomník. V súčasnosti je poslancom Národnej rady. Je členom strany SaS od jej vzniku. Od roku 2013 je tímlídrom pre energetiku. Je jedným zo zakladateľov Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu.
