Prísľuby nového prezidenta sa postupne stávajú skutočnosťou. Od rovnoprávnosti pohlaví až po klimatickú revolúciu.
Biden chce znížiť teplotu, dôvodom je globálne otepľovanie. Bývalý prezident Donald Trump po svojom zvolení odišiel od Parížskej dohody (uzavretej v rámci Organizácie Spojených národov), Biden k nej chce opäť pristúpiť.
Parížska dohoda chce zastaviť globálne otepľovanie
Cieľom tejto zmluvy je vytvoriť preventívne opatrenia voči zmene podnebia udržaním globálneho nárastu teploty, hlboko pod dva stupne celzia. Navyše chce dohoda pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie nárastu teploty a znížiť krivku na 1,5 stupňa celzia.
Úlohou Parížskej zmluvy je najmä posilniť schopnosť krajín vyrovnať sa s dopadmi zmeny podnebia. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov sa zavedú vhodné finančné prostriedky na vytvorenie technológií a podporu činnosti rozvojových krajín, ktoré sú najohrozenejšie.
Budúcnosť vidí v elektrických autách
Bidenove predsavzatia ohľadom globálnych zmien nekončia len pri znižovaní teploty. Prezident chce, aby sa výroba elektriny v USA stala bezuhlíkovou do roku 2035 a aby krajina do polovice storočia dosiahla nulové emisie. Dosiahnutie čistej nuly si vyžaduje, aby sa akékoľvek emisie uhlíka vyvážili absorpciou rovnakého množstva z atmosféry, napríklad sadením stromov.
Na tieto účely plánuje Biden minúť vyše dva bilióny dolárov po dobu štyroch rokov. O sumách a investíciách sa začal vyjadrovať už v predvolebných kampaniach. Peniaze by chcel investovať do modernizovania budov, aby boli energeticky efektívnejšie a vytvorili čo najmenej emisií.
Peniaze chce použiť aj na úpravu verejnej dopravy či nabíjacích staníc elektrických vozidiel a poskytnúť lepšie finančné prostriedky na obchodovanie s elektrickými automobilmi.
Vo svojom prejave vo Wilmingtone Biden povedal: ,,Toto sú najdôležitejšie investície, ktoré môžeme urobiť pre dlhodobé zdravie a vitalitu americkej ekonomiky, pre fyzické zdravie a bezpečnosť obyvateľov Ameriky.“
Na rozdiel od Donalda Trumpa, ktorý počas jeho vlády nenavrhol žiadny klimatický plán, sa nový prezident vložil do nápravy v otázke globálneho otepľovania. Vedci tvrdia, že Bidenov plán (skresať teplotu a znížiť emisie) môže mať významné dôsledky v klimatických zmenách.
Slovensko nezaostáva
Nielen Spojené štáty majú veľké plány do budúcna. Slovensko sa počas októbra zviditeľnilo najväčšou online petíciou v histórii našej republiky. Túto petíciu podpísalo vyše 120-tisíc ľudí. Jej hlavnými atribútmi bude schválenie novej legislatívy, ktorej cieľom je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040.
Hnutie #klímaťapotrebuje tiež vyzýva vládu, aby do konca roku 2021 pripravila a schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality Slovenskej republiky, ako plán krokov v jednotlivých odvetviach hospodárstva. Zároveň žiada aj o zaviazanie vlády podporiť najvyšší možný cieľ petičného návrhu znižovania emisií a na rokovaní Európskej rady.
Národná rada prevzala návrh
Prezidentka Zuzana Čaputová a minister životného prostredia Ján Budaj túto iniciatívu otvorene podporujú. Vo štvrtok, 22. októbra, signatári odovzdali 124-tisíc podpisov do Národnej rady.
Jeden zo zakladateľov hnutia #klímaťapotrebuje, Michal Sabo, sa po odovzdaní návrhov vyjadril na sociálnej sieti nasledovne: ,,Očakávame, že body petície sa jednoznačne premietnu do uznesenia Národnej rady SR, ktoré stanoví zrozumiteľné a jasné úlohy pre vládu Slovenskej republiky aj s termínmi na ich vypracovanie”. Marta Fandlová, vedúca iniciatívy Mladí za klímu, k tomu dodala: ,,Našim cieľom je, aby poslanci prijali návrhy obsiahnuté v petícii vo forme uznesenia, aby sa stali záväznejšími pre vládu.“
Národná rada Slovenskej republiky prevzala návrh. Michal Sabo sa vyjadril o petícii aj v podcaste pre Attelliér a aktívne pôsobí aj na sociálnych sieťach, kde informuje o ďalších novinkách.
