Vo svojom živote sa roky vyrovnávala s Aspergerovým syndrómom bez toho, aby vedela, čomu každodenne čelí. Až vo svojich 20-tich rokoch zistila, čo je dôvodom jej „odlišnosti.“ Absolventka našej fakulty, Ľuba Heinzlová, nám v krátkom rozhovore prezradila niečo málo zo svojho života a spomenula i to, ako sa pozerá na AS dnes a ako ho brala v minulosti.
Aspergerov syndróm vám bol diagnostikovaný pomerne neskoro. Ako ste sa s tým vyrovnávali pred tým, ako ste vlastne vedeli, s čím každodenne bojujete?
Keď som bola mladšia, hľadala som pomenovanie toho, prečo sa líšim od ostatných. Mala som dojem, že keď konečne rozlúštim túto záhadu, všetko bude konečne v poriadku. Myslím, že som si potrebovala prejsť touto fázou. Ale dnes sú pre mňa pomenovania tohto typu zbytočné. Každý z nás má určitý súbor ťažkostí a problémov, nielen ľudia s Aspergerovým syndrómom alebo nejakou inou diagnózou. Dávať týmto ťažkostiam názvy ako porucha taká a onaká môže byť v určitom bode užitočné, ale je to len začiatok cesty, nie jej koniec. Dôležité je, ako sa k týmto výzvam postavíme – prijmeme ich a budeme sa snažiť ich prekonávať deň za dňom, alebo sa schováme za diagnózu či inú výhovorku, prečo sa veci nemôžu zmeniť?
„Už mi nepríde relevantné, či má niekto AS alebo XY.“
Bolo náročné nájsť si priateľov, ktorí by tolerovali vaše odlišnosti a chápali vás?
V detstve a puberte som bola veľmi osamelá a zúfalo som túžila mať priateľov. Zúrivo som závidela ostatným, že im ide vytváranie priateľstiev tak ľahko, že sú obklopení ľuďmi, ktorí ich majú radi. Avšak v dospelosti som do veľkej miery vytriezvela zo svojich naivných detských predstáv a pochopila som, že mnohé priateľstvá sú v skutočnosti veľmi povrchné, založené na nasledovaní jednoduchých sociálnych pravidiel, v horšom prípade na pretvárke a predstieraní. Vtedy som si uvedomila, že o toto naozaj nemusím stáť. A pochopila som, že skutočne blízki priatelia, ktorí vás prijímajú bez výhrad a stoja pri vás v ťažkých chvíľach, sú vzácni pre každého, nielen pre ľudí s AS. A práve to sú vzťahy, ktoré sa oplatí pestovať.
Venujete sa vo voľnom čase aktivitám, ktoré sú nápomocné pre ľudí vyrovnávajúcich sa s AS?
V tomto smere som bola aktívna v minulosti. Robila som semináre pre učiteľov a rodičov v centre Andreas, písala som články, ale už sa v tejto oblasti neangažujem. Vtedy to pre mňa bolo dôležité, myslím, že to bolo súčasťou môjho vyrovnávania sa s AS. Ale ako som písala v predchádzajúcich odpovediach, už mi nepríde relevantné, či má niekto AS alebo XY. Považujem to stále viac za nálepku a zaujíma ma, čo je za ňou. To, čo je jedinečné na každom človeku, či má AS, alebo nie.
Existuje malé víťazstvo nad Aspergerovým syndrómom? Pretože z vašich slov cítiť (článok pre časopis.týždeň), ako by ste ochorenie vedela čiastočne usmerniť.
Aspergerov syndróm nie je choroba ani „orechová škrupina“, z ktorej sa vylúpne zdravý človek. Je to spôsob bytia a nahliadania na realitu, ktorý je odlišný, ale rovnako legitímny ako spôsob života neurotypickej populácie. Áno, Aspergerov syndróm so sebou prináša aj problémy a úprimne povedané, dlho som sa sústredila práve na ne a rozčuľovalo ma, že práve ja ich musím riešiť. Považovala som to za nefér. A viete, čo? Život je nefér, otázka opäť znie – ako sa tomu postavíme? Prijmeme to, alebo s tým budeme bojovať? Keď som otočila perspektívu, uvedomila som si, že viaceré vlastnosti spojené s AS mnohé situácie v živote alebo v práci uľahčujú. Ide napríklad o presnosť, zameranie na detail, dochvíľnosť, systematickosť, analytické myslenie, emocionálny odstup od problému… Každý z nás má v živote problémy, ktoré potrebuje prekonávať, či už majú nejaké pomenovanie alebo nie. Dôležité je poznať sám seba a vedieť, kde sú moje silné stránky a moje limity, a ako s nimi pracovať.
„Keď som otočila perspektívu, uvedomila som si, že viaceré vlastnosti spojené s AS mnohé situácie v živote alebo v práci uľahčujú.“
Momentálne študujete alebo pracujete?
Posledných 6 rokov podnikám v oblasti predaja senzorických pomôcok pre ľudí so špeciálnymi potrebami.
Venujete sa ešte stále písaniu do časopisu .týždeň, prípadne píšete pre iné portály alebo periodiká?
Nie, písala som najmä počas školy. Potom som na to nemala čas a hlavne ma to postupne prestalo týmto smerom ťahať. Jedného dňa by som však rada napísala knihu, na to však ešte neprišiel ten správny čas.
Autorka: Dominika Ježová
