Očkovanie podľa viacerých štúdií nezapríčiňuje autizmus. Ide totiž o neurobiologickú, vývinovú poruchu s viacerými symptómami.
S očkovaním MMR vakcínou prišiel v roku 1998 gastroenterológ Andrew Wakefield. Vakcína sa používala v boji proti osýpkam, príušniciam a ružienke. Podľa Wakefieldovho tvrdenia však toto očkovanie spôsobovalo autizmus alebo črevné problémy.
Symptómy autizmu sa môžu u detí prejaviť až vo veku troch rokov
Pojem autizmus vysvetľuje Dominika Neprašová na portáli o vzdelávaní a sebarozvoji nasledovne: „Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchu v oblasti sociálnej, behaviorálnej i komunikačnej. Typické sú slabé komunikačné zručnosti, nedostatok empatie alebo rigidné opakujúce sa správanie a činnosti. Autizmus má viacero symptómov, ktorý sa pre ich rozsah radí medzi tzv. Poruchy autistického spektra. Poruchy autistického spektra zahŕňajú široké spektrum úrovní poškodenia a symptómov.“
Autizmus je komplexná neurobiologická a vývinová porucha, ktorá zahŕňa poruchu v oblasti sociálnej, behaviorálnej i komunikačnej.
Symptómy autizmu sa u niektorých detí prejavujú od narodenia, no v iných prípadoch sa môžu vyskytnúť okolo osemnásteho až tridsiateho šiesteho mesiaca života. Autizmus však u každého človeka vyzerá inak a môže byť sprevádzaný miernymi či výraznejšími príznakmi.
Spoločným znakom autistického spektra sú nedostatky v sociálnych zručnostiach, komunikácii a správaní. Dieťa má problémy v interakcii s ostatnými a približne 40 % detí vôbec nehovorí. 25 % až 30 % sa naučí rozprávať, no časom prestane. V prípade, že niektoré autistické deti začnú hovoriť, tak k tomu dôjde neskôr v živote. Pre deti, trpiace autizmom sú typické nezvyčajné správanie i záujmy.
Súčasťou autistického spektra je aj Aspergerov syndróm
Psychologička Mgr. Jana Pešková sa v rozhovore pre Atteliér vyjadrila, že: „Podstatou tohto syndrómu je porucha sociálnych a komunikačných zručností, čiže človek nevie, resp. nerozumie sociálnym situáciám – nevie priradiť emóciu k tomu, ako tá emócia vyzerá na človeku, nechápe, aký má význam a ako by mal v takej situácii reagovať.“
Ľudia s Aspergerovým syndrómom majú určité problémy v komunikácii s inými. Môže ísť o nesprávne priradenie, prípadne nepochopenie danej emócie, určitá neohrabanosť alebo výstrednosť. Intelekt je však neporušený. Syndróm predstavuje vývojovú poruchu, takže jeho príznaky sa často časom zmiernia.
„Takže ľudia s Aspergerovým syndrómom sa normálne naučia v rôznych situáciách postupne odčítať, čo dané emócie v sociálnom kontakte znamenajú a ako sa majú v tej-ktorej situácii zachovať. Čiže sa to jednak zlepšuje časom a, samozrejme, sú nejaké prístupy, ktoré im môžu pomôcť, napríklad aj podporné rozhovory,“ uvádza Pešková.
Viacero štúdií vyvrátilo tvrdenie, že by očkovanie spôsobovalo autizmus
Prvá štúdia bola vykonaná ešte v roku 1998 vo Veľkej Británii. Zistilo sa, že gastroenterológ Andrew Wakefield, ktorý prišiel s očkovaním MMR vakcínou, podvádzal. Prípad vyšetrovala britská lekárska rada a pre početné zasadnutia išlo o najdlhšie pojednávanú odbornú otázku v histórii britskej lekárskej rady. Doktorovi Wakefieldovi bolo následne zakázané vykonávať lekársku prax vo Veľkej Británii.
Vedecky podložené štúdie nepreukázali kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom.
O kurióznom prípade píše aj Tomáš Prokopčák: „Wakefield nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene. Najmenej v ôsmich prípadoch z dvanástich rodičia žalovali farmafirmy či úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov.“
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza, že vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom, narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek potvrdenému nárastu prípadov neboli pozorované žiadne zmeny v počte diagnóz autizmu po roku 1987, kedy sa začala využívať MMR vakcína.
Ďalšie vyvrátenie mýtu prichádza z Fínska a Dánska. Odborníci čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu z národných registrov. Sledovanou vzorkou bolo viac ako pol milióna detí, narodených v rokoch 1982 až 1998. Ani u nich nebolo potvrdené riziko vzniku autizmu po očkovaní.
K hoaxu sa vyjadril aj autor na YouTube kanáli s názvom BeWise. Vo videu popisuje autizmus, ale aj to, že ho očkovanie nespôsobuje. O vakcinácii a jeho histórii zas nájdeme video na YouTube kanáli Dejepis Inak.
Prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zakladateľka Akademického centra výskumu autizmu na Slovensku prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD uvádza, že: „Vedecky podložené štúdie nepreukázali kauzálny vzťah medzi očkovaním a autizmom. Oddialenie očkovania alebo rozhodnutie neočkovať dieťa nezmenší riziko autizmu, len zvýši riziko ochorení, ktorým možno očkovaním predchádzať. Riziko vzniku závažných a niekedy aj smrteľných ochorení sa zďaleka nevyrovná zriedkavým komplikáciám, ktoré môžu očkovanie sprevádzať.“
Zdroje: tvnoviny.sk, sprievodcaockovanim.sk, tech.sme.sk, uvzsr.sk, ockovaniechrani.sk, eduworld.sk, attelier.sk
