Sťažujú sa najmä tí menej úspešní študenti. Na skúškach pohoreli najviac na otázkach z oblasti teórie masovej komunikácie a práva. Obhajoba záverečných prác im šla o čosi lepšie.
V máji 2019 predčasne štátnicovalo 68 bakalárov, pričom jedenástim z nich sa skúšky nepodarilo spraviť. O niečo lepšie na tom boli magistri (v ich prípade je však májový termín riadny, nie predčasný), ktorých bolo dokopy 250 a nevyšlo to presne 28 študentom. Ich úspešnosť bola takmer o 5 % lepšia než u bakalárov.
Tieto predčasné bakalárske májové štátnice ale boli posledné, ktoré sme na fakulte mali. Od nového akademického roka sú zrušené.
V riadnom augustovom termíne absolvovalo štátne skúšky 395 bakalárov, no 67 z nich sa nepodarili. To znamená, že celková neúspešnosť predstavuje 16,96 %. Pri magistroch, ktorým sa pri niektorých predmetoch nepošťastilo, sa toto číslo vyšplhalo na 20,68 %. Štátne skúšky v auguste absolvovalo 29 magistrov a šiesti z nich musia ísť na opravný termín v januári (Na augustovom termíne sa mohli zúčastniť piataci, ktorí nespravili v máji na štátnici predmety alebo takí, ktorí si dali odklad, pozn. redakcie).
Spokojnosť je spojená s poctivou prípravou
Bakalári, ktorí štátnice v riadnom termíne úspešne zvládli, mali pred sebou dva týždne zaslúženého voľna. Ak si podali prihlášku na ten istý študijný program, v ktorom absolvovali štátne skúšky, boli automaticky prijatí. Výpovede mnohých študentov hovoria o spokojnosti. Napríklad Peter, ktorý sa svedomito učil, nemal problém záverečné skúšky zložiť.
Pre Klaudiu štúdium a výsledky nie sú samozrejmosťou: „Musela som na sebe kvôli škole zamakať.“ Silvia sa poctivo pripravovala, či už k písaniu bakalárskej práce, alebo k štátnej skúške: „Nenechala som nič na náhodu. Príprave som venovala všetok čas, a preto som nemala žiadny problém.“ Bianca sa tiež nemá na čo sťažovať: „Som spokojná s priebehom štátnych skúšok a nemám žiadne výhrady.“ Sú však aj študenti, ktorí majú opačný názor a sťažujú sa takmer na všetko.
Je na vine komisia?
V komisii vždy sedí predseda, štyria až piati pedagógovia, ktorí sa vyznajú v rôznych okruhoch a jeden zapisovateľ, ktorým býva väčšinou doktorand. On vás usmerní, vysvetlí vám, kde si máte sadnúť a kedy nastane tá chvíľa. Nasledujúce výpovede sú subjektívne a študenti v nich vysvetľujú, čo podľa nich na skúškach nefungovalo tak, ako by malo.
Klára bola z priebehu štátnic veľmi rozhorčená, prekážala jej neobjektivita komisie. Podľa Kláriných slov si dvaja z piatich hodnotiacich počas odpovede samovoľne niekam odišli, a potom výpoveď hodnotili. „Ako môže niekto hodnotiť niečo, čo nepočul?“ pýta sa študentka.
Richard je z celých štátnic nešťastný a nechápe, ako ho komisia mohla ohodnotiť. „Čo ma zarazilo, bola arogancia niektorých skúšajúcich, ktorí sa rozprávali, smiali alebo dokonca hrali na mobile. Po obhajobe sa ma navyše začali pýtať otázky, o ktorých som v prezentácii hovoril. Jednak je nepríjemné, keď vás nepočúvajú a vyrušujú pri prezentácii, a po druhé, moja obhajoba sa tak natiahla o desiatky minút.“
Fakulta tvrdí, že ani z princípu to tak fungovať nemôže: „V komisii sú väčšinou vyučujúci rozdelení a každý skúša iný predmet. Napríklad právnici nevidia do iných okruhov až tak, ako niekto, kto ich priamo vyučuje a má k nim bližšie. Ak aj niekto z komisie odíde, tak buď neskúša práve ten predmet, v ktorom sa vyzná, alebo ho už vyskúšal, a preto odchádza na prestávku. Vyučujúci, ktorí neboli prítomní v komisii počas odpovede, danú odpoveď študenta ani nehodnotia. Naozaj je to viac-menej proporčne rozdelené,“ vysvetľuje prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť Dáša Mendelová.
Trápia ich peniaze
Jedna z motivácií, ako úspešne zdolať štátne skúšky, je pomyslenie na to, že existuje len jeden riadny pokus. Ak to nevyjde, je tu možnosť takzvaného medziročníka, teda opravného termínu, ktorý bude v januári 2020. To platí pre bakalárov aj magistrov, no nie je to zadarmo. Poplatok za možnosť opätovného absolvovania štátnych skúšok sa pohybuje okolo 850 eur. Študent nadštandardného štúdia si však môže platbu rozdeliť do štyroch splátok.
Fakulta sa usiluje o to, aby každý získal titul spravodlivo. „Ani jedného študenta škola nevyhodila kvôli tomu, aby išiel na nadštandardné štúdium. Štátnice nespravili takí študenti, ktorých buď záverečná práca nebola na úrovni, ktorú požadujeme, alebo nevedeli odpovedať na otázku či odpovedali úplne mylne,“ dáva veci na pravú mieru Mendelová. Zároveň dodáva, že niektoré odpovede boli naozaj slabé a študenti prišli nepripravení.
Pre porovnanie môžeme uviesť, koľko by ste zaplatili za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia na iných školách. Napríklad na fakultách Univerzity Komenského sa tieto sumy pohybujú od 900 do 2 000 eur. Podľa informácií z PortalVS.sk patrí naša fakulta medzi tie s najnižším poplatkom za medziročník.
Je táto cena naozaj privysoká?
Pred štátnicami je študent povinný zaplatiť poplatok za catering. Mnohí sa sťažujú na privysokú cenu. Minulý akademický rok to bola suma sedem eur. Magde sa zdá táto suma privysoká na to, koľko občerstvenia mala komisia a študenti pripraveného. „Úprimne, neviem, kam poputovali všetky tie peniaze z poplatkov. Keď si predstavím, koľko žiakov zaplatilo a čo mali na stole pri skúške, tak tomu nerozumiem.“
Povinný poplatok stále platí. V cene je malé občerstvenie a obed pre komisiu, tiež voda a káva pre študentov. Výhodou tohto systému je, že študent zaplatí sedem eur a o všetko je postarané. Na niektorých univerzitách majú toto občerstvenie na starosti študenti. Musia všetko objednať, nosiť chlebíčky, vodu, na záver všetko aj upratať a popritom riešiť aj stres zo skúšok.
Vyúčtovanie nákladov na občerstvenie z posledných májových štátnic informuje o vyššom výdaji ako príjme peňažných prostriedkov. „Fakulta ešte dokladá peniaze navyše, aby občerstvenie bolo také, aké treba. Aby aj študenti mali kávu a vodu na každej chodbe. Treba si uvedomiť, že je tam sedem až osem komisií každý deň. Keď si rozrátame, koľko je to ľudí, tak sedem eur nie je extrémny poplatok,“ informuje prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť.
Štátnice v lete na konci prázdnin sú zlý sen
Tohtoročné augustové štátnice boli posledné. Od akademického roka 2019/2020 nastávajú zmeny. Od 20. do 24. januára budú mať opravný termín reprobanti, teda tí, ktorým sa minulý rok nepošťastilo. Tento dátum platí pre prvý aj druhý stupeň štúdia.
Čerstvo končiaci magistri budú mať štátnice od 18. do 22. mája. Bakalári budú skúškovať od 22. do 26. júna budúceho kalendárneho roka. Augustový termín je po novom už minulosťou a pocity študentov hovoria za všetko. „Je tu strašné teplo,“ tvrdí jeden z nich. „Máme zničené leto, treba iný termín,“ nalieha druhý.
Augustový termín je po novom už minulosťou.
Niektorým sa pri vysokých teplotách sústredilo ťažšie: „Je veľká sprostosť štátnicovať v lete, keď je vonku 38 °C. Po prvé, je to neskoro. Po druhé, v takom teple sa ťažko sústredí na štúdium a skúšky.“ Za krajšie leto môžu ďakovať študenti najmä novému vedeniu školy, ktoré začalo pôsobiť od januára 2019.
„Ihneď sme sa snažili riešiť absolvovanie štátnic v lete. Namontovali sa nové žalúzie vo všetkých miestnostiach v Jame, zakúpili sa prenosné klimatizácie. Následne sme pristúpili k tomu, aby štátnice neboli v auguste. Táto zmena sa nedá spraviť naraz, musí prejsť administratívou, prihlasovaním atď. Študentom by bolo nepríjemné, keby sme ich na poslednú chvíľu informovali, že štátnice nebudú v auguste, ale v júni,“ vysvetľuje Dáša Mendelová.
Maličkosti
V tento psychicky náročný deň je zbytočné stresovať sa. Robiť si ťažkú hlavu z očka na pančuškách či zo zle vyžehlenej košele je naozaj zbytočné. Navyše, do hlavy v ten deň už nevojde nič. Vkradne sa do nej len strach, stres a nepríjemný pocit, že vaše spotené podpazušie je cítiť až ku knižnici. Človeka vie nasrdiť všetko, zvlášť počas štátnic. Napriek tomu, že je to veľká životná skúška, netreba ju brať až tak vážne. O tom, ako si zachovať pokoj pri skúškach, sa dočítate v ďalšom článku.
A čo po škole?
Ako autori článku sme vytvorili formulár pre študentov, ktorí v predošlom akademickom roku absolvovali štátne skúšky. Zistili sme, že v hre je aj zmena študijného programu, fakulty alebo vysokej školy. Táto situácia nastáva vtedy, keď študent nadobudne pocit, že sa počas troch rokov venoval niečomu, čo ho nebaví. Napíše úctyhodnú bakalárku, vytiahne si šťastné čísla otázok a úspešne zloží skúšky. Potom prejde na program, ktorý ho bude vnútorne napĺňať alebo úplne zmení zameranie vysokej školy.
A čo po neúspešných štátniciach? Ak študent nespraví ani opravný termín, bude musieť začať od začiatku, teda ako prvák na bakalárskom stupni. Nie všetci sa rozhodli pokračovať v štúdiu na Fakulte masmediálnej komunikácie. Niektorí, aj tí, ktorým sa skúšky podarilo zložiť, si ako nový smer zvolili napríklad Bratislavskú medzinárodnú školu liberálnych štúdií, Univerzitu Komenského v Bratislave alebo Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Dôvodom prestupu však nemusí byť len to, že pohoreli na skúškach; inú školu si totiž vybrali aj úspešní promovaní bakalári, ktorí skrátka chceli skúsiť niečo iné.
Pár študentov sa odhodlalo prezradiť, prečo už viac nechce pokračovať v akomkoľvek štúdiu. Kristiánovi prekáža suma za zaplatenie medziročníka, v ktorom by absolvoval opravný termín: „Prekážal mi fakt, že sme mali len jeden pokus, ktorý ak by sme nezvládli, buď by sme si rovno zobrali pôžičku, alebo (ja osobne) by sme sa na titul rovno vykašľali. Je smutné, že sa chce škola takto ,nabaliť‘, rovnako aj s poplatkami za štátnu skúšku.“ Pavol už nad druhým pokusom neuvažoval. O budúcnosti má jasnú predstavu: „Nechcem pokračovať, lebo som začal pracovať v oblasti marketingu.“
