Christopher Nolan je pojem sám o sebe. Čo film, to úspech. V štúdiu mu chcú vyhovieť v každom smere, dokonca má neobmedzené finančné prostriedky na svoje projekty. Prečo? Lebo je nielen talentovaným režisérom, ale aj zlatou baňou. Na svojich filmoch už zarobil vyše 3,5 miliardy dolárov, čo je veru úctyhodné číslo. Výnimku nepredstavuje ani Interstellar. Je to najočakávanejší film roka a po (In)somnii a (In)ception už tretí zo série titulov začínajúcich na „In“.
Ľudstvo vymiera
Neustále sa zhoršujúce prírodné podmienky na Zemi majú za následok prudký pokles populácie. Všade samý prach, úroda sa nerodí a hladujúcich ľudí ohrozujú púštne búrky. Jedinou okrem farmárčenia preto ostáva nájsť pre ľudstvo iný domov. Nič netušiaci Cooper (Matthew McConaughey) sa jedného večera ocitne v samotnom sídle NASA, kde dostane ponuku veliť posádke, ktorej úlohou bude cestovať naprieč galaxiami a hľadať potenciálne obývateľné planéty. Coop ako bývalý pilot súhlasí, lebo let do vesmíru je zároveň jedinou cestou ako zachrániť svoje deti.
Novodobá Vesmírna Odysea?
Taká je pravda. Hneď ako uzrel svetlo sveta prvý trailer, Interstellar sa nevyhol porovnávaniu s filmom 2001: Vesmírna Odysea (1968) režírovaný Stanley Kubrickom, dodnes odbornou kritikou považovaný za najlepší vo svojom žánri a jedno z najdôležitejších filmových diel v histórii kinematografie. Vesmírna Odysea bola v tej dobe nadčasová, plná prelomových záberov a spĺňala kritéria najvyššieho rangu. Za všetkým však stálo hlavne posolstvo o ľudskej rase, nesporne porovnateľné s tým Nolanovým. A možno tu je kameň úrazu, lebo Interstellar je zmesou viacerých príbehov. V konfrontácii s problematikou o prežití ľudského druhu tu máme nielen rodinné problémy plné melodramatických emotívnych scén, ale aj filozofických úvah a vedeckých faktov. Interstellar je tak vesmírnym blockbusterom bez ucelenej myšlienky a trochu deravým scenárom.
„Let do vesmíru je zároveň jedinou cestou ako zachrániť svoje deti.“
Väčšinový divák sa v ňom môže strácať, alebo sa tvári, že všetkému rozumie, lebo čaká na jeho vyvrcholenie. Cesty v časopriestore pripomínajú snové sekvencie v Inception. Nolan sa snaží ich prepájať so životom ľudí, ktorí majú vlastné problémy na Zemi, pričom sa riešia neustále ďalšie a ďalšie veci spojené s tým, za akým účelom vlastne sú McConaughey a jeho posádka na transgalaktickom „výlete“. Slušná porcia dejových línií má preto za následok, že nie je jasné čo malo byť primárnou myšlienkou filmu. Prípadne môžeme povedať, že zmes týchto príbehov pôsobí miestami skôr kontraproduktívne. Nech je scenár, aký je, ide o bezpochyby ambiciózny film plný vizuálnych orgií, ktorý sa snaží po formálnej stránke žáner o čosi posunúť ďalej.
„Too mainstream“
Nie pochýb o tom, že producenti i filmové štúdia zároveň neustále hľadajú cestu, ako zdvorilo a čo najbanálnejšou cestou ponúknuť divákovi to, čo stálo veľa peňazí a chce to vyzerať ako vyššie umenie. A to spútava ruky aj samotnému Nolanovi a jeho možným víziám. Bolo by odvážne (a hlúpe) viniť za všetko režiséra, je to však na jeho pleciach, že Interstellar obsahuje príliš veľa predvídateľných scén, zbytočných emotívnych prvkov a klišé. V predchádzajúcich filmoch sa im Nolan šikovne vyhýbal, všetko vykrýval svojou rafinovanou réžiou. Tu podľahol lacnej forme narácie. Na druhej strane to však nevylučuje zámer osloviť väčšiu masu ľudí, byť osobnejší a emotívnejší. Marketingu dopomáhal tiež podtitulok „posledný IMAX-ový film“ (širokouhlý klasický film), nakoľko chcelo štúdio Paramount z finančných dôvodov uvádzať svoje filmy už len v digitálnom formáte. Ako býva zvykom, Chris si svoje vydobyl. Cítil, že kolosálnosť a gigantickosť jednotlivých záberov dosiahne za pomoci spomínaného formátu. Problémom bola aj minutáž (169 minút). Ide o doposiaľ najdlhší Nolanov film. Aj preto visí vo vzduchu otázka, koľko divákov by z preplnenej sály multiplexu vydržalo až do konca, keby nebol Interstellar tak prijateľný pre masy?
Autor: Pavel Bielik
