Internetová linka pomoci pre mladých ľudí Ipčko.sk, sa vplyvom koronakrízy transformovala na poradňu pre všetkých, a to bez časového obmedzenia. Psychológ Marek Madro hovorí, že spoločnosť tému duševného zdravia dlho zanedbávala, a tak máme čo doháňať.
Anonymná poradňa IPčko funguje už od roku 2012. Ako sa odvtedy zmenilo duševné zdravie mladých na Slovensku?
Za tento čas sme mohli byť v kontakte s mnohými ľuďmi, v skutočnosti ich bolo viac ako 200 000. Od začiatku je na našich linkách pomoci dominantná téma pocitu samoty, a to nie je fenomén lockdownového obdobia. Ľudia sa cítia osamelo, opustene a neprijato aj napriek tomu, že majú okolo seba mnoho ľudí. Je to spôsobené zameraním našej spoločnosti, teda na výkon.
Čo tým myslíte?
V každej oblasti života sa vyžaduje nejaký výkon – výkon v škole, v zamestnaní, v partnerskom či manželskom vzťahu, prípadne výkon v úlohe rodiča alebo kamaráta. Ukázať svoju pravú tvár nie je „in“, a tak sme sa dostali ako spoločnosť do stavu, že sa všade musíme na niečo hrať, predstierať a spĺňať. Až napokon zistíme, že vlastne nie je priestor na to, aby sme boli samým sebou, a to prináša pocit osamotenia.
V minulom roku sme uskutočnili 52 682 pomáhajúcich a krízových komunikácií, ale z kapacitných dôvodov a enormnej vyťaženosti sme nemohli prijať 60 147 žiadostí o pomoc.
Pandémia zrejme situácii nepomohla.
Samozrejme, že v súčasnosti, keď máme znemožnenú aj fyzickú prítomnosť sa tento pocit zintenzívnil. Duševné zdravie mladých ľudí sa zmenilo najmä v roku 2020 a jeho následky či dopad si nateraz netrúfam úplne odhadnúť, ale podľa WHO budú sekundárne následky pandémie porovnateľné s počtom nakazených a obeťami koronavírusu.
V rozhovore pre denník SME ste hovorili, že kvôli koronakríze ste rozšírili vaše služby, predĺžili prevádzku na nonstop a strojnásobili počet kolegov. Stačí to?
Do roku 2020 sme tu boli najmä pre mladých ľudí. Vplyvom pandémie a enormného nárastu počtu kontaktov všetkých vekových kategórií sme sa stali linkou pomoci pre každého. Zriadili sme aj špecializovanú COVID-19 Krízovú linku pomoci a zo 17 hodín denne sme prešli na nonstop prevádzku.
Pridali sme aj telefonickú a video poradňu s bezplatným číslom a posilnili kapacity odborných poradcov zo štyridsať na stodvadsať. V minulom roku sme uskutočnili 52 682 pomáhajúcich a krízových komunikácií, ale z kapacitných dôvodov a enormnej vyťaženosti sme nemohli prijať 60 147 žiadostí o pomoc. Tieto čísla poukazujú na to, že ľuďom je v týchto mesiacoch veľmi ťažko a hľadajú odbornú a dostupnú pomoc.
Podľa údajov NCZI z roku 2020 máme na Slovensku zrejme nedostatok odborníkov, napríklad iba 12 detských klinických psychológov.
Na Slovensku je odborníkov psychológov dostatok, avšak profesie ako klinický a školský psychológ sú obmedzené možnosti výkonu práce.
Štatistiky ukazujú, že čakacia doba na vyšetrenie sa pohybuje v priemere siedmich týždňov a čas, ktorý má odborník na pacienta, je krátkych 16 minút. V čom je potom problém?
Odborníci, ktorých spomínate, sú lekári – psychiatri. Pacientov s psychickými ťažkosťami liečia medikamentóznou liečbou. Vieme však, že ťažkosti duše sú intímnou záležitosťou, v rámci ktorej je užitočný aj rozhovor.
Je dôležitou súčasťou na to, aby bola medikamentózna liečba čo najpresnejšie stanovená, ale aj preto, aby sa pacient cítil vo vzťahu so svojím lekárom bezpečne. Kvôli veľkej vyťaženosti psychiatrov je náročné realizovať rozsiahlejší rozhovor s pacientom a aj napriek ich snahe jedno vyšetrenie, konzultácia trvá približne 16 minút.
Ako sú na tom psychológovia?
U psychológov či psychoterapeutov trvá jedna konzultácia zväčša 60 minút. Čakacie doby ku klinickému psychológovi, čiže psychológovi v zdravotníctve, s ktorým stretnutie je možné hradiť zo zdravotnej poisťovne. Vyšetrenia sú podobné a hýbu sa od šiestich do ôsmich týždňov.
Limitom je nedostatok klinických psychológov, a to z dôvodu náročnosti špecializácie. Preto klienti na ich pomoc dlho čakajú a ich ťažkosti sa prehlbujú. Užitočné by bolo, keby sme mali viac psychológov prvého kontaktu a dostupnejšie psychologické služby. K tomu by mohla prispieť zmena zákona v prospech komunitnej starostlivosti o duševné zdravie, ktorá je už v niektorých krajinách Európskej únie samozrejmosťou.
Aké ťažkosti trápia mladých ľudí?
Najčastejšie sa na nás ľudia obracajú s pocitom osamotenia, čo je takmer 20 % prípadov. Viac ako 15 % ľudí nás kontaktuje kvôli tomu, že bojuje s myšlienkami na ukončenie života a 6,5 % predstavujú pokusy o samovraždu. V téme domáceho a sexuálneho násilia sa na nás obracajú vo viac než 8 % prípadov.
Samozrejme, že v súčasnosti to boli aj témy týkajúce sa obáv z pandémie, ochorenia či straty blízkych. Boli sme v kontakte aj s lekármi z prvej línie a repatriantmi, ktorí boli v prvej vlne v štátnych karanténach. Zostali v týchto zariadeniach bez psychologickej pomoci a s ľuďmi, u ktorých sa objavili depresívne symptómy alebo zhoršenie psychického stavu.
Z dotazníka, ktorý vypĺňali študenti z Univerzity Komenského v Bratislave vychádza, že až 72 % študentov pocítilo zhoršenie psychického zdravia. Zvládajú vysokoškoláci túto situáciu horšie?
Vo všeobecnosti, mladí ľudia zvládajú pandemické obdobie najťažšie. Nie sú takí odolní voči zmenám, na ktoré sú potrebné určité zručnosti, schopnosti a životné skúsenosti. Vysokoškoláci prešli pomerne skoro na dištančné vzdelávanie, počas ktorého sú odlúčení od fyzických kontaktov so spolužiakmi. Tento spôsob vyučovania je tiež náročný na pozornosť a môžu sa ľahko unaviť.
Nároky na plnenie povinností zostali, ale motivácia a organizačné schopnosti sú po tak dlhom čase veľmi oslabené. Pre mladých ľudí je v tomto období dôležitá blízkosť a sociálne vzťahy. Nedostatok všetkého prirodzeného v kombinácii s dlhotrvajúcou situáciou vyúsťuje do zhoršenia psychického zdravia a nárastu depresívnych symptómov.
Mnohí sa môžu vo chvíľach smútku alebo osamelosti upínať napríklad k alkoholu, prípadne upadajú do absolútnej letargie. Čo by ste im poradili?
Nezostávať so svojimi pocitmi osamote. Hovoriť o tom s niekým, komu dôverujú, kto im vie byť oporou. Ak náhodou vo svojom okolí takého človeka nemajú, sme tu pre nich my na našich linkách pomoci, ktoré sú anonymné, bezplatné a nonstop. Stačí kliknúť na IPčko.sk, Krízová linka pomoci, Dobrá linka alebo zatelefonovať na bezplatné telefónne číslo 0800 500 333.
Je úplne v poriadku cítiť sa osamelo v takejto nenormálnej situácii. Dôležité je nezostávať bez pomoci, pretože tá tu naozaj je. Alkohol či iné drogy prinášajú chvíľkové uvoľnenie, ale po tom, ako odznejú, zistíte, že tie myšlienky a pocity sú stále tam. Nie je to cesta, ako sa ich efektívne zbaviť a zlepšiť tak svoje vlastné prežívanie. Požiadať o odbornú pomoc je úplne normálne.
Všetci máme teraz viac času na sociálne siete, sledovanie influencerov a na internete trávime celé dni. Ako vplýva takýto online život na naše duševné zdravie?
Sociálne médiá vplývajú na naše duševné zdravie pozitívne aj negatívne. O to intenzívnejšie v čase, kedy jediný priestor, ktorý môžeme využívať bez obmedzení, je práve ten online. Toto prostredie podporuje sebavyjadrovanie, vytváranie sociálnych vzťahov a komunít, prístup k informáciám, ale aj úzkosti, poruchy spánku, depresívne symptómy, znížené sebavedomie či FoMO (Fear of Missing Out).
Sociálne siete sa stali akýmsi ventilom vlastného prežívania a frustrácií. Influenceri oslovujú základné potreby mladých ľudí, akými sú prijatie, spolupatričnosť a porozumenie svetu, aby pritiahli publikum. Umožňujú človeku stať sa súčasťou niečoho, čo je väčšie ako on sám.
Môže sa počas dlhého obdobia bez sociálneho kontaktu, kamarátov, práce či školy vyvinúť depresia aj u inak zdravého človeka?
Vývinové potreby detí a dospievajúcich sa nedajú realizovať bez rovesníckej skupiny a interakcie. Izolácia a úzkostné spracovanie môže už teraz viesť k emocionálnym poruchám. V IPčku sme v druhom polroku minulého roka zaznamenali nárast depresívnych symptómov u detí a mladých ľudí do 18 rokov o 33 % oproti prvému polroku. Takýmito symptómami je nechutenstvo, únava, zhoršená pamäť, poruchy spánku, strata chuti radovať sa a prežívanie výčitiek.
Myslíte si, že za to, že sa ľudia počas pandémie čoraz viac obracajú na linky pomoci, môže aj slabá prevencia v rámci duševného zdravia?
Práve naopak. To, že sa obracajú na tieto linky je výsledok toho, že sa o téme duševného zdravia a pomoci začalo viac hovoriť. Je to obrovský krok, keď človek naberie odvahu a povie si, že s tým, ako sa teraz cíti a čo prežíva, už nie je ok a potrebuje o tom hovoriť s odborníkom. Anonymita, diskrétnosť a dostupnosť sú dôležité faktory, ktoré človeka môžu povzbudiť. Keď okúsi prvý kontakt so psychológom takouto formou, existuje šanca, že naberie odvahu aj na spoluprácu s odborníkom „face to face“.
Prečo sa ľudia stránia rozhovoru o tom, či vyhľadali odbornú pomoc psychológa?
V našej spoločnosti ešte stále existuje stigma v téme duševného zdravia a mnoho ľudí má obavy z „nálepky“ a nezmyselne sa trápi so svojimi pocitmi sám/sama, pričom naozaj, tá pomoc tu je. Ak vás bolí zub, idete k zubárovi, keď si zlomíte nohu, idete za lekárom, pretože automaticky viete, že si sami neporadíte a potrebujete odborníka.
Takto by to malo prebiehať aj v téme duševného zdravia. Vyhľadať pomoc by malo byť rovnako automatické a prirodzené. Žiaľ, ako spoločnosť ešte máme čo dobiehať, lebo tému duševného zdravia sme veľmi dlho zanedbávali.
Pani prezidentka Zuzana Čaputová spomínala v spoločnej diskusii, že sa dlhé roky venuje meditácii. Môže aj tá pomáhať zvládať stres?
Už mesiace žijeme v strese, ktorý nikto z nás nečakal a nevedeli sme sa naň pripraviť. Niektorí z nás ho zažívajú intenzívne v prvej línii, iní počas home officu, žiaci a študenti počas dištančného vzdelávania a ďalší chodia do práce, no cítia sa v ohrození. Existuje niekoľko techník, ktoré sú pri zvládaní stresu a úzkosti nápomocné.
Na každého z nás funguje niečo iné. Je skvelé poznať práve to, čo nás upokojuje. Pani prezidentka využíva meditáciu a prináša jej to očakávaný úžitok. Tieto techniky nevymažú stres, ale vďaka nim ho môžete zvládať úplne inak, a to je to podstatné.
Nedávno ste informovali aj o zriadení psychologického laboratória virtuálnej reality. Je toto budúcnosť terapií?
Terapia virtuálnou realitou je najmodernejšia forma pomoci, ktorá využíva túto technológiu na liečbu a rehabilitáciu psychických porúch.
Ako to funguje?
Samotnému využitiu technológie predchádza konzultácia so psychológom, ktorý bude klienta celým procesom sprevádzať. Klient je vystavený prostrediu, ktoré sa premieta prostredníctvom VR okuliarov. Takto navrhnuté prostredie vedie k maximalizácii plného zážitku, koncentruje sa na problematické situácie z jeho života, a tak umožňuje adaptívne prispôsobenie myšlienok, emócií a správania.
Virtuálne prostredie izoluje človeka od vonkajších rušivých podnetov tak, aby sa mohol v bezpečí ponoriť do situácií, ktoré potrebuje vo svojom živote vyriešiť. Expozičná terapia spočíva v postupnom vystavovaní podnetom, ktoré u klienta vyvolávajú stres, spôsobujú mu problémy alebo narúšajú jeho bežné fungovanie. Je to forma pomoci, ktorá je založená na plnení úloh a tréningov, v ktorých sa klient učí novým schopnostiam, zručnostiam alebo znovu nadobúda naučené schopnosti, ktoré kvôli rôznym udalostiam zabudol.
Pri akých problémoch môže pomôcť?
Výskumy potvrdzujú užitočnosť pri úzkostnej a panickej poruche, fóbiách, depresívnych poruchách či posttraumatickej stresovej poruche. Táto forma pomoci má potenciál. V zahraničí s ňou majú pozitívne skúsenosti a výsledky, preto sme ju chceli priniesť aj na Slovensko a rozšíriť tak možnosti pomoci pre ľudí s duševnými ťažkosťami.
