Je najúspešnejším účastníkom spomedzi mužov v ukončenej sérii SuperStar 2018. Celkovo skončil štvrtý. Ako na súťaž spomína druhák na FMK Jakub Pružinský?
Jakub pochádza z Považskej Bystrice, kde absolvoval gymnázium. Po strednej škole ho cesty zaviedli na Fakultu masmediálnej komunikácie. Jeho charakteristickou črtou sú ryšavé vlasy a originálny štýl obliekania. Hoci sám nevie, kam to v živote chce dotiahnuť, o tom, čo už má úspešne za sebou, nám veľmi rád porozprával.
Kam siahajú tvoje hudobné začiatky?
Moje hudobné začiatky siahajú až do sprchy. Spieval som si všade, kam som chodil, a pri všetkom, čo som robil.
Okrem spevu hráš aj na nejakom hudobnom nástroji?
Snažím sa hrať na gitare, ale nevidím to veľmi ružovo.
Kedy ti napadlo prihlásiť sa do úspešnej súťaže SuperStar?
V prvom rade som nebol celkom triezvy a prišlo mi to ako fajn nápad. Chcel som zažiť niečo nové a hlavne vypadnúť zo stereotypného života študenta. To, akým spôsobom sa vyvíjalo moje pôsobenie v súťaži, som naozaj nečakal. Vždy som sa dobre pobavil, keď niekto v podobnej súťaži povedal: „Ja som to nečakal!“ Teraz to už chápem a viac sa z toho nesmejem.
Sympatie ľudí si si získal nielen vďaka spevu, ale aj svojím vystupovaním a originálnym imidžom. V súťaži vám vyberali outfity stylisti. Vždy ste sa dohodli na výbere oblečenia alebo si bol občas za rebelanta?
Nebolo to vždy presne podľa mojich predstáv. Režisér musel mať vždy posledné slovo, ale musím uznať, že s väčšinou outfitov som bol spokojný.
Bavilo by ma obliekať ľudí do reklám, klipov či filmov. Uvidím, kam ma vietor zaveje.
Existuje niečo, čo by si si na seba nikdy nedal?
Baleríny!!!
Prečo baleríny?
Pretože baleríny. Nemám k tomu viac čo dodať.
Na kastingu si spomenul, že nakupuješ v secondhandoch. Stále to platí?
Áno. Jednoducho ma baví prehrabávať sa tam a hľadať jedinečné kúsky, ktoré neuvidím na svojom spolužiakovi či kamarátovi. Taktiež je to aj jeden zo spôsobov, ako môžeme chrániť životné prostredie. Všetci dobre vieme, na akom princípe funguje fast fashion.
Chcel by si sa móde venovať aj na profesionálnej úrovni?
Vieš, že asi aj áno? Bavilo by ma obliekať ľudí do reklám, klipov či filmov. Uvidím, kam ma vietor zaveje.
Spomeň si na spievanie pred porotcami a neskoršie živé prenosy. Ako si zvládal stres a vystupovanie pred publikom?
Keďže som pred SuperStar nevystupoval so spevom pred nikým, teda ak do toho nerátam chaty a oslavy, tak to bolo pre mňa nesmierne náročné a stresujúce. Nevedel som, na čom som – či spievať viem, alebo nie. Bolo to pre mňa o to horšie. Avšak prekonával som sa z kola na kolo a postupne som si to začal užívať. No a potom som vypadol. (smiech)
Skús nám priblížiť, ako vyzerali tvoje dni počas účinkovania v SuperStar. Bolo to až také šialenstvo, ako sa hovorí?
Bolo, a to veľmi veľké. Počas týždňa som trasu Považská Bystrica – Praha otočil dvakrát. Do toho sme sa museli učiť texty, nakrúcať videodokrútky, „museli“ sme chodiť na párty, na autogramiády a podobne. Keď to teraz hovorím, tak si uvedomujem, že som žil život ako Hannah Montana, len som nemal blond parochňu. (smiech)
Čo pre teba znamenalo mať vlastných fanúšikov?
Bol to neopísateľný pocit. Zo začiatku mi to prišlo veľmi zvláštne a nereálne. Včera som spieval v sprche a dnes ma ľudia milujú alebo nenávidia. Veľmi ma to desilo, ale časom som to začal brať ako normálnu vec. Aby si mal v dnešnej dobe fanúšikov, stačí ísť na Farmu. Tým ale nechcem dehonestovať tento projekt. Tiež sem-tam pozerám Farmu a nehanbím sa za to.
Aký je tvoj spätný pohľad na účasť v SuperStar?
Spoznal som množstvo úžasných ľudí. Naskytlo sa mi veľmi veľa príležitostí. Zažil som veci, ktoré človek nezažije každý deň.
Súdia človeka na základe 15-sekundovej reklamy na Markíze. Z toho mi je mizerne.
Boli tam aj negatíva?
Stratil som „priateľov“. Alebo som skôr zistil, ktorí sú tí praví, takže to je asi pozitívum. Neviem. Za negatívum rozhodne považujem, že som sa po súťaži veľmi uzavrel. Bolo to zvláštne obdobie a nerád o tom hovorím. Chvalabohu, už je to za mnou!
Išiel by si do súťaže znova, keď už vieš, čo všetko obnáša?
To je náročná otázka. Kvôli určitým veciam áno a kvôli určitým zasa nie.
Zažil si nejaký negatívny okamih v tejto šou, ktorý si budeš ešte dlho pamätať?
Fyzicky náročnou situáciou bolo moje predposledné vystúpenie, pretože sa mi veľmi ťažko dýchalo. Bol tam nepríjemný vzduch a ešte do toho všetky tie reflektory. Museli ma ratovať zdravotníci.
Ukazujú ľudia na verejnosti stále na teba prstom?
Prstom neukazujú, skôr šuškajú. Alebo sa snažia šuškať. Lenže ja mám veľké uši. Je nepríjemné, keď o mne ľudia píšu klamstvá a vyjadrujú sa na moju osobu vulgárne, a pritom sa so mnou nikdy predtým nestretli alebo neporozprávali.
Súdia človeka na základe 15-sekundovej reklamy na Markíze. Z toho mi je mizerne. Považujem sa za veľmi chápavého, ale takýmto ľudom naozaj nerozumiem. Našťastie, mám okolo seba aj takých, ktorí ma podržali vo chvíľach, keď som začal veriť hejtom a strácať sám seba.
Do súťaže si sa prihlásil ešte predtým, ako si začal študovať na FMK. Keby to bolo naopak, zvážil by si prihlášku do SuperStar, keď už máš poznatky o tom, ako fungujú médiá?
Asi by som o tom uvažoval pri víne. Dúfam, že si to niekto nevyloží zle. Vlastne je mi to jedno. Víno mám rád! (smiech)
Beriem veci také, aké sú a rozhodujem sa za pochodu. Teraz si plánujem upiecť pizzu.
Aký je teda v súčasnosti tvoj pohľad na mediálny projekt typu SuperStar?
Je to šou. Človek pri nej vypne, môže sa inšpirovať. Umelci sa majú možnosť predviesť a je to výborný odrazový mostík, ako naštartovať kariéru. Samozrejme, ak to správne využijú a nepodľahnú päťminútovej sláve.
Počas štúdia si stihol vyskúšať FMK TV aj rádio Aetter. Plánuješ sa niektorému z fakultných medií venovať aj naďalej?
Áno, vyskúšal som si obe médiá. Bohužiaľ, je pravda, že som im minulý rok nevenoval veľa času, pretože som bol zaneprázdnený. Verím, že to tento rok napravím.
V súčasnosti máš na konte vlastnú pieseň s názvom Lost a spoluprácu s producentom Markom Dannom. Aké sú tvoje plány do budúcna?
Chcem sa venovať hudbe. Či mi to vyjde? Ťažko povedať. Bojím sa veci plánovať, nemám rád sklamania. Preto beriem veci také, aké sú a rozhodujem sa za pochodu. Teraz si plánujem upiecť pizzu.
Máš nejaký odkaz pre čitateľov Atteliéru?
Aby boli autentickí a aby boli sami sebou, nech sa deje čokoľvek, aj keď to je v dnešnej dobe možno náročné. Svet ti bude patriť, ak si zachováš samého seba! Buďme ľudskí, šírme lásku, kde je to možné a potrebné. Eliminujme nenávisť a bude sa nám na tomto svete, ktorý sa už otriasa v základoch, lepšie dýchať. A jedzte pizzu!
