Venoval sa tancu, okúsil moderovanie, no jeho srdce si získal stand-up. Jeden z členov skupiny Silné reči nám v rozhovore okrem iného prezradil aký má názor na koronavírus, ako dodržiaval opatrenia a ako pandémia ovplyvnila jeho pracovný a súkromný život.
V roku 2020 si si založil YouTube kanál a začal si natáčať ROASTED! videá. Bola pre teba práve pandémia spúšťačom tvorby na YouTube?
Áno. Stopli sa nám vystúpenia a ja som sa prvé dva týždne tešil, lebo som sa mohol hrať na PlayStatione. Netrvalo dlho a prestalo ma to baviť. Začal som rozmýšľať čo ďalej. Tento projekt som mal v hlave už dlhšie, a tak to všetko časovo aj technicky sadlo. Povedal som si, že uverejním jedno video a uvidím, akú to bude mať odozvu. Ak sa to chytí, pokračujem. No a vystrelilo to. Bol som veľmi prekvapený.
YouTube ti priniesol novú cieľovku. Ako by si porovnal fanúšikov, ktorí ťa poznajú z neho v porovnaní s tými zo Stand-upu?
YouTube sleduje rôzna veková škála. Moje videá mi pochváli aj päťdesiatnik. Problém je, že túto platformu sledujú aj malé deti. Vždy upozorňujem na to, že obsah videí je pre ne nevhodný. Počítal som, že to bude pre dospelých. Bude to neslušné, tvrdé, bude tam čierny humor a všetky nepríjemné veci spojené s horormi. Ja si z týchto vecí robím srandu, a preto mi vôbec nenapadlo, že mi pribudnú mladí sledovatelia.
Mladý divák, ktorý stand-up neregistruje, ma označuje za YouTubera. Ja som predovšetkým komik, YouTube je iba zábava. Tí, ktorí ma skôr poznali zo stand-upu, si roasted videá pozrú tiež, ale viac obľubujú stand-up svet. A práve to je to super. Ide o veľký záber ľudí, ktorí ma sledujú. Na druhej strane je pre mňa výhodou, že mladí diváci rastú so mnou. Už teraz mi píšu, ako sa môžu dostať na stand-up. Všetko sa nabaľuje a fanúšikovská základňa rastie.
Do akej miery je moderovanie tvojou vášňou? Berieš ho skôr ako privyrobenie si počas pandémie alebo chceš v tejto sfére pokračovať a rozvíjať sa v nej?
S moderovaním som začínal. Na RTVS som moderoval šou Park, ale tým sa nikde neprezentujem. Nehovorím o sebe, že som moderátor. Moderovania sa bojím a mám pred ním rešpekt. Ešte viac ako pred stand-upom, hoci je jednoduchšie. Nemusíš byť vtipný a nemusíš rozosmiať ľudí. Sú tam však hranice, ktoré nemôžem prekročiť a veľakrát si musím zahryznúť do jazyka.
Mám rád voľnosť v prejave. Keď idem na pódium na stand-upe, môžem povedať čokoľvek. Keď sa zakokcem, nevadí to a publikum sa zabáva. V konečnom dôsledku si vždy vyberiem menej zaplatený stand-up, ako dobre zaplatené moderovanie.
Pre moderovanie nemám žiadnu vášeň.
Na druhej strane som za moderovanie vďačný. Je dobre zaplatené a peniaze treba. Hlavne počas pandémie. Zároveň ťa posunie ďalej ako človeka. Nemôžeš byť za šaša a musíš si udržať serióznu tvár. Obdivujem ľudí, ktorí odmoderujú celú reláciu bez jedného zakoktania sa.
Ján Gordulič sa pre Denník N vyjadril, že keď zatvoril Comedy klub, bola to pre neho po finančnej stránke úľava. Ako to ovplyvnilo skupinu Silné reči?
Keď náš klub začínal, veľmi sme sa tešili. Otvorenie bolo skvelé. Bola tam šou, kde vystupovalo desať komikov. Otvoriť nám to prišiel Milan Lasica a bol to extrémny zážitok.
Myslím, že sme sa všetci tešili, ale brali sme to s rezervou. Boli sme prvý comedy klub v Bratislave. Je to síce hlavné mesto, ale nie je to New York, kde príde pravidelne na stand-up človek či skupinka ľudí posedieť a zabaviť sa. V Bratislave také akcie nie sú veľmi vyhľadávané. V našom klube boli časové pasáže, kedy to išlo, a kedy bolo prázdnejšie. Z dlhodobého hľadiska som si nebol istý, či to je veľmi udržateľné.
Potom prišiel lockdown. Menšia kapacita a finančne sa to nedalo udržať. My komici sme takí, že s mikrofónom a funkčnou zvukovou technikou budeme vystupovať všade. Vystupovali sme počas pandémie pod karanténnymi bytmi. Niektorí z komikov prišli na dodávke, vytiahli mikrofón s reproduktormi a vystupovali pred ľuďmi, ktorí na nich pozerali z okna.
Ako si vnímal zrušenie plánovaných podujatí? Predpokladám, že ste s tým počítali, pretože ste ich zrušili ešte predtým, než zaviedli lockdown.
Áno, rátali sme s tým. Nie som politológ a nechcem dávať rozumy, ako by to mali robiť vo vláde tí mocní. Z toho čo vidím, mi to však príde ako chaos. Ja som v tomto už rezignoval. Zatvorte ma, koniec-koncov je to pre mňa dobré. Musím sa vynájsť a hľadať si svoje vlastné nové cestičky. Zatiaľ sa mi darí. Mám nejaké projekty s Markízou a YouTube kanál. Ale určite sa budem veľmi tešiť, keď nás zase otvoria a vrátime sa k starému dobrému stand-upu.
Aký bol váš náhradný plán vzhľadom na zrušenie vystúpení?
Vystúpenia sme ťahali do poslednej chvíle. Vedel som o správe, že určite dokončíme november. Na december počet predajov klesal. Vyrátali sme z toho, že to nebude dobré, a tak sme to radšej zatvorili. Rátal som s tým. Po pozretí si nejakej tlačovej konferencie vidíš, že tí ľudia netušia čo robia a populisticky riešia protipandemické opatrenia. Neostávalo mi nič iné, ako ísť do toho pesimisticky s tým, že nás zatvoria.
Ako vysokoškoláčka, viem povedať, že miera odozvy v online priestore je veľmi nízka. Ako by si porovnal vystupovanie online s vystupovaním naživo?
Online vystúpení som mal veľmi málo. Dokopy ich bolo dve alebo tri a boli veľmi zvláštne. Prvé bolo najhoršie, odohrávalo sa iba pred kamerami a mal som veľký stres. Vystupovali so mnou štyria komici a okrem nás tam boli traja kameramani. Odozva nulová. Na druhej strane je to fantastická príučka a skúsenosť. Teraz, keď prídem na pódium, v ktorom je menej ľudí a nezabávajú sa, nezaskočí ma to. Mám vybudovanú a vycibrenú húževnatosť.
Zažil som situáciu, pri ktorej som hovoril 10 minút do ticha.
Je to neporovnateľné. Stand-up je krásny v odozve, v ktorej prebieha komunikácia medzi obecenstvom a komikom. Je to strašná energia a presúva sa z mojej emócie na publikum. A zase smiech, ktorý ide na mňa. Je to krásny cyklus, ktorý je niečím čarovný a nedá sa nahradiť online formou.
Predtým než boli vystúpenia online, nebál si sa, že by si sa mohol nakaziť?
Priznám sa, že som to veľmi neriešil. Dával som pozor a všetci sme boli testovaní. Keď sa dalo zaočkovať, neváhal som. Respirátory sme na pódiu nemuseli mať. Keď sme dostali nariadenie, že sa vo vnútri musí mať respirátor, mali sme ho. Dával som pozor, aby som nikoho neohrozil a to bolo všetko. Bral som to tak, že keď vírus dostanem, tak ho dostanem. Nebral som to tragicky. V mojom okolí boli ľudia, ktorí nevychádzali tri mesiace z domu, potom išli raz po poštu a dostali covid. Asi z obálky, keď ju oblízali.
Mali ste okrem respirátorov aj vážnejšie opatrenia v rámci vystúpení, ktoré sa týkali len komikov?
Obmedzenia boli pre všetkých rovnaké. Čo sa týka podujatí, bolo povinné pravidelné testovanie sa. Mali sme aj obdobie, kedy sme museli nosiť respirátory aj na natáčaniach Debilných vtipov a rozhovorov. Bol to chaos, ale my sme všetko zodpovedne dodržiavali.
Ja som ovca. Keď povedia, že musím mať respirátor, tak ho budem mať. Ja ani nikto z komikov by sme proti opatreniam nebojovali. Chceme, aby sme boli všetci zdraví. Viem, že ak chcem robiť vec, ktorú milujem, musím počkať a snažím sa byť zodpovedný.
Máte nejaké vízie na rok 2022? Premýšľali ste ako skupina Silné reči o možných zmenách, alebo tomu nechávate voľný priebeh?
Vymýšľa sa vždy niečo nové. Či už šou alebo projekty, ktoré by sme mohli robiť. Verím, že keď sa situácia upokojí, prídu späť vystúpenia, grilovačky, nové koncepty. V rámci skupiny mám nejaké nápady. Verím, že sa Silné reči budú posúvať a stále budeme prinášať niečo nové.
Stand-up je na Slovensku v zlatej ére.
Cieľom je starý dobrý stand-up, ktorý nie je čím pokaziť. Humor v surovej forme, ktorý nás živí a aj najviac baví. Ako skupina komikov sme veľmi dobrá partia, navzájom si pomáhame, a preto sa to tak skoro nerozpadne.
A čo tvoje osobné vízie do budúcna?
Mojou víziou je, aby môj humor nestagnoval. Chcem sa zdokonaľovať a pracovať na sebe. Keď sa nebudem môcť živiť stand-upom, tak sa budem snažiť hľadať si inú prácu. S Kubom Gulíkom sme začali robiť podcast 20 000 Míľ pod humorom. Nahodil som mu nové nápady a uvidíme, ako sa zladíme. Mám však rád svoj pokoj, vlastnú disciplínu, keď si robím svoje veci a nikto ma nenaháňa. Pomaličky to ide. Nemám žiadne presne stanovené ciele ako napríklad počet sledovateľov na YouTube.
Mám celý život pred sebou a nechcem sa náhliť. Musel som si dať stopku a užívať si veci. Nedávno som si uvedomil, že som bol nervózny na prechádzke so psom. Chcel som sa rýchlo vrátiť, aby som sa mohol venovať písaniu. Potom si človek uvedomí, že nie je dôvod sa ponáhľať. Nemám deadline, nikto mi nestojí za chrbtom a nenaháňa ma. Chcem si užívať voľno čo mám, zábavu, ktorú dávam ľuďom a tešiť sa z toho, že ich to baví.
