Zostrih zo zápasu obletel slovenský internet a informáciu o incidente zachytil snáď každý, kto mal v tej dobe funkčný zrak. V nasledujúcich dňoch tak na základe osudného zápasu prišla RTVS o dlhoročnú stálicu v športovej redakcii. Spočiatku sa mi takýto (či už to bol dobrovoľný alebo vynútený) odchod zdal drastický. Predsa len, išlo o prvý vážny prehrešok počas jeho dlhej kariéry. Vždy mi poskočí srdce nesprávnym smerom ak vidím niekoho, kto príde o prácu. Nikdy neviete, aké má dotyčný osobné problémy a koľkým ľuďom tento vyhadzov môže ublížiť. Keby som bol na mieste jeho nadriadeného, asi by som len veľmi dlho a tuho premýšľal či ovplyvním niečí život natoľko, že ho odstrihnem od jeho hlavného zdroja príjmov. Lenže potom som si uvedomil, že sú desiatky zamestnaní, v ktorých sa s vami nebudú baviť ani vtedy, ak v sebe máte čo i len kvapku piva. Ak neprejdete dychovou skúškou, na stole je okamžitá výpoveď. Prečo by teda práve on mal byť vo výhode, špeciálne v zamestnaní, ktoré je financované z ťažko vydretých peňazí daňových poplatníkov a dokonca ide o verejnoprávnu televíziu, „nositeľku hodnôt“? Na Slovensku síce alkohol obhajujú tisícky jedincov a za pitie na pracovisku by si nejeden nechal aj vŕtať do kolena, takéto správanie však na obrazovky nepatrí. Táto forma „trestu“ je teda nakoniec zrejme adekvátna, primeraná, ba až akurátna. Aj keď Plesníkovi v živote nič zlé neprajem a predpokladám, že sa so svojou kvalifikáciou už čoskoro objaví v nejakom inom médiu.
