Pedagóg, fotograf a docent z Katedry umeleckej komunikácie FMK UCM v Trnave Jozef Sedlák v Galérii umelcov Spiša (GUS) zobrazuje známe latinské príslovie.
Výstava Jozefa Sedláka pod názvom Fotografická eschatológia je tematickou výpoveďou o podobách smrti, zomierania, pretrvávania, znovuzrodenia i vzopretia sa voči pominuteľnosti nekonečnosťou ľudského ducha.
Sprístupnená bude v GUS v Spišskej Novej Vsi od 22. februára a potrvá do 6. júna 2021.
Pamätaj, že zomrieš
Zobrazuje podobenstvo „Memento mori“ (latinské príslovie Pamätaj, že zomrieš). To sa po stáročia objavuje v umeleckej symbolike ako pripomienka nevyhnutnosti smrti v rôznych interpretáciách. Pri zostavovaní výstavy sme nemali potuchy o prichádzajúcom ataku novodobého moru – Covidu-19, a tak jej uvedenie v najhoršom čase eskalácie globálnej infekcie nadobúda nadčasovú hodnotu v posolstve „Vanitas vanitatum et omnia vanitas…“ (Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť).
Pokúsili sme sa tak vytvoriť priestor pre ojedinelý dialóg, skúmajúci prchavú povahu života, ktorý pri nestálosti vedomia zvyšuje hodnotu súčasnosti, a to z viacerých uhlov pohľadu: ako oslavu či adoráciu smrti, znamenie márnosti či zobrazenie zmien a rôznych foriem transformácie.
4 dekády tvorby Jozefa Sedláka
Rozsiahla tvorba Jozefa Sedláka sa pohybuje na pomedzí viacerých žánrov, a to od subjektívneho dokumentu cez inscenovanú fotografiu i experiment ku konceptuálnym dielam a inštaláciám. Výstavný projekt sa zameriava na inscenované a konceptuálne polohy tvorby, ktoré uvádzame v deviatich vybraných celkoch v časovom diapazóne štyroch dekád, spojených tematickou naráciou a osobitou symbolikou.
Fotografické objekty v cykloch Latencia (2011) a Portréty pod tvárou (1995 – 2017) symbolizujú prchavosť času, prelínanie spomienok, konfrontáciu identity či „metafyziku fotografie“, prekračujúc hranice média. Sekvencia Päť sekúnd klinickej smrti (1979) je pozastavením sa v medzičase na krehkej hranici života a nekonečna. Na výstave priamo komunikuje s adoráciou zomrelých v inštalácii Svätí (1977 – 2016), spomienkovými príbehmi o blízkych v časozbere fotografických záznamov takmer cez tri desaťročia.
Akcentom prezentovanej témy sa stáva fotografia z cyklu Intuícia násobku (1994) s nepriamou referenciou na klasické „Memento mori“. Séria diptychov O demokracii svetla II. (1989 – 2011) spája klasické analógové fotografie s digitálne transformovanými konceptuálnymi skicami. Sú symbolikou tvarov, svetla a rúk, tvoriac vyzývavý dialóg subtílnych chemických čiernobielych fotografií s digitálne generovanými farebnými plátnami, poukazujúc tak na neobmedzené možnosti postprodukcií vo veku nových technológií.
Modifikáciami z bohatého autorského archívu sú aj inštalácie monumentálnych diel z cyklov Pocta inštalácii (1995 – 2018) a O demokracii svetla I. (1989 – 2018). Nadväzujú na luminografické diela z 90. rokov 20. storočia: multiplikácia motívov vytvára expresívne novodobé „kostnice“ a autorskú svetelnú abecedu – „gramatiku vnútorného svetla“. Nekompromisné a silné posolstvo prezentovaných diel uzatvára nóvum – konceptuálna mozaika Firenze (2013). Tvorí rekonštrukciu renesančných náhrobkov projekciou súdobých portrétov rodinných príslušníkov autora s referenciou na „vizuálne vzkriesenie“.
Výstava zámerne spája a prelína štyri dekády tvorby Jozefa Sedláka v predmetnej téme posledných reflexií bytia, a to v rôznych mediálnych formátoch. Poukazuje pritom na nekompromisný vývoj média a otváranie nekonečných technologických možností pre hmotné spracovanie klasického odkazu „Memento mori“.
Nadčasovosť ideového, filozofického a estetického odkazu poukazuje na význam autorovej tvorby v kontexte súčasnej histórie stredoeurópskej fotografie i výtvarného umenia.
Mgr. Lucia Benická, kurátorka výstavy
Dôležité informácie
Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
22. 2. 2021 – 6. 6. 2020
Sprístupnenie výstavy z dôvodov pandémie: od 22. 2. 2020
Kurátorka výstavy: Mgr. Lucia Benická
