Župan Jozef Viskupič: Celý svoj život sa snažím obklopovať ľuďmi, ktorí sú šikovnejší ako ja

„Ľudia z FMK sú všade,“ povedalo mi už veľa známych a ja sama sa utvrdzujem v tom, že na tomto výroku bude kus pravdy. Mnohokrát si neuvedomujeme, koľko významných ľudí bolo, či dokonca stále je študentmi našej alma mater. Príkladom je aj jeden z víťazov nedávnych volieb do VÚC Jozef Viskupič.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda vám nie je cudzia. Čo vás spája s FMK?

Na FMK som skončil magisterské štúdium a aktuálne som na doktorandskom štúdiu prvý rok. Avšak tým, že kampaň začala v máji, bol som nútený štúdium prerušiť. Byť v parlamente, pracovať niekoľko mesiacov na kampani a venovať sa rodine je nesmierne náročné aj bez toho, aby som popritom študoval. Som človek, ktorý sa snaží obklopovať ľuďmi, ktorí sú šikovnejší ako ja a nerád robím veci polovičato. Venovať sa všetkým povinnostiam v rámci doktorandského štúdia naplno by však, vzhľadom na aktuálnu situáciu, nebolo možné. Pokiaľ niečo nemôžem robiť naplno, nejdem do toho vôbec.

„V odbore nás bolo len pätnásť, prijímačky boli ťažké a vyučujúci po nás dupali.“

Aké boli vaše začiatky na FMK?

Povedal by som, že veľmi náročné, keďže som robil tri denné štúdiá naraz. Bol som súčasťou prvých dvoch ročníkov, ktoré boli na fakulte. V odbore nás bolo len pätnásť, prijímačky boli ťažké a vyučujúci po nás „dupali“. Reálne sme skončili šiesti. Začínal som študovať s aktuálnou dekankou fakulty masmediálnej komunikácie, keď som napísal nie príliš optimistický článok o vtedajšom dekanovi do jedného denníka. Vznikla z toho kauza a vedenie ma požiadalo, aby som opustil štúdium. Keďže som nemal inú možnosť, tak som na to pristúpil, ale ešte v ten deň som podal prihlášku na štúdium opäť. Prijali ma a ja som na ďalší školský rok pokračoval ďalej.

Prečo ste sa rozhodli pokračovať na doktorandskom štúdiu?

Išiel som do toho, lebo som chcel prepojiť dve veci – osobný kontakt so študentmi a politiku a dať väčší dôraz na politický marketing. Ďalšou dôležitou vecou je to, že politika nemá čo robiť na univerzite, len v zmysle prijímania teoretických múdrostí v smere od pedagóga k študentovi, malo by to fungovať aj naopak a aj v praktickej rovine. Každý človek sa občas ocitne v akejsi bubline nezáujmu a vníma len svet, ktorý sa vyskytuje v jeho bezprostrednej blízkosti. Akademický svet má najväčšiu schopnosť rozbíjať takúto bublinu. Človek sa potom dokáže rozvíjať, priamo povedať, čo si myslí, diskutovať.

Ako študent doktorandského štúdia ste si vyberali špecializáciu, ktorej sa chcete venovať. V čom konkrétne chcete byť odborníkom? Aká je téma vašej dizertačnej práce?

Plánujem sa bližšie zaoberať politickým marketingom, ktorému sa na Slovensku nevenuje žiadna škola a nemáme naň ani výskum. Tejto témy sa týka aj moja dizertačná práca, ktorej oficiálny názov je Tradície a inovácie politického marketingu.

„Mladý človek by si mal uvedomovať, že jeho generačná výpoveď nemôže byť  Procházka, Kaliňák a Danko.“

Čo vás viedlo k tomu, aby ste ako poslanec NR SR kandidovali aj za župana Trnavského samosprávneho kraja?

V komerčnej sfére som stále fungoval ako človek realizácie, výkonu a výsledkov. Tým, že sme boli opozičná strana dlhšie obdobie, bol to skôr proces vízií, prezentovania programu a kontroly vlády. Bola pre mňa výzva urobiť taký typ vízie, ktorým by som vedel osloviť ľudí Trnavského kraja a urobiť vhodný základ jeho fungovania. Ten je aktuálne kompetenčne, správne a územne definovaný zle. Hlavné je urobiť kraj viditeľnejším. Chceme vtiahnuť ľudí do deja politického a kultúrneho života, otvoriť úrad, hoci to nie je veľmi šťastné inštrumentárium, ale je silné.

Počas predošlých volieb do VÚC si obyvatelia Slovenska vybrali za svojich županov kandidátov z vtedajšej vládnucej koalície. Toto volebné obdobie je to inak, v takmer každom kraji zasadne na pomyselnú stoličku buď opozícia alebo nezávislý kandidát. Čo také závažné sa podľa vás stalo, že nastala takáto situácia?

Pôsobenie súčasnej vládnej koalície sa odtrhlo od reality. Formuje verejnú politiku tak, že posolstvo premiéra hovorí o nulovej existencii alternatívy k aktuálnemu vládnutiu. My sme napríklad pri tvorbe hnutia identifikovali tri výzvy z pohľadu krajiny, na ktoré sa snažíme počas pôsobenia aj reagovať. Spočiatku sme sa snažili definovať národnú úroveň. Teraz sme prišli do fázy, keď potrebujeme zadefinovať regionálnu a o rok lokálnu úroveň. Výrazom regionálnej definície bola výzva na spojenie sa s inými koaličnými, či už parlamentnými alebo neparlamentnými stranami. Vznikol tak projekt spojenia viacerých politických strán, ktorý sa musel niesť aj personálne, keďže regionálne voľby sú v podstate súboj osôb, nie politických strán. Vystavali sme teda osem kandidátov na županov. Aj tým sme sa snažili zistiť, či existuje alternatíva súčasnému vládnutiu. Volič na to dnes odpovedal – existuje. Sú to víťazstvá v župných parlamentoch. Ja som jedným z kamienkov, ktoré túto alternatívu definujú, definujú ju aj voliči, lebo vidia, že niekde nastala chyba. Ak by chyba neexistovala, tak sa táto situácia nedeje. Ďalšou vecou je ponúknutie vízie, ktorú sme my, na rozdiel od niektorých iných kandidátov, ponúkli a volič si ju vybral.

„Potenciál kreatívnych a aktívnych študentov potrebuje mesto, kraj i štát, a to v každej oblasti, nielen v oblasti kultúry.“

Čo všetko plánujete počas vášho obdobia realizovať pre študentov vysokých škôl?

Dve kompetencie, ktoré môžu byť zaujímavé pre vysoké školy, sú kultúra a cestovný ruch, s ktorým sú úzko späté aj infraštruktúrne projekty – cyklotrasy a nový štýl dopravy, životného štýlu a kvality života. Som ochotný pozvať študentov do debaty na túto tému, máme tu de facto tri vysoké školy a máme tu aj perlu medzi kultúrnymi inštitúciami, ktorou je divadlo. To je pre študentov doteraz možno inštitúciou akéhosi starého sveta. Je zavreté do seba, ponúka taký typ programu, ktorý udržiava koncept a predstavu, ktorá sa mi zdá pre rok 2017 neautentická. To sa týka aj múzeí, osvetových centier a podobne, do ktorých by mal mať otvorené dvere akýkoľvek študent, ktorý hľadá možnosť realizovať sa. Potenciál kreatívnych a aktívnych študentov potrebuje mesto, kraj i štát, a to v každej oblasti, nielen v oblasti kultúry.

Je všeobecne známe, že pre väčšinu študentov a mladých ľudí je politika nezaujímavá a nemajú o tejto oblasti dostatok informácií. Čo by podľa vás prinútilo mladých venovať viac pozornosti politickému dianiu a prebudilo väčší záujem ísť voliť?

Jedným z poslaní každého politika je vytvoriť záujem obyvateľov daného štátu o politické dianie. Najhorší politik je taký, ktorý si myslí, že má nárok a právo na funkciu. Toho potom, logicky, toto poslanie nezaujíma. Ja osobne chcem definovať taký typ verejných politík, aby študentom dávali zmysel a zaujali ich natoľko, aby boli spokojní s tým, že sa niečo dozvedeli, páčilo sa im to a prejavili záujem, lebo sami chcú. Riešením by možno bolo zorganizovať aktivistov – reprezentantov jednotlivých oblastí, ktorí by mladých pozývali zúčastňovať sa na politickom dianí. Mladý človek by si mal uvedomovať, že jeho generačná výpoveď nemôže byť Procházka, Kaliňák a Danko. Ja sám nechcem, aby boli mojou generačnou výpoveďou.

„Trnava má, vzhľadom na svoju históriu a územie, všetky predpoklady stať sa centrom vzdelania.“

V mediálnom priestore sa pohybujete obratne. Máte webovú stránku, Youtube kanál, súkromné aj verejné účty na sociálnych sieťach. Vaše profily na mnohých internetových stránkach sú plné informácií, čo nie je v prípade politikov vôbec bežné. Odpovedáte na otázky ľudí sám alebo to za vás robí niekto iný?

Komunikujem viacerými spôsobmi – mail, Whatsapp, Viber, sms, telefón, Messenger a dve Facebookové steny. Na fanpage nemám admina a odpovedám sám na všetko, čo je v mojich silách. Teraz som sa tomu až tak nevenoval, lebo som mal toho, ako som spomínal, naozaj veľa. Budem sa snažiť to zmeniť, tento typ funkcie je viac otočený k ľuďom.

Už dlhšiu dobu sa rozpráva o možnosti zlúčenia našej univerzity s Trnavskou univerzitou. Aký máte názor na túto situáciu? Myslíte si, že Trnava potrebuje dve samostatné univerzity?

Zlúčenie univerzít nie je v kompetenciách kraja. Mám na to však svoj osobný názor a myslím si, že ak zaberie ministerstvo školstva, ale hlavne aj obe univerzity, tak by pre mesto a región nespravili nič lepšie ako to, že by sa zlúčili. Študentom by dávalo väčší zmysel byť obsahom inštitúcie, ktorá má spoločenskú silu, nazvime ju pracovne Trnavská univerzita svätých Cyrila a Metoda. (smiech) Trnava má, vzhľadom na svoju históriu a územie, všetky predpoklady stať sa centrom vzdelania. Na to by však bolo potrebné spraviť kompletnú reformu školského systému a veľa motivácie.

Autor: Michaela Lehotská

Foto: Lucia Magalová, archív Jozefa Viskupiča