Málokto by si pomyslel, že sa bude počas programu Erasmus+ nachádzať v jednej z krajín najviac postihnutých koronavírusom. Nora Vavrová, 24-ročná Slovenka, túži po návrate domov.
Pre Università degli Studi v talianskom Terame sa rozhodla najmä preto, aby sa od domácich naučila vychutnávať si život do poslednej kvapky. Chcela spomaliť, čo sa jej aj splnilo, avšak nie úplne tak, ako si predstavovala.
Do Talianska priletela 8. februára 2020 spolu s ďalšou erasmáčkou Kristínou. O koronavíruse sa v tom čase už vedelo, študentky tomu ale veľkú pozornosť nevenovali. „Hneď po prílete do Ríma nám na letisku merali teplotu. Pamätám si, ako sme stáli v dlhom rade a trochu frflali, že z toho robia zbytočnú drámu. Keby sme len vedeli…“ spomína Nora.
Všade naokolo stáli tabule, na ktorých bol v taliančine a v angličtine vysvetlený dôvod kontroly. Letisko uvádzalo inštrukcie k správnemu umývaniu rúk a celkové usmernenia ohľadom osobnej hygieny. Meraním teploty ale opatrenia skončili.
UCM reagovala mesiac po príchode do Talianska
Referentka pre mobility Mgr. Simona Štefíčková kontaktovala dievčatá začiatkom marca, keď sa v krajine zvýšil počet nakazených. Kontrolovala tamojšiu situáciu a poskytovala všetky dostupné informácie o možnom postupe. „Veľmi som vďačná aj za nášho koordinátora docenta Višňovského, na ktorého som sa mohla kedykoľvek obrátiť,“ dodáva Nora.
Dlho som túžila ísť na Erasmus+ a nechcela som sa zmieriť s tak rýchlym koncom.
Napriek odporúčaniam sa však rozhodla v Taliansku zostať ešte pred uzatvorením hraníc. Cestovať 14 hodín v autobuse plnom ľudí jej v tom čase prišlo nebezpečnejšie ako stráviť nejaký čas v karanténe. S Kristínou sa nachádzajú v Terame v provincii Abruzzo, teda mimo severnej, najviac ohrozenej zóny.
Nora ale zdôrazňuje, že aj keď sú momentálne obe študentky v bezpečí, situácia sa nevyvíja dobre. „Vtedy, keď sme mali možnosť ísť domov som stále dúfala, že sa situácia zlepší, a že v máji pôjdeme do školy. Nechcela som sa vzdať. Dlho som túžila ísť na Erasmus+ a nechcela som sa zmieriť s tak rýchlym koncom. Už som si zakúpila letenku domov, no opäť mi zrušili let. Verím, že koncom mája budem konečne doma,“ hovorí študentka uviaznutá v Taliansku.
Slováci to zvládli lepšie ako Taliani
„Som vďačná, že na Slovensku pristupujú k tejto situácii zodpovedne. Páči sa mi, že ľudia v médiách začali nosiť rúška a taktiež aj politici s pani prezidentkou,“ opisuje domácu situáciu Nora. Podľa nej to značne dopomohlo k tomu, aby sa rúško stalo súčasťou bežného života rýchlejšie.
Vysokoškoláčka vyjadruje obavy z toho, že v Taliansku premiér doteraz rúško na kameru nenosí. Ľudia len ťažko pochopia závažnosť situácie a dôležitosť jeho nosenia, pokiaľ to v médiách tak prezentované nie je. Rúška sa tam totiž začali nosiť až príliš neskoro.
Celkovo bol prístup obyvateľov ku koronavírusu dosť ľahostajný aj napriek veľkému počtu mŕtvych. „Na začiatku to dlho nikto neriešil. Mali už asi 5 000 mŕtvych a oni normálne fungovali ďalej. Nič nechceli zastaviť, ani zavrieť. Prvým opatrením bolo až zatvorenie škôl začiatkom marca,“ vysvetľuje. Momentálne platia v Taliansku podobné opatrenia ako u nás. Dvojmetrové odstupy, vyhradený čas na nákupy pre seniorov či povinnosť nosenia rúšok.
Týždeň po vyhlásení zatvorenia škôl sa zmobilizovali a spustili online výučbu.
Zmenu možno pozorovať aj v správaní domácich
Po príchode si taliansku kultúru naozaj zamilovala. Na vlastnej koži zažila ich povestnú otvorenosť, srdečnosť a priateľskosť. Najviac ju zaujalo to, ako sa nikam neponáhľajú. Oslavujú všetko odo Dňa svätého Valentína, karnevalu, až po Deň žien. Život skutočne žijú.
Pred karanténou zvykla často sedávať na námestí a pozorovať okoloidúcich. To, ako sa stretávajú, rozprávajú a smejú, alebo naopak, ako sa so zápalom hádajú. No teraz je to iné. Ľudia sú oveľa odmeranejší a opatrnejší. Nora ale pozoruje, že sú zároveň ochotnejší si navzájom pomáhať.
Naďalej sa hlasno rozprávajú a život si užívajú napriek udalostiam. Usmievajú sa na seba spoza rúšok očami. Všade po meste sú rozvešané vlajky s dúhou a heslom „Andrà tutto bene“, čo v preklade znamená, že všetko bude v poriadku. Aj toto vypovedá o kultúre Talianov a ich pozitívnom myslení.
Školy v Taliansku zatvorili už začiatkom marca
Zahraničnú univerzitu si Nora veľmi neužila. Krátko po jej príchode na študentskú mobilitu sa školy zatvorili. „Odvtedy fungujeme online. Hodnotím veľmi pozitívne, že Taliani promptne reagovali aspoň v oblasti školstva. Týždeň po vyhlásení zatvorenia škôl sa zmobilizovali a spustili online výučbu,“ vysokoškoláčka oceňuje rýchle nasadenie pedagógov. Vyučovanie je 4-krát do týždňa v priemere asi 3,5 hodiny denne. Zvyčajne sa začína o 13:30 hod. a končí sa o 16:30 hod., záleží to ale od rozvrhu.
Všetko bude v poriadku a aj tie ťažké, a možno na prvý pohľad zlé veci môžu byť na niečo dobré.
Po vyučovaní sa Nora zväčša venuje kreatívnej činnosti, ako napríklad kaligrafii či maľovaniu kvetov vodovými farbami. Svoje práce ukazuje na Instagrame. Tvrdí, že počas karantény jej značne pomáha rutina. Udržuje ju tak v pracovnom nasadení, a keď má človek čo robiť, je šťastnejší aj spokojnejší. „Nie nadarmo sa hovorí, že práca je liek,“ poznamenáva.
Študentka nezabúda ani na fyzické zdravie. „Vďaka karanténe som do svojho bežného režimu zaradila cvičenie. Predtým som zvykla behávať do miestneho parku, ale keďže sa situácia zmenila, začala som cvičiť ,,doma“,“ popisuje svoj typický deň v domácej karanténe v Taliansku. Vďaka viere, rodine a priateľovi zvláda pandémiu lepšie.
Okrem toho sa cez sociálne siete zapojila do výzvy #100daysofgratitude, vďaka ktorej sa usiluje na každom dni nájsť niečo, za čo je vďačná. „Toto mi naozaj veľmi pomáha ostať v dobrej nálade a v pokoji. Všetko bude v poriadku a aj tie ťažké, a možno na prvý pohľad zlé veci môžu byť na niečo dobré,“ dodáva s nádejou.
Po návrate na Slovensko by mala Nora pokračovať v online výučbe na Teramskej univerzite. Semester tam oficiálne končí 28. mája. Verí, že ak sa jej podarí spraviť skúšky na prvý termín, tak by mohla mať už koncom júna úspešne zvládnuté všetky predmety. Fyzicky je v úplnom poriadku a nevie sa dočkať návratu domov. Do atteliéru nám poslali odpovede aj študenti z Anglicka, Nemecka či Česka. Prečítajte si, ako sa tamojším darí dodržiavať sociálny dištanc.
