Čím viac sa budeme zaujímať o to ako bolo naše oblečenie vyrobené, tým viac sa budú chcieť výrobcovia zmeniť. Greenwashing sa dá veľmi ľahko prekuknúť, hovorí.
Katarína Peterová je slovenská slow fashion blogerka. Na svojom blogu Laflorita.sk šíri osvetu o globálnych ekologických problémoch v módnom priemysle a učí čitateľov, ako sa dajú z nepotrebného oblečenia vytvoriť nové kúsky.
S Katkou sme sa porozprávali nielen o jej vlastnej ceste k udržateľnej móde, ale aj o negatívach fast fashion, o tom, ako vyzerá výroba udržateľných značiek, a prezradila nám aj niekoľko rád, čo môžeme robiť s nepotrebným oblečením, aby neskončilo na skládke.
V minulosti si bola kráľovnou výpredajov. Aká bola tvoja cesta k udržateľnej móde?
Moja cesta bola veľmi dlhá, trvalo to možno päť alebo šesť rokov. Fast fashion som prepadla, bol to v mojej mladosti trend. Mám pocit, že každý človek, ktorý sa dnes zaujíma o pomalú módu, si zažil strop, keď tomu prepadol. Ja som bola schopná ísť do obdchodného centra a minúť svoje posledné peniaze vo výpredaji, aby som si kúpila niečo v zľave.
Postupne som však zistila, že to nie je len o túžbe po nových veciach, ale aj o mojom sebavedomí a sebaprijatí. Keby som bola vyrovnaná sama so sebou, tak by som nepotrebovala mať na sebe stále niečo nové.
A kde nastala zmena?
Najviac mi otvorilo oči, keď som sa začala venovať tvorbe popri škole. Od malička som bola tvorivá, k čomu ma viedla mamina a starká. Odjakživa sa u nás šilo, vyšívalo a plietlo. Každý deň som po škole sedela starkej na kolenách a spolu sme vyšívali, takže som to mala v sebe hlboko zakorenené. Keďže som mala počas vysokej školy „veľa voľného času“ (smiech), potrebovala som sa realizovať.
Vtedy som začala naplno tvoriť a uvedomila som si koľko času sa skrýva len za skrátením nohavíc. Myšlienka, že by som svoj výtvor, ktorému som venovala hodiny práce, predala za cenu porovnateľnú s fast fashion obchodmi bola nepredstaviteľná. Následne začalo moje štúdium v Mníchove cez erazmus a objavila som hnutie Fashion Revolution. Vtedy mi docvaklo, že plné obchody krásnych a lacných vecí nie sú také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Už to budú asi tri roky, čo sa snažím žiť udržateľnejšie.
Čo ťa viedlo k rozhodnutiu prestať nakupovať fast fashion oblečenie?
Odjakživa ma ťahalo k lokálnej móde. Vždy som bola jej podporovateľom, ale kedysi u mňa rozhodovala cena, takže som sa nakoniec priblížila k fast fashion. Hnutie Fashion Revolution mi otvorilo oči. Zasiahlo ma najmä poznanie toho, čo sa deje na druhej strane planéty. Dovtedy sme nemali informácie o tom, ako sa oblečenie vyrába. Dala som si záväzok, že prestávam nakupovať a v roku 2018 som si dala rok bez nákupov. Vďaka skúsenosti s tvorbou, ku ktorej som bola vedená, som si to vedela viac predstaviť.
https://www.instagram.com/p/CJd48nIrJus/
Pre mnohých je pojem fast fashion známy, no možno netušia, aký má negatívny dopad nielen na životné prostredie. Vedela by si to priblížiť?
Pre mňa bola dôležitým uvedomením predstava, že sú to masy tovaru a vlastne aj masy odpadu. Svetové fast fashion značky sú pomaly v každom väčšom meste na celom svete. Obrovské množstvo tovaru sa musí vyprodukovať a odoslať do celého sveta. Myslím, že ako takú predstavu má o tom každý, pretože nikdy sme nevkročili do prázdneho obchodu. Vždy sú tam haldy oblečenia. Nie je to iba o ušití nejakého kúsku, ale aj o vypestovaní materiálu.
Ešte pred tým, ako sa ide oblečenie šiť, je za tým obrovská časť ľudskej práce. Látku je potrebné utkať, nafarbiť, premiestniť na nejaké miesto. Keď si predstavíme šitie odevov, každý odev má svoj strih. Keď vystrihneme strih z rovnej látky, už pri tom vzniká odpad. Už pri samotnej výrobe vzniká veľa odpadu, ktorý pravdepodobne končí na skládke. Najnegatívnejšou stránkou je nedostatočne ohodnotená práca ľudí a detí. Je to novodobé otroctvo. Tých negatívnych faktorov je naozaj veľa.
Čím sa vyznačuje udržateľná móda?
Udržateľná časť oblečenia je taká, ktorá sa nachádza v našej skrini. Udržateľný nákup, rovná sa, žiadny nákup. Treba využívať to čo už máme, vážiť si to, snažiť sa kombinovať alebo nachádzať iné spôsoby, než ísť do obchodu a kúpiť si novú vec. Môžeme napríklad nakupovať v secondhande, swapovať či upcyklovať. Keď sa už naozaj rozhodnem, že niečo potrebujem, tak hľadám kvalitu. To je veľký rozdiel oproti fast fashion. Pomalá móda sa sústredí na to, aby tie veci vydržali roky a aby to nemalo taký veľký dopad na generácie po nás.
Ako vyzerá proces výroby oblečenia u výrobcov udržateľnej módy? Čím sa líši od nadnárodných výrobcov, ktorých produkcia sa často sústreďuje v krajinách tretieho sveta?
Popísala by som to na príklade malej lokálnej značky, ktorá sa snaží tvoriť udržateľným spôsobom. Najväčší rozdiel oproti veľkej fast fashion značke je, že vieme, kto za tým je. Poznáme dizajnéra, ktorý stojí za tou značkou, prípadne rodinu konkrétnych ľudí. Keď niekomu napíšem, tak mi príde odpoveď, v ktorej bude podpísaný konkrétny človek.
Pri udržateľných značkách je osobný kontakt s tvorcom. Mám pocit, že každý lokálny výrobca sa istým spôsobom chváli a teší sa z toho, čo tvorí. Nechcem aby to vyznelo, že sú prehnane sebavedomí, jednoducho je u nich viditeľná radosť z práce. Udržateľná výroba dbá na kvalitu, vie odkiaľ pochádzajú materiály, majú certifikáty. Pri spracovaní si dávajú pozor na odpad.
Môže spotrebiteľ svojim správaním ovplyvniť iné značky, aby zmenili sociálne alebo environmentálne podmienky výroby?
Myslím si, že áno. Keď prídeš do obchodu a opýtaš sa obchodníčky, z akého materiálu bol kus oblečenia vyrobený, väčšinou nevie. Ale keď sa jej to stane desať krát za deň, začne to riešiť s nadriadeným a ten to posunie vyššie.
Mne sa stalo, že som bola vo veľmi typickej komunisticky vyzerajúcej slovenskej obuvi. Opýtala som sa pani predavačky, či by mi vedela povedať, ktoré topánky boli vyrobené na Slovensku. Tá pani na mňa vypleštila oči, že čo od nej chcem.
https://www.instagram.com/p/CAVnWXGn4z2/
V súčasnosti sa stretávame s rozšíreným problémom greenwashingu, čo znamená že značka sa prezentuje ako udržateľná, no v skutočnosti to tak nie je.
Pred nákupom odporúčam čakať a sledovať. Keď zbadáme nový obchod, alebo nového predajcu na Instagrame, nespravme hneď krok k nákupu. Skúsme sa vyhnúť impulzívnemu nakupovaniu a sledujme, či značka pridáva fotografie z výroby, prípadne komunikuje, odkiaľ pochádza materiál. Sústreďme sa na drobnosti.
Ak nevieme tieto informácie nájsť, skúsme kontaktovať výrobcu mailom a pýtať sa. Ak máte pocit, že značka nie je dostatočne transparentná a nákup nebude udržateľným krokom, skúste hľadať alternatívy u iných výrobcov, ktorí vytvárajú niečo podobné a ich komunikácia je otvorenejšia. Greenwashing sa dá veľmi ľahko prekuknúť.
Mnohí považujú ceny oblečenia od udržateľných značiek za príliš vysoké. Čo si o tom myslíš?
Skôr by som sa pýtala, prečo je oblečenie vo fast fashion obchodoch také lacné. Keď sa pýtame, prečo je udržateľná móda taká drahá, tak nemáme šajnu, čo za tým je. Stratili sme pojem o hodnote, o tom, čo znamená niečo rukami vyrobiť, čo znamená viesť firmu. Nespraví sa to lusknutím prsta. Výrobcovia musia nakúpiť materiál, vytvoriť prototypy, zabezpečiť kvalitu. Stojí to strašne veľa energie a peňazí.
https://www.instagram.com/p/CCJrqwBHa0F/
Z tvojich príspevkov na blogu a sociálnych sieťach je zrejmé, že väčšinu oblečenia si vytváraš sama. Ak sa však už rozhodneš nejakú značku podporiť, aké sú pre teba rozhodujúce kritériá pri výbere?
Keď sa mi niečo zapáči a viem, že by som pri výrobe strávila veľa času, tak radšej podporím niekoho, kto je v tom profík. Väčšinou sa rozhodnem podporiť ľudí, ktorých poznám. Mnohí výrobcovia, od ktorých mám kúsky, sú moje priateľky, ľudia, s ktorými mám niečo spoločné. Radšej podporím ľudí, ktorých mám rada, než by som vošla do nejakého neznámeho obchodu, pretože chcem aby im rástla značka.
V rozhovore pre BloggersRE si povedala, že keď sa rozhodneme spomaliť, už v tom momente začíname žiť udržateľnejšie. Myslíš, že sa podarí na túto cestu spomalenia nasmerovať aj nadnárodné módne značky?
Neviem (smiech). Ale verím, že raz sa to podarí a bude to pre človeka prijateľnejšie. Ak sa nad tým zamyslíme, tak móda je tu pre nás. Aj fast fashion značky mali víziu, aby sme si mali čo obliecť, aby sme sa v tom cítili a vyzerali dobre. Mohli by upraviť výrobu tak, aby ľudia, ktorí chcú nakupovať a žiť inak, mali prístup aj k tejto móde a nemali by z toho výčitky.
Ako si predstavuješ, že by sa mohol módny priemysel vyvíjať do budúcna?
Predstavy mám rôzne, ale nemám konkrétny návod. Mohlo by sa začať tvoriť z textilného odpadu. Často sa stáva, že zo starých kolekcií sa zvýši obrovské množstvo oblečenia aj po výpredaji, a ten materiál je stále súci na tvorenie. Upcyklácia je však veľmi náročná na čas, premýšľanie a technológie, takže takéto kolekcie by boli aj tri krát drahšie. Toto je moje malé prianie, aby oblečenie, s ktorým sa ešte dá pracovať, neskončilo ako odpad.
https://www.instagram.com/p/CFfRi5_H30r/
Veľké množstvo oblečenia končí na skládkach. V minulosti bolo zvykom, že sa oblečenie dedilo aj dve generácie. Čo je dôvodom nášho ľahostajného prístupu?
Je to spôsobené tým, že sme stratili pojem o hodnote vecí, nemáme predstavu o tom, ako sa vyrábajú. Myslím si, že sme málo informovaní o materiáloch a o ich kvalite. Táto nedostatočná informovanosť spôsobuje, že nám je v podstate jedno, z akého materiálu máme oblečenie. Kvalitný materiál však dokáže zabezpečiť dlhšiu životnosť nášho oblečenia. Samozrejme, dôvodom je aj to, že nová vec je lacnejšia ako oprava starej. Je šialené, že oblečenie má rovnakú cenu ako obed či dokonca káva.
V súčasnosti existujú rôzne spôsoby, ako sa „zbaviť“ nepotrebného oblečenia, ktoré je ešte nositeľné. Čo robíš, ak ti doma v skrini visí kus oblečenia, ktorý už nenosíš?
Ja mám doma doslova pyramídu, ktorá začína od časovo najmenej náročných vecí až po najnáročnejšie možnosti. Prvá vec, ktorú môžem urobiť, je, že zbalím nepotrebné oblečenie do tašky, vyjdem von na sídlisko, nájdem textilný kontajner a vhodím tam tú svoju starostlivo zabalenú taštičku. Vďaka tomu, že som mala možnosť nahliadnuť na proces, ktorý sa za tým skrýva, vidím to ako náročnú, no veľmi potrebnú prácu.
Rovnako, ako je zabezpečený odvoz plastového, papierového odpadu, je dôležité spracovanie aj textilného odpadu. Vďaka tomu oblečenie nekončí na skládke, ale putuje buď na downcykláciu, alebo do secondhandov, a to oblečenie dostane druhú šancu. Ak by sme všetky tie tony oblečenia hádzali do komunálu a boli by na skládkach, tak by sme boli neskutočne zahltení.
Ďalší celkom rýchly spôsob, ako sa zbaviť nepotrebného oblečenia, je navštíviť swap, kde si prinesiete veci a vymeníte ich za nové. Rovnako sa dá usporiadať súkromný swap, čo robím veľmi rada. Keď sa mi nahromadí veľa vecí, zavolám kamošky, tie si ako jastraby všetko rozchytajú a ja o hodinu nemám nič (smiech). Swapy dokonca fungujú aj online cez sociálne siete. Ďalší rýchly spôsob je darovanie, buď niekomu, kto je v sociálnej núdzi, alebo rodine. Táto možnosť je asi každému blízka, lebo všetci sme v detstve nosili oblečenie po súrodencoch, bratrancoch a sesterniciach. Prečo si takto nepoposúvať oblečenie aj teraz?
Ak vás zaujíma táto téma a aktivity, ktorým sa Katarína Peterová venuje, vypočujte si záznam z rozhovoru rádia Aetter.
