Vyštudovali ste estetiku a históriu. Aká bola cesta od týchto odborov smerom k médiám?
Pôvodne som sa nezamýšľala nad tým, že budem novinárka. Po skončení tejto školy som začala študovať v Prahe. Práve vtedy sa v denníku SME uskutočnil konkurz, na ktorý som sa prihlásila. Prijali ma. V tom období prijali viac redaktorov, no keďže ja som nastúpila pol roka po nich, tak mi dali to, čo sa zvýšilo a to boli médiá. Robila som však aj politiku.
Ako dlho ste boli v denníku SME?
Asi 10 rokov. Štyri roky som robila ako denný redaktor a päť rokov som pracovala externe. Potom som prešla do mediálne.sk, kde išlo o úplne odlišný typ práce. Čo ma však nemilo prekvapilo bolo to, že sa zamklo (bol spustení projekt spoplatňovania internetového obsahu – Piano pozn. red.). Zo SME som bola zvyknutá, že ľudia na články reagovali, čo sa po zamknutí značne zredukovalo.
Ktorý bol váš najčítanejší článok?
Najčítanejším bol článok o Modrom z neba, mal okolo 140 000 prečítaní. Myslím si, že v tomto prípade to potiahla téma. Modré z neba ľudia buď milujú, alebo nenávidia a keď napíšete niečo kritické, tak si to prečítajú aj tí, čo ho majú radi, lebo sú zvedaví.
Dostali ste aj nejaké vyhrážky?
Každý novinár dostal nejaké vyhrážky.
Ako ste to riešili?
Ja sa snažím s ľuďmi komunikovať a všetko im vysvetliť. Blogy sa ich totiž oveľa viac dotýkajú ako bežné články. V spravodajskom článku na mediálne som si nemohla napísať svoj názor, išlo o faktické pokrytie informácie, o ktoré sa snažím aj na mojom portáli o mediach.com, no na blog dávam automaticky názor a tých ľudí sa ním dotknete.
Celý rozhovor s Miroslavou Kernovou nájdete v novom čísle Atteliéru.
