Ešte počas letného semestra 2014 si študentka Janka povedala, že predtým, ako skončí školu, musí odísť niekam veľmi ďaleko a na veľmi dlho. V Thajsku mala starého známeho, a tak bez ďalšieho premýšľania zbalila kufre a odišla do krajiny, o ktorej sníva nejeden cestovateľ. Malo to však jeden háčik. Janka nešla dovolenkovať. „Každý potrebuje v živote nejakú výzvu a lepšiu výzvu na leto som nenašla. Mohla som ísť robiť na farmu do Anglicka a zarobiť si veľa, ale z hľadiska skúseností mi toto dalo omnoho viac,“ začína svoje rozprávanie Janka, ktorá strávila v Thajsku necelých 5 mesiacov.
Si zo Západu? Si bohatý!
V dedinke Sena, kde Janka bývala a učila, vyvolala svojim príchodom doslova davovú paniku. „Zastavovali ma na ulici, ukazovali na mňa vykrikovali „farang“ a „suaj“, čo znamená cudzinec a pekná. A boli úplne nadšení z mojej bielej kože,“ spomína na prvé dni medzi domácimi. Pre väčšinu miestnych bola Janka prvá biela žena, ktorú v živote videli. A jej príchod im narobil poriadne vrásky. „Všetci sa stresovali, že príde biela žena. Myslia si, že sme tu všetci bohatí a žijeme v luxuse, a preto sa báli, či sa budem cítiť dosť pohodlne.“ Pre Thajčanov je všetko, čo príde zo Západu, automaticky skvelé a bohaté. „Akonáhle som si mohla dovoliť kúpiť letenku a ísť tam, tak mám podľa nich neskutočné množstvo peňazí.“ Každý túži vždy po tom, čo nemá, a tak nečudo, že aj domáci túžia po bielej pokožke, ktorá pre nich symbolizuje hlavne bohatstvo. Preto nájdete na každom kroku bieliacu kozmetiku.
Pohlavie? Jedna veľká neznáma!
Thajsko je krajina úsmevov a veselých ľudí, ktorí sa o turistov veľmi starajú. Ale pohlavie? To je veru niekedy problém. „Priemerná thajská žena je malá, tmavá, upišťaná, rada nosí fejky, má smartfón a ak je extrémne krásna, tak je to chlap,“ smeje sa Janka. V Thajsku je niekedy problém rozoznať, čo je žena a čo chlap, hlavne keď ste medzi domácimi nováčik. „Takzvaných ladyboys rozpoznáte len podľa hlasu, ale ženu od chlapa nie vždy rozoznáte podľa hlasu, lebo často aj muži majú tenké ženské hlásky. A skoro vôbec nezarastajú,“ hovorí o úskaliach typológie domácich Janka. V Thajsku je cítiť veľký nepomer medzi bohatými a chudobnými, no podľa Jankiných skúseností sú spokojní aj s tým málom, čo majú, no zároveň chcú stále viac. „Keď majú peniaze, tak si ich neušetria, ale idú si kúpiť zlatú reťaz okolo krku, aby každý videl, že na to majú.“ A keďže sa veľmi radi opičia po Západe, veľa z nich je obéznych a tí, čo na to majú, sa stravujú najradšej v KFC. Nuž, vitajte v Thajsku, aké vám National Geographic asi neukáže.
Idem na to eaaasy
Prvý deň v škole s iným systémom vyučovania dostala šok nielen nová učiteľka Janka, ale aj deti. „Z prvej hodiny s tretiakmi som bola strašne zdesená. Začala som totiž zhurta, rýchlo a naraz a tie chúďatká boli celé vystresované,“ spomína Janka. Učiteľky jej potom pekne vysvetlili, že na deti treba ísť veľmi pomaly a stačia im dve-tri vety na hodinu. „Tá angličtina je tam úplne zle nastavená. Mám pocit, že u nás by toho učiteľky stihli omnoho viac.“ A tak podľa pokynov a systému išla na to Janka veľmi „easy“. Aj napriek miernemu nepochopeniu bol prvý deň v škole pre Janku a aj deti zaujímavý. „Tešili sa a zároveň sa ma báli, chytali ma a skúmali moju pokožku,“ smeje sa na prvom dni v škole Janka. Pretože autorita nebýva vždy samozrejmosťou a tam, kde je iný jazyk a kultúra tobôž, musela sa Janka popasovať aj s týmto problémom. „Na hodine som mala stále aj thajskú učiteľku angličtiny. Zo začiatku som si myslela, že tie deti sú poslušné a že mám autoritu. Po čase som však zistila, že akonáhle vytiahne thajská učiteľka päty z triedy, disciplína je fuč a zo zlatých detí je džungľa.“ A keďže malý výprask trsteničkou bol povolený, stávala sa často svedkom kreatívnych trestov pre deti. No ako sama s ľútosťou priznáva, aj ona v krajnom prípade využila túto rokmi osvedčenú metódu.
Dávaj pozor, aký tón zvolíš
Jazyková bariéra a nie práve najlepšia znalosť angličtiny domácich prinútila Janku naučiť sa niečo z thajského jazyka. „Problém bol, že nikto so mnou nechcel praktizovať thajčinu, lebo všetci chceli precvičovať angličtinu,“ hovorí Janka. Problémov v thajskom jazyku je však hneď niekoľko. Tak po prvé, žiadne medzery, nikde. „Bežne máte na ceste značku, ktorá symbolizuje odbočku na nejakú univerzitu, a tá značka má 3 metre, lebo ten názov sa tam inak nezmestí.“ Keďže thajčina je jazyk tonálny, jedno slovo môže mať aj viac významov, ktorý závisí od toho, aký tón zvolíte. A zvolením nesprávneho tónu sa ľahko môžete dostať do nepríjemnej situácie. „Veľmi ľahko sa môže stať, že sa niekoho pýtate na cestu, ale zvolením nesprávneho tónu jedného slovíčka mu nechtiac urazíte matku.“ Hoci medzi domácimi bolo veľmi málo ľudí, ktorí vedeli po anglicky a lepšie na tom neboli ani thajské učiteľky angličtiny, podľa Janky ste museli dodržiavať určité pravidlá. „Thajčania sú strašne hrdí. Keď už vedia po anglicky, tak im nemôžete dať najavo, že im nerozumiete. Musíte vy byť za toho blbého, že im nerozumiete,“ dopĺňa Janka.
Leo, leo, leo!
Jedlo je pre mnohých považované za vstupnú bránu pochopenia miestnej kultúry a zvykov. Nie vždy je však prispôsobené pre európske chute. „Jedlo v školskej jedálni bolo strašne pikantné a sladké. Skoro všetko sa tam varilo bez korenia a soli a do každého jedla si dávajú cukor a chilli,“ spomína na thajskú kuchyňu Janka. Až počas cestovania po okolitých mestách objavila lepšie jedlá a chute, ale aj iné zaujímavé zvyky. „Keď som chodila po trhu a videla to jedlo a jeho spôsob uskladnenia, tak som si len vravela, že toto by u nás neprešlo hygienou,“ smeje sa Janka. „No bolo mi povedané, že tam, kde jedia domáci, môžem jesť aj ja.“ Ak chceš zažiť miestnu kultúru, musíš okrem jedla ochutnať aj cestovanie dopravnými prostriedkami. „Mám pocit, že kapacita všetkého bola neobmedzená. Na jednu motorku sa vie zmestiť aj päť ľudí, pričom ten vzadu už viac-menej levituje.“ A že je to poriadny adrenalín si Janka zažila na vlastnej koži. „Keď som sa vracala z Kambodže a nestíhala som posledný minivan domov, povedala som taxikárovi, nech ide „leo, leo, leo“, čo znamená rýchlo. Avšak nevedela som, že keď to poviem viackrát za sebou, tak sa to stupňuje, takže som mu prakticky povedala, aby rýchlo upaľoval. A tak sme šli poza zvodidlá, do protismeru, na červenú, po chodníku a modlila som sa tak, ako ešte nikdy,“ spomína na adrenalínový zážitok Janka.
Hangover a Lara Croft
Voľný čas trávila Janka hlavne cestovaním a poznávaním okolitých miest a krajín. Aj napriek tomu, že ju učiteľky v škole varovali, že žiadna thajská žena sa neodváži cestovať sama, Janka sa nedala zastrašiť. Jej prvé kroky viedli do najbližšieho mesta Ayutthaya a neskôr aj do hlavného mesta Bangkok. „Keď som po dvoch mesiacoch išla do Kambodže, všetci panikárili viac než ja,“ hovorí Janka. Práve tam navštívila v meste Siem Reap chrám Angkor Wat, okrem iného preslávený aj vďaka filmu Lara Croft. Patthaya povestná sexturizmom, najkrajšie pláže na Krabi alebo čistý a bezpečný Singapur sú ďalšie miesta, ktoré si Janka pridala do svojej cestovateľskej mapy. „Zo začiatku bolo pre mňa všetko krásne. Keď vidíte tú architektúru a tie chrámy, tak to je niečo úplne iné. Ale po čase vás chytí syndróm ABT – another bloody temple a vy zistíte, že už nechcete vidieť žiadny chrám, a tým pádom neviete, čo pozerať, lebo chrámy sú všade,“ spomína s úsmevom Janka. Menej radosti jej však robila ďalšia dobrosrdečná vlastnosť domácich. „Thajčania sa snažia „nestratiť tvár“, takže ak ste sa ich pýtali, ako sa dostanete do bodu A, tak vám radšej poradili zle, akoby mali priznať, že netušia, o čom hovoríte,“ hovorí Janka a zároveň dodáva, že práve to ju na miestnych zvyklo najviac vytočiť. No aj napriek ich netradičnej dobrosrdečnosti, jazykovým úskaliam a nedochuteným jedlám sa Janka chce vrátiť naspäť. Prečo? Lebo je tam teplo a veľa ovocia.
5 užitočných rád, ako prežiť v Thajsku
- Nekŕmte opice. Sú agresívne, majte na nich pripravené kamienky.
- Nenechajte sa oklamať miestnymi. Ak na tovare nie je cenovka, zjednávajte.
- Naučte sa po thajsky slová ako „sawatdika„ a „kopkhunka„. Dobrý deň a ďakujem domácich v ich jazyku vždy potešia.
- V Bangkoku využívajte mestskú hromadnú dopravu . Je na veľmi dobrej úrovni a nemusíte sa naťahovať s tuk-tukármi o cene.
- Nebojte sa streetfoodu. Keď niekde vidíte jesť miestnych, jedzte tam aj vy.
Ak si chcete o Jankiných dobrodružstvách a postrehoch prečítať viac, klikajte na jej blog, kde nájdete okrem zaujímavých informácií a užitočných rád aj viac fotografií.
