Cyprus
Obyvatelia Cypru oslavujú Vianoce 25. decembra. Deň začínajú cestou do kostola. Neskôr spoločne obedujú pečenú morku a grécky šalát pripravovaný podľa anglickej tradície. Skupiny mladých ľudí chodia z domu do domu a spievajú koledy. Zaujímavosťou je, že nosia drevenú loďku, ktorá symbolizuje dominantné postavenie starovekých Grékov na mori.
Francúzsko
Rodiny vo Francúzsku trávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a netrpezlivo čakajú, kým ich Père Noël naplní darčekmi. O polnoci servírujú na stôl réveillon, ktorý je symbolom očakávania narodenia Krista. Tradičný réveillon obsahuje ustrice, párky, opekanú slaninu, pečenú hydinu, víno, ovocie, šalát a francúzske pečivo, predovšetkým bagety. Ľudí v rôznych častiach Francúzska charakterizujú rôzne zvyky. Napríklad na juhu Francúzska konzumujú bochník chleba rozkrájaný do kríža, pričom prvý kúsok venujú chudobnému človeku. V Alsasku zvyknú podávať vyprážanú hus, v Bretónsku koláče zo pšenice a kyslej smotany. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Atypickým zvykom na severe Francúzska je, že deti dostávajú darčeky na Deň svätého Mikuláša, teda 6. decembra.
Egypt
U Egypťanov trvá adventné obdobie 40 dní pred Vianocami, počas ktorého sa veriaci pôstia. Znamená to, že nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Štedrý večer oslavujú v nových šatách, v ktorých idú do kostola. Počas slávnostnej večere konzumujú fattu. Príprava pozostáva z vareného mäsa, ryže, chleba a cesnaku. Tradíciou na Prvý sviatok vianočný je vzájomné navštevovanie sa. Aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia, na návštevu donesú špeciálny chlieb.
Maroko
Maroko je krajinou zmiešaných kultúr a vzájomnej tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam. Stretávajú sa tu moslimovia, kresťania a židia. Moslimovia neoslavujú vianočné sviatky. Podobným sviatkom je Sviatok obety, počas ktorého zarežú a následne zjedia baránka, ktorý predstavuje obetu. Vzhľadom k tomu, že Maročania sú prispôsobivý národ, na vianočných trhoch nájdete predajcov stromčekov. Rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí, Vianoce oslavujú.
Kolumbia
Kolumbia patrí k národom, ktoré oslavujú vianočné sviatky veselou hudbou, bohatým stolom s pečenou morkou a ozdobeným stromčekom. Štedrý večer si vychutnávajú nielen po boku rodiny, ale aj v kruhu susedov a kamarátov. Býva zvykom, že počas Vianoc majú na sebe niečo nové, aby novou vecou obnovili svojho ducha.
Mexiko
Mexičania sa na Vianoce pripravujú v období Posady, čo znamená deväť dní pred 24. decembrom. V dedine si domácnosti rozdelia, kto a kedy bude mať Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme nocľah. Domáci stvárňujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na prenocovanie. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov. Sprievod žiada o ubytovanie v troch rôznych domácnostiach, ale príjmu ho až v poslednej, v ktorej sa následne spolu modlia a spievajú Tichú noc. Neskôr usporiadajú zábavu pre deti, na ktorej má jedno z nich zaviazané oči. Pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu, teda misu plnú orieškov, mušlí, pomarančov, sladkostí a cukríkov. Dospelí medzitým popíjajú punč. 24. decembra idú na polnočnú svätú omšu a po nej si spoločne užívajú bohaté hody, na ktoré pozývajú osamelých ľudí, či dokonca bezdomovcov. Zvláštnosťou je, že Mexičania si nerozdávajú darčeky na Štedrý deň, ale až 6. januára. Mexické rodiny pripravujú na sviatok Troch kráľov špeciálny koláč – je v ňom zapečená malá postavička Ježiša.
Austrália
Austrálčania, na rozdiel od predchádzajúcich krajín, prežívajú horúce Vianoce. Počas Štedrého dňa chodí Santa Claus na pláže, kde sa vozí na záchranárskej lodi, či surfe a rozdáva deťom darčeky. Austrálčania zvyknú počas sviatkov chodiť na výlety k moru, či do prírody. Tiež sa kúpu v bazénoch, hrajú kriket alebo robia domáce práce. Bravčové mäso, morka a šunka sú tradičným vianočným jedlom. Ako dezert obľubujú mäsový koláč a slivkový puding, do ktorého je zvykom zapekať nejakú drobnosť. Vraví sa, že kto ju nájde, bude mať veľa šťastia.
Filipíny
Vianoce u Filipíncov začínajú už 15. decembra, a to často navštevovanou svätou omšou. Počas nej čítajú príbeh o narodení Krista. Súčasťou Štedrého dňa je Panunuluyanská slávnosť, na ktorej si spomedzi seba vyberajú pár, ktorý stvárňuje Jozefa a Máriu. Spoločne hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme. Na prvý sviatok vianočný je tradíciou hra o narodení Božieho dieťaťa. Na konci omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu, čím dotvárajú biblickú scénu narodenia.
Japonsko
Iba jedno percento Japoncov verí v Ježiša Krista. Napriek tomu, vianočné dekorácie nesmú chýbať na domoch, či obchodoch. Podľa japonskej tradície plní úlohu Mikuláša kňaz Hoteiosha. Jeho úlohou je obdarúvať každé dieťa darčekmi. V tomto období sa snažia správať poslušne, pretože veria, že ich sleduje.
Vietnam
Vianočné sviatky predstavujú vo Vietname jednu zo štyroch najdôležitejších osláv v roku. Veriaci poctivo dodržujú kresťanské zvyky. O polnoci idú na svätú omšu a po nej späť domov na slávnostnú večeru. Súčasťou vianočného menu je kuracia polievka. V bohatších rodinách tvorí neodmysliteľnú súčasť večere morka a vianočný puding. K vietnamským zvykom detí patrí nechávanie topánok na Štedrý deň pred dverami.
Autor: Veronika Čokinová
