Ak ste náhodou prezidentskú debatu na pôde UCM nestihli, s poľutovaním vám oznamujem, že ste prišli o dávku zábavy. Igor Matovič, Marian Kotleba a Milan Náhlik spoločne priniesli nezabudnuteľnú šou, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden komik.
Celé sa to začalo ako naozaj skvelý nápad Študentskej rady UCM priblížiť študentom politické dianie a možno dopomôcť vybrať si, komu odovzdať svoj hlas. Prvotné nadšenie pravdepodobne opadlo už pri prvej zmienke o tejto debate, keďže dvaja kandidáti s najväčšou šancou na úspech svoju účasť nepotvrdili.
Pozvanie odmietol aj Andrej Danko. Byť hrdým slovenským patriotom je príliš namáhavé, a tak si aj kapitán dovolil namiesto diskusie radšej hľadať dovolenkový hotel v Dubaji.
Na (ne)šťastie svoje pozvanie na poslednú chvíľu zrušil aj bývalý samozvaný víťaz predchádzajúcich prezidentských volieb. Štefan Harabin sa asi inšpiroval svojím spolukandidátom; ako sa Danko vyhol policajtom na mieste činu, tak sa Harabin vyhol tejto politickej debate. Príčinou môže byť aj video Mariana Kotlebu, ktorého – pokiaľ nie ste proeurópsky homosexuálny prisťahovalec rómskej etnicity – sa báť ozaj nemusíte.
Niekto sa predsa len ukázal
Bol to, ako inak, Marian Kotleba, ktorý si príležitosť na nadávanie prezidentke nemôže nechať ujsť. Jeho prítomnosť na zúčastnených kričala už z parkoviska, keďže svojím autobusom zabral aspoň päť parkovacích miest.
Výnimočne však svoje proruské sympatie neukázal len on. Milan Náhlik, ktorého ste si vďaka jeho outfitu rybára mohli ľahko pomýliť so zvukárom, svoju nelásku voči Európskej únii ukázal rovnako silno. Jediným rozdielom bolo, že si na konci vyslúžil potlesk. Kotleba si ako jediný zo zúčastnených namiesto potlesku odniesol len jedno tlesknutie, pripomínajúce skôr symbolické „amen“.
Ďalším kandidátom, aj keď sa prezentuje skôr ako nekandidát, bol Igor Matovič. Svojej povesti šoumena sa schopil v plnej paráde; miestami to vyzeralo, že si prezidentskú debatu pomýlil so stand-upom. Aj napriek tomu z neho vyšlo zopár dobrých myšlienok. Úspech asi najviac zožali tie, ktoré neskromne venoval Krisztiánovi Forróovi a Jánovi Kubišovi v podobe pochvaly.
V niečom sa aj zhodli
I keď zúčastnení kandidáti sú z rôzneho politického spektra, jedno mali spoločné. Akoby bola pre každého z nich veľkou inšpiráciou myšlienka Andreja Danka, že by o svojom prezidentovi mali Slováci vedieť všetko vrátane toho, s kým žije, koho miluje a podobne. Pravdepodobne preto sa stala asi najčastejším začiatkom odpovede veta: „Aj ja som otec…“
Ak by sme nerátali zmätok pri odpočítavaní času, bola organizácia na vysokej úrovni. Pri čase sa totiž Matovič a sčasti aj ostatní pozastavovali tak často, až im nijaký neostal. Kiežby sa ho radšej rozhodli využiť na odpovedanie pri podstatných témach. Práve tie odpovede by mali rozhodnúť, komu svoj hlas vo voľbách dať. A ako výnimočne správne poznamenal Náhlik, treba sa rozhodnúť srdcom.
