V minulom čísle nášho časopisu sme sa venovali občianskej žurnalistike a alternatívnym médiám. Práve tie sú primárnym zdrojom informácií, ktoré podnecujú šírenie konšpiračných teórií na Slovensku. Mnohé z nich tak činia s celkom jasnými politickými ambíciami, ku ktorým sa však otvorene nehlásia. Slovenských “konšpirátorov” možno nájsť predovšetkým medzi silne veriacimi, konzervatívnymi a národne cítiacimi obyvateľmi. Práve títo ľudia sú ochotní prenášať vinu za súčasný stav spoločnosti na konkrétne skupiny ľudí, ktoré si dali za cieľ pošliapať tradície, rozbiť národné cítenie a ovládnuť našu krásnu krajinu a jej švárnych a čestných obyvateľov. Zdrojom všetkých našich problémov sú tak okrem vlády aj rôzne lobistické skupiny, ktoré v mene humanizmu ohrozujú našu budúcnosť podporovaním moslimských imigrantov, rómskej a maďarskej menšiny (ukrajinská je ok, lebo to sú Slovania a tí sa rodia len dobrí), homosexuálov, pedofilov a iných príslušníkov tzv. kultúry smrti. Slovenskou encyklopédiou ponúkajúcou prehľad o všetkých teóriách je portál voxvictims.com. Ak preferujete tlačené slovo, tak všetky odpovede na nevyslovené otázky nájdete na stránkach mesačníka Zem a vek.
Deti totiž predstavujú silný argumentačný nástroj a hoci sa o ich budúcnosť zväčša zaujímame len okrajovo, pokiaľ ide o ich bezpečie, nikto sa neodváži argumentovať proti.
Ukradnuté deti a homosexualizácia spoločnosti
Dnes médiami často prepierané kradnutie detí má svoj pôvod v teórii súhrnne označovanej ako juvenilná justícia alebo “juvenilka”. V skutočnosti ide o zle interpretovaný pojem popisujúci údajné plánované zmeny v legislatíve štátov únie, ktoré majú legalizovať odoberanie detí a ich adopciu platiacim zákazníkom zo západu – hlavne homosexuálom a pedofilom. Pedofília je podobne ako terorizmus ultimátnym argumentom v ľubovoľnej diskusii, lebo sa s ňou nikto verejne nestotožňuje. Deti totiž predstavujú silný argumentačný nástroj a hoci sa o ich budúcnosť zväčša zaujímame len okrajovo, pokiaľ ide o ich bezpečie, nikto sa neodváži argumentovať proti. Slovenské alternatívne a neskôr aj oficiálne média sa k téme dostali prostredníctvom listov šírených z ruských religióznych kruhov. Postupne v duchu správnej konšpirácie nachádzali nové a nové prípady, ktoré zapadali do ich skladačky, a tak podľa nich počet obetí neustále stúpa. Niektoré stránky uvádzajú státisíce bezdôvodne odobraných detí prakticky vo všetkých krajinách okrem tých, s ktorými susedíme (napr. v Nórsku vraj bolo už odobraných 330 000 detí – teda každé piate). Napriek závažnosti takýchto obvinení však konkrétnych svedectiev existuje len veľmi málo a o ich prepojenosti s nejakým vyšším zámerom možno s úspechom pochybovať. Ak chcete vedieť viac o tom, ako neznáme sily rozkladom tradičnej rodiny plánujú vyhubiť národ a spraviť z nás národ homosexuálov, odporúčame vám špecializovaný portál rodinajezaklad.sk.
Zdravie a potravinová sebestačnosť
Potravinové škandály sú na Slovensku večnou a pomerne obľúbenou témou. Veď si len spomeňme na nekvalitné poľské mäso, či prítomnosť konského mäsa v hovädzom. Preto aj problematika geneticky modifikovaných potravín alebo povinného očkovania poskytuje živnú pôdu pre vznik množstva teórií, ktoré však nestoja na vedecky podložených argumentoch. Prívrženci týchto teórií veria, že je niekoho zámerom úmyselne odstrániť všetko pôvodné a tradičné odvolávajúc sa na duchovno a vyššie princípy. Navyše sú presvedčení, že akékoľvek fakty sú výsledkom toho, že všetci vedci sú platení korporáciami a teda ich zistenia nemožno považovať za dostačujúce. Otázkou potom ostáva, prečo všetci podozrievaví ľudia nezaplatia nejaký seriózny výskum, ktorého výsledky by boli prakticky overiteľné a namiesto toho slepo dôverujú komukoľvek, kto si pred meno napíše nejaký titul a svoje zistenia publikuje výhradne vo vlastných časopisoch a na webe. Podstatou skutočnej vedy je proces overovania zistení, a ak niektorý pokus nie je možné zopakovať s rovnakými výsledkami, teórie na ňom založené sú označené za nepravdivé. Ľudia, vrátane mnohých “vedcov” sa však často ocitajú v bludnom kruhu, ktoré ich motivuje vyhľadávať len informácie potvrdzujúce ich presvedčenie.
Za väčšinou týchto teórií totiž cítiť agendu “Post-Euro-Skeptikov”.
Qui Bono?
Na záver sa skúsme spýtať jednu otázku, ktorá je sama o sebe konšpiračná: Kto profituje zo šírenia týchto teórií? Ak sledujeme prepojenia medzi jednotlivými zdrojmi a politicky aktívnymi subjektmi, narazíme na hnutia a spolky, ktorých ciele do značnej miery korešpondujú s obsahom konšpirácií. Za väčšinou týchto teórií totiž cítiť agendu “Post-Euro-Skeptikov”. Ich cieľom je čo najskôr odstúpiť od dohôd s EÚ, ktoré brániac realizácii ich ušľachtilých cieľov v oblasti regulácie ľudských práv a Marián Kotleba je v tomto smere naozaj len pomyselnou špičkou ľadovca.
Autor: Michal Kabát
