V súčasnosti je polovica koralových útesov zničená alebo vážne poškodená a pravdepodobne budú prvým ekosystémom na Zemi, ktorý sa kompletne zrúti. Ku kolapsu môže dôjsť do roku 2050. Aký by to malo dopad na ľudstvo?
Smrť oceánov je dnes reálnym nebezpečenstvom. Najväčšie príčiny možno hľadať v ľudskej nenásytnosti a bezohľadnosti. Túto pohromu sa však snaží odčiniť množstvo dobrovoľníkov z rôznych iniciatív sveta pre ochranu koralov. Koraly sadia na miestach, ktoré sú najviac zastihnuté pohromou v nádeji, že zachránia ekosystém, ktorý nevyhnutne potrebuje pomoc.
Občianske združenie Climate Communications Slovakia (CCSK) je známe svojou iniciatívou za záchranu klímy a založením prvej klimatickej konferencie na Slovenku. Stojí za ňou Daniela Piršelová a Peter Krajčík. Porozprávali sme sa s nimi o oceánoch a ohrozenom ekosystéme koralov, ktorých zánik je z ekologického hľadiska viac nemožné ignorovať.
Čo sú koraly?
Sú to morské živočíchy patriace medzi bezstavovce. Koloniálne organizmy žijú ako skupina tisícok jednotlivých zvierat, ktoré sa nazývajú polypy. Sú v symbióze s riasami, ktoré sa nachádzajú v ich tkanivách. Pri zvyšujúcej sa teplote morskej vody alebo kyslosti, dochádza k ich uhynutiu. Hoci ich nie je možné zachrániť obnovením, vedci zistili, že je možné koraly reprodukovať a vytvoriť tým nových jedincov.
Zmena klímy priamo vplýva na zánik koralových útesov
So zvyšujúcou sa teplotou v oceánoch dochádza k narušeniu symbiózy medzi koralovým polypom a riasou. Následne sa riasy stávajú toxickými pre polyp, ktorý ich automaticky vylučuje. V dôsledku toho strácajú koraly hlavný zdroj potravy a ich farba sa mení na kostrovo-bielu, v závislosti čoho neskôr zahynú. Zánik koralových útesov spôsobujú klimatické podmienky na Zemi, ktoré nie sú v súčasnosti priaznivé, a zároveň vedú k možnému kolapsu oceánov.
„Smutné je, že vina leží na pleciach ľudstva. Tou najdôležitejšou príčinou je ľudsky spôsobovaná zmena klímy a to priamym pumpovaním gigaton emisií skleníkových plynov do našej atmosféry. Ďalej je to napríklad biznis s oceánmi a to najmä nadmerný rybolov, kedy väčšina rýb skončí ako odpad namiesto potravy. Zanedbateľná nie je ani produkcia plastov. V dôsledku zahltenia planéty odpadom sa dostávajú nebezpečné mikroplasty aj do tiel morských živočíchov žijúcich v najodľahlejších častiach Zeme, tisíce kilometrov od civilizácie,” hovorí Daniela, ktorá sa v téme klímy orientuje dlhodobo. Dodáva, že smrteľne nebezpečné sú pre oceány chemické látky produkované poľnohospodárskym priemyslom a ropné katastrofy.
Ohrozenie koralových útesov je celosvetovým problémom, ktorý má vplyv na celú spoločnosť. Spozornieť by sme mali aj v ďalších súvislostiach, a to je priamy vplyv stavu morí a oceánov na životy miliónov ľudí na našej Planéte. Od dostatku zdravých rýb a morských živočíchov, ako aj od peňazí z rybolov, je priamo závislá približne 1 miliarda ľudskej populácie.
Funkčný ekosystém koralov má vplyv tiež na bežných ľudí Európy ako sme napríklad aj my, Slováci. Rozdiel by sme postrehli automaticky, tvrdí Daniela s Petrom: „Neznamenalo by to len nevyhnutnosť rozlúčiť sa s dovolenkami v exotických destináciách, keďže potápanie sa za krásami podmorského sveta by sa stalo minulosťou, ale vyhynutie stoviek ďalších živočíchov, ktoré sú závislé od zdravých koralových útesov. Je aj našou zodpovednosťou vymieranie biodiversity, od ktorej je závislá nielen miliarda ľudí, ale aj problematika klimatických utečencov, ktorých budeme musieť začať riešiť, ako reálny celospoločenský problém.“
Najväčší koralový útes sveta je v ohrození
Veľká koralová bariéra v Austrálii je známa svojou biodiverzitou. Skladá sa z 2 900 individuálnych koralových útesov, 900 ostrovov a lagún rozkladajúcich sa na 2 500 kilometrov po dĺžke. Je domovom obrovského množstva živočíchov. Práve tomuto pozoruhodnému ekosystému vytvorenému pred 18 miliónmi rokov hrozí vážne poškodenie, pri ktorom nebude možnosť akejkoľvek obnovy. Závažnosť situácie sa prejavila relatívne nedávno, hoci ekológovia varovali pred skutočnosťou už v roku 2009, kedy rast Veľkej korálovej bariéry bol najnižší v porovnaní s predchádzajúcimi 400 rokmi.
Najväčšia pohroma prišla v roku 2016 a 2017. Koralové útesy na celom svete boli výrazne zasiahnuté vlnou horúčav, ktorá spôsobila takzvané bielenie korálov. „Najvýraznejšie na to doplatila Veľká koralová bariéra v Austrálii (The Great Barrier Reef), kde došlo ku viac ako 60 % deštrukcií všetkých korálových útesov a v Karibskej oblasti to bolo až 80 %. Podmorský svet, ktorý bol v tom čase plný pestrých farieb a stoviek druhov koralov a rýb, sa zmenil na temný slizký svet s nízkou viditeľnosťou, vlastne na morský cintorín,” objasňuje situáciu Peter s Danielou, ktorí žili 6 mesiacov v Austrálii v meste Cairns, vzdialenom len pár kilometrov práve od Veľkej koralovej bariéry. Peter tam pôsobil ako prvý slovenský dobrovoľník pre záchranu koralov.
Táto práca je krásna a zmysluplná, no zároveň vcelku náročná – časovo, fyzicky, aj finančne.
Úplná strata koralov v oceánoch je v dôsledku súčasnej klimatickej situácie možná. Veľa odborníkov si utvára pravdepodobné scenáre, ako by svet vyzeral, keby prišlo k úplnej devastácii prírodného bohatstva koralov. Niektorí tvrdia, že presne tam smerujeme. Ako sa na situáciu pozerajú zakladatelia klimatickej konferencie?
„Strata vzácnych živočíchov, ktorými koraly sú, by mal katastrofálny vplyv na celý prirodzený reťazec podmorského života. Stratou tejto vzácnej biodiverzity v oceánoch a moriach by sme postupne mohli prísť aj o ďalších morských živočíchov a vtákov. Nehovoriac o tom, že okrem oceánov, ako jedného z prirodzených vysávačov emisií CO2, by sme prišli aj o väčšinu produkcie kyslíka. Nezabúdajme, že na Zemi je všetko prepojené, nič nefunguje izolovane. Narušenie jediného vzorca v celom komplexnom prírodnom systéme spôsobuje nerovnováhu, ktorú už, vo väčšine prípadov, nie je možné vrátiť späť,” tvrdia zakladatelia CCSK.
Byť dobrovoľníkom pri záchrane koralov je náročné
Slovenské občianske združenie CLIMATE COMMUNICATION SLOVAKIA spolupracuje s austrálsky partnerom Reef Restoration Foundation. Ide o iniciatívu odborníkov a dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú ochraňovať koralové útesy pomoc konkrétnych krokov. „Tieto koraly sa nachádzajú v 5 až 15 metrovej hĺbke v takzvaných koralových škôlkach. Na ich bežnú prevádzku je nutné kompletné potápačské vybavenie, množstvo dobrovoľníkov a najmä morských biológov a vedcov, ktorí im vzájomnou spoluprácou zabezpečujú kompletnú a pravidelnú starostlivosť,” prezradil Peter.
Peter, ktorý niekoľko mesiacov pracoval ako záchranný potápač pri čistení koralových škôlok, nám prezradil, ako tento proces prebieha. „Ak by ste sa chceli stať dobrovoľníkom, podmienkou je, aby ste v Austrálii žili aspoň 6 mesiacov, uhradiť si musíte vlastné ubytovanie, stravu aj cestovné, ďalej musíte mať vlastný potápačský výstroj BCD a ostatné vybavenie k danej práci. Podmienkou je aby ste mali minimálne 3. certifikát PADI ako Rescue Diver a minimálne 50 logovaných ponorov. Potrebné je ešte dodať, že potápanie v rámci týchto aktivít je naozaj náročné, najmä na ostrove Fitzroy Islandu. V oblasti koralových škôlok sú silné morské prúdy a slabá viditeľnosť. Nehovoriac o prítomnosti asi všetkých druhov žralokov.
Táto práca je krásna a zmysluplná, no zároveň vcelku náročná – časovo, fyzicky, aj finančne. Vyžaduje si tiež slušnú obetu a reorganizáciu vlastného života a preto je vhodnejšia pre domácich priamo z oblasti Cairns a okolia,” priznáva slovenský dobrovoľník.
Pomôcť sa dá adopciou
Ochrana koralov je celosvetovým problémom, ako aj záujmom viacerých organizácií. Medzi známe patrí iniciatíva Coral Gardeners, ktorá vznikla v roku 2017. Projekt je situovaný v Moorei, sesterskom ostrove Tahiti vo Francúzskej Polynézii. Na začiatku išlo o ideu ostrovných detí, ktoré boli svedkami degradácie koralového útesu. V súčasnosti sú združením medzinárodného kolektívu vedcov, obhajcov, inžinierov a kreatívnych ľudí, ktorí spoločne pracujúcich na ochrane koralových útesov so zanietením pre spoločné poslanie pre oceán.
Nezabúdajme, že na Zemi je všetko prepojené, nič nefunguje izolovane.
V súčasnosti môžete byť aj vy dobrovoľníkmi a adoptovať si vlastný koral vďaka slovensko-austrálskej spolupráci alebo si ho zakúpiť na ďalšej stránke coralgardeneres.org. Prostredníctvom organizácie je možné adoptovať si koral pomocou jednoduchých krokov. Na ich webovej stránke si môžete priamo zakúpiť konkrétny malý koral alebo sekciu koralov. Vyberiete si koral z niekoľkých druhov, následne od Coral Gardeners obdžíte kartu od vášho koralu a smiete ho pomenovať. Cena jedného koralu sa pohybuje približne od 40 eur. Pri koralových škôlkach, pri utvorení koralovej vetvy alebo stromu z niekoľkých kusov koralov je suma prirodzene vyššia.
Môže za zánik koralových útesov materializmus?
Daniela z CCSK vníma, že ľudia majú stále bližšie k sebeckosti a k devastácii všetkého, čo by nám malo byť prirodzene blízke. „Sme čím ďalej tým viac bytosti plné paradoxov, ktoré veľmi svojsky poňali život a bytie na tejto jedinečnej planéte. Na ktorom stupienku v hierarchii života sme my ľudia a na ktorom všetko to ostatné?“ kladie si otázku.
Ekologickí ekonómovia, ktorých je, žiaľ, počuť málo, upozorňujú na súvislosti medzi ustavičným ekonomickým rastom, v ktorom sme naučení ako spoločnosť fungovať a na jeho riziká, ktoré nie sme naučení vnímať. Poukazujú na to, že prosperita a šťastná budúcnosť krajín je dekády hodnotená len rastúcim HDP. Túto tézu podporujú politici, ekonómovia, analytici a my sme naučení, že je to tak v poriadku. Keď rastieme, znamená to predsa, že sa máme dobre a budeme sa mať ešte lepšie. Neberie sa však do úvahy vplyv neustáleho rastu na životné prostredie.
Ťažba fosílnych palív, výrub lesov, nadmerný rybolov, rastúca urbanizácia, export a import produktov v rámci celého sveta. Neberie sa do úvahy ani fakt, že nie je možné rásť donekonečna. Zdroje tejto planéty nie sú nevyčerpateľné. Život v tejto bubline začína byť nielen smutný, ale čím ďalej, tým aj viac nebezpečný. Musíme hľadať možné riešenia, ako z tejto bubliny von. Žiaľ, mať sa dobre a stále lepšie je nám tak prirodzené, že si nenecháme siahnuť na náš komfort. Ani my, obyčajní ľudia, ani firmy, ktoré žijú z konzumu a spotreby, ani politici, ktorí potrebujú populárne riešenia, nie také, ktoré oslabia ich vplyv a moc,“ uvádza Daniela
Čo robiť pre odvrátenie ekologickej krízy?
Na druhej strane, napriek situácii, ktorá má devastujúce dôsledky na našu planétu, ľudia začínajú zmýšľať viac enviromentálne. Presadzuje sa minimalistický spôsob života či znižovanie produkcie plastov. Podľa aktivistky z CCSK stojíme pred situáciou, ktorú naša spoločnosť vôbec nepozná a nevieme, čo s ňou.
Významnú časť emisií nepohlcujú len lesy a pralesy, ale aj moria a oceány, ktoré však už nevládzu.
Nádej vidí v progresívnych, ekologicky mysliacich komunitách, osadách, mestách, ktoré spájajú svoje sily, smerujú k ohľaduplnejšiemu životnému štýlu, snažia sa využívať obnoviteľné zdroje energie, podporovať domácu ekonomiku, lokálne poľnohospodárstvo, vzdelávať generácie k súvislostiam a k rešpektu voči životu a všetkému, čo máme. „Inšpiratívne projekty môžeme nájsť nielen vo svete, ale až aj na Slovensku či v Čechách. Dôležité je si uvedomiť, že každý z nás má svoju rolu v pozitívnej zmene a bez vzájomnej spolupráce zdola hore a naopak nemáme šancu uspieť,“ dodáva.
K záchrane biodiverzity môže prispieť každý
V konečnom dôsledku sa odborníci z rôznych kútov svete zhodujú, že napriek snahe sa koralové útesy pravdepodobne nepodarí zachrániť. „Pri oteplení Zemskej atmosféry o dva stupne Celzia do konca tohto storočia, k čomu, podľa vedcov, určite dôjde, príde aj k rozpadu 97 až 99 percent koralových biotopov v Tichomorí, Indickom oceáne aj v Karibiku. Ide tak zrejme o prvý svetový ekosystém, ktorý pre následky ľudstvom spôsobenej klimatickej zmeny dosiahol takzvaný tipping point, teda hraničný bod, z ktorého už nie je cesta späť. To je mimoriadne smutná realita.” dodáva Daniela s Petrom z občianskeho združenia Climate Communications Slovakia.
Napriek negatívnej predpovedi vedcov, je tu stále možnosť prísť k riešeniu, ktoré ponúka svetlejšiu budúcnosť. Dôkazom je množstvo iniciatív, ktoré pomáhajú chrániť dedičstvo oceánov a morí a snažia sa prírode navrátiť to, čo jej ľudstvo vzalo. Prispieť môžeme ako jednotlivci, a to zmenou postoja voči kvalite života.
Niekto tomu hovorí aj vedomá skromnosť. Tá sa dotýka každej oblasti nášho života. Môžeme napríklad obmedziť spotrebu mäsa a dať šancu aj vegánskym alternatívam. Kupovať všetkého menej, viac zdieľať použité veci, podporovať lokálne produkty namiesto dovážaných a prijať slobodu aj v podobe vyšších nárokov na kvalitu produktov, či prehodnotiť krátke a lacné letecké dovolenky.
Nutné je však prijímať aj systémové riešenia a kroky, ktoré zohľadňujú všetky aspekty klimatickej krízy. Zmena nastane len vtedy, pokiaľ príde k radikálny obratom. Zostáva nám necelých 9 rokov na prijatie takých opatrení, aby sme celosvetovo znížili emisie o polovicu do 2030 a prešli k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Je potrebné uvedomiť si, že každý z nás má svoju rolu v pozitívnej zmene, ale bez vzájomnej spolupráce nemáme šancu uspieť.
Občianske združenie Climate Communications Slovakia vzniklo po prvom ročníku konferencie. Jej zakladateľkou je Daniela Piršelová. V pracovnom živote redaktorka, ktorá sa s entuziazmom venuje environmentálnym témam, ku ktorým ju priviedol najmä jej partner, klimatický líder a spoluzakladateľ konferencie Peter Krajčík. Daniela hovorí, že k vzniku podujatia a neskôr združenia prispela najmä neochota mienkotvorných médií pracovať s environmentálnymi témami. Sklamanie prerástlo v odhodlanie vytvoriť vlastný priestor, kde by mohla spoločne s priateľom zdieľať informácie slobodne a nezávisle.
