Kryptomeny sa ako platidlo využívajú už 12 rokov. Mnohí ľudia sú však voči nim skeptickí a dodnes tvrdia, že ide o akúsi bublinu, ktorá raz spľasne.
Slovné spojenie digitálna mena, virtuálna mena alebo kryptomena sa skloňuje už vyše jednej dekády. Drvivá väčšina kryptomien je decentralizovaná, čo znamená, že nie sú regulované bankami alebo vládami, ako je to v prípade klasických platidiel. Ako prvý vám pravdepodobne napadne Bitcoin, no v súčasnosti existujú tisícky digitálnych mien, avšak len niekoľko z nich má vysokú cenu.
Samotný Bitcoin uzrel svetlo sveta v roku 2009, kedy nemal takmer žiadnu hodnotu. Dnes atakuje hranicu 50-tisíc eur. Môžeme ho považovať za najúspešnejšiu a momentálne i najhodnotnejšiu kryptomenu.
Kryptomenám sa v súčasnosti venuje čoraz viac ľudí a vznikajú nové spoločnosti, ktoré sa im snažia pomôcť zorientovať sa a investovať na poli digitálnych platidiel. Jedným zo slovenských odborníkov je Dávid Stancel zo spoločnosti Fumbi.
Ako tvrdí Stancel, Bitcoin vznikol za účelom vytvoriť paralelný platobný systém. Autorom projektu je podľa odborníka Satoshi Nakamoto, no jeho skutočná identita doposiaľ nie je známa.
Prvé pokusy zlyhali kvôli centralizácii
„Prvé projekty začali vznikať v 90. rokoch a všetky zlyhali z rôznych dôvodov. Mali však jeden spoločný znak, a to ten, že boli centralizované,“ vysvetľuje David Stancel. Dodáva, že za nimi vždy stála nejaká entita, firma alebo organizácia. „Všetky boli ovládateľné a regulovateľné vládou alebo iným subjektom a projekt mohli zničiť,“ hovorí.
Môžeme povedať, že za úspechom Bitcoinu stojí decentralizácia. Kryptomeny po jeho vzore fungujú na princípe decentralizovaných sietí, čo znamená, že nie sú regulované centrálnymi bankami, vládami ani inými subjektami. „Sieť je tvorená tisíckami počítačov, v ktorých nie je žiadna centrálna autorita, ktorá by dohliadala na pravidlá fungovania. Pravidlá nastavujú, dodržiavajú a vymáhajú všetci účastníci v sieti. To je hlavná podstata, ktorú majú všetky kryptomeny spoločné,“ dopĺňa Stancel.
Okrem decentralizácie majú digitálne meny oproti FIAT menám (papierové peniaze alebo mince – pozn. red.) jednu veľkú výhodu. Zatiaľ ich nie je možné sfalšovať.
Na Slovensku máme veľmi vysoké dane, zdaňujeme transakcie jednej kryptomeny za inú alebo aj za zakúpený tovar a službu.
Vyrábanie napodobenín je trend, ktorý zrejme zmizne až s úplným ukončením hotovostných platieb. V prípade väčšiny kryptomien je to takmer nemožné. Sú chránené šifrovanou komunikáciou – kryptografiou. Ich bezpečnosť závisí samozrejme aj od iných faktorov, ale kryptografia je jednou zo základných zložiek. S týmto tvrdením sa stotožňuje aj David Stancel.
Ako sa vyznať v kryptomenách?
Ak sa rozhodnete „googliť“ kryptomeny, zistíte, že ich existujú tisícky, a to doslova. Stránka CoinMarketCap uvádza, že aktuálne sa obchoduje s viac ako 7800 kryptomenami. Z dlhodobého hľadiska sa oplatí investovať iba do niekoľkých.
Z recesie vznikajú aj kryptomeny, ktoré nemajú reálne žiadnu hodnotu. Ide napríklad o Dogecoin, ktorý zakúpil aj Elon Musk pre svojho syna. Dogecoin si ako maskota vybral psa Shiba Inu, v čase kedy Bitcoin zaznamenával obrovský nárast.
Pomerne známou, no menej hodnotovo zaujímavou, kryptomenou je aj Ripple. Jeho hodnota kolíše niekde na 50 centoch a nejde o klasickú decentralizovanú kryptomenu. „Ripple je dizajnovaný skôr ako komunikačná sieť na medzibankovú komunikáciu. Snaží sa nahradiť SWIFT a hľadá si miesto v bankovom sektore,“ uvádza David Stancel.
Ako obchodovať?
Milionár sa z vás už pravdepodobne vďaka obchodovaniu s kryptomenami nestane, ale zarobiť na nich sa ešte stále dá a je to čoraz jednoduchšie. Dôležité je, aby ste boli dobre informovaný a potrebné je aj neustále vzdelávanie v tejto oblasti.
Podľa Davida Stancela si môžete založiť účet na kryptomenovej burze, kde môžete jednoducho obchodovať, navštíviť kriptomat a kúpiť si určitú kryptomenu za hotovosť alebo obrátiť sa na firmu, ktorá poskytuje služby v tomto smere. „Posledný spôsob je podľa mňa asi najjednoduchší spôsob ako obyčajní ľudia môžu nakupovať kryptomeny a investovať,“ vysvetľuje Stancel.
Ak veľa cestujete, určite ste počuli o internetovej banke Revolut, v ktorej si môžete zadarmo otvoriť účet. Okrem účtu vám dáva možnosť aj obchodovať s kryptomenami. Na výber máte z viacerých veľkých hráčov, akými sú napríklad Bitcoin či Ethereum.
Využíva ich čoraz viac známych osobností
Podľa Davida Stancela už neplatí, že mnoho ľudí považuje kryptomeny za akúsi bublinu. Tomu nasvedčuje aj popularita Bitocoinu či Etherea. Do sveta digitálnych mien zasahujú mnohí slávni ľudia a biznismeni ako Elon Musk a Bill Gates.
Musk má vo zvyku tweetovať o Bitcoine pomerne často, čo má za následok ovplyvňovanie hodnoty tejto kryptomeny. Jeho automobilka Tesla v marci oznámila, že za elektromobily bude možné platiť Bitcoinom. Ak ho využívate aj vy, platiť ním môžete v niektorých slovenských obchodoch, ako napríklad v Alze.
Daniam a odvodom sa nevyhnete
Nie každý, kto sa rozhodne obchodovať s digitálnymi menami, vie, že podliehajú zdaňovaniu a zdravotným odvodom. Daň sa platí formou daňového priznania. Nejde len o predaj kryptomeny za FIAT menu, ale aj za inú virtuálnu menu. Systém zdaňovania je teda pomerne zložitý.
„Na Slovensku máme veľmi vysoké dane, zdaňujeme transakcie jednej kryptomeny za inú alebo aj za zakúpený tovar a službu. K daniam prirátavame aj zdravotné odvody pri zdaňovaní zisku z obchodovania s virtuálnymi menami pri fyzických osobách. V tomto smere sme čierna ovca Európy,“ doplnil Stancel. Fyzické osoby podliehajú 19 % alebo až 25 % dani pri obchodovaní s digitálnymi menami. K tomu musíme prirátať aj 14 % odvod do zdravotnej poisťovne.
Iné európske krajiny sú v tomto smere oveľa otvorenejšie kryptomenám, čo sa týka daní a odvodov. Ide najmä o Portugalsko, Nemecko, Švajčiarsko, Maltu, Slovinsko, ale dokonca aj Česko a Bielorusko.
Portugalsko je jednou z krajín, ktorá má nastavený benevolentný systém voči dianiam za kryptomeny. Daň z príjmu je 28 %, avšak od roku 2018 sa v tejto krajine neuplatňuje na kryptomeny. Na druhej strane, podniky, ktoré prijímajú digitálne meny ako platbu za tovar a služby, podliehajú tejto dani. Veľmi podobný systém si zvolili aj v Slovinsku.
Bielorusko je jedinou komunistickou totalitnou európskou krajinou, ktorá má prekvapivo liberálne zákony. Východoeurópska krajina ku obchodovaniu s kryptomenami pristupuje vzorovo, aspoň z pohľadu obyčajných smrteľníkov. V roku 2018 vláda legalizovala aktivity v oblasti kryptomien a oslobodila fyzické osoby a dokonca aj firmy od daní, ktoré sa pohybujú vo virtuálnom finančníctve. Podliehať kontrole by mali až od roku 2023.
Podľa zákona sa ťažba a investovanie považujú za osobné investície a sú teda oslobodené od daní z príjmu a kapitálových výnosov. Cieľom liberálnych zákonov je podpora rozvoja digitálneho hospodárstva a technologických inovácií.
Európska únia zavedie tento rok nové regulácie
Mnohé krajiny sveta nemajú doteraz vyriešené regulácie kryptomien. Európska únia v súčasnosti reguluje virtuálne meny iba minimálne. Členským štátom necháva viac priestoru pre vlastnú legislatívu. To sa má už tento rok zmeniť. S prvým návrhom regulácie prišla Európska únia v roku 2016 a schválila ho o dva roky neskôr. Týkal sa prevencie prania špinavých peňazí a zahŕňal aj definíciu kryptomien.
Po novom by sa mali kryptomeny oficiálne považovať za finančné nástroje a stali by sa zákonnými nástrojmi únie. Nový zákon by mal výrazne pomôcť podnikateľom, ktorým by otvoril možnosti v oblasti digitálneho financovania. Jedným z plánov je taktiež vytvorenie jednotného trhu digitálnych mien, aby sa umožnilo obchodovanie vo všetkých členských krajinách a navzájom medzi nimi.
V iných častiach zeme sa chystajú oveľa striktnejšie pravidlá či zákazy. India pripravuje návrh zákona, ktorý by zakazoval súkromné virtuálne meny, čo by malo viesť k oficiálnej štátnej kryptomene. Tento návrh sa vylučuje s pôvodným nápadom decentralizovanej kryptomeny, akou je napríklad Bitcoin.
Juhoázijská krajina chce vydávať vlastnú digitálnu menu, ktorá bude regulovaná Centrálnou bankou Indie. Návrh zákona kriminalizuje ťažbu, vydávanie, obchody či prevody necentralizovaných digitálnych mien. Denník E informoval, že práve India je krajinou, v ktorej sa objem transakcií zvyšuje aj napriek hrozbe zákazu.
V prípade, že by zákon vošiel do platnosti, India by sa stala krajinou s najprísnejšou legislatívou. Predbehla by tak aj Čínu, v ktorej sú digitálne meny zakázané iba čiastočne. Všetky čínske banky a iné finančné inštitúcie majú zákaz nimi disponovať.
Môžu ich vlastniť iba jednotlivci, ktorými sú radoví občania. Prísnym reštrikciám podliehajú aj v niektorých krajinách Južnej Ameriky. Kolumbia nedovoľuje používanie ani investovanie do digitálnych mien a podobne je aj v Ekvádore.
