Spolu s rýchlym rozvojom nových informačných a komunikačných technológií sa agresia presunula aj do onlinového priestoru. Kyberšikana je zámerná, opakovaná a cielená forma ubližovania prostredníctvom elektronických médií.
Cieľom kyberšikanovania je zneužívanie moci agresora nad obeťou, zámerným a dlhodobým ponižovaním alebo ubližovaním, ktoré obeť zraňuje. V porovnaní s tradičným šikanovaním zostávajú títo násilníci vo väčšej anonymite. Vďaka tomu majú väčší pocit moci a menej sa obávajú sankcií.
Keď sa prekročia hranice tolerancie
Zákernosť šikanovania spočíva v tom, že je nepretržité. Môže sa uskutočňovať 24 hodín denne, a to počas celého roka. V zborníku, ktorý vydalo občianske združenie IPčko, sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce typy kyberšikany.
Online provokovanie pozostáva zo správ, ktoré sú urážlivé alebo vulgárne. Ich cieľom je získať pozornosť šikanovaného, ako aj jeho reakciu, a tým ich vtiahnuť do podobného štýlu komunikácie. Obťažovanie môže pokračovať posielaním opakovaných správ či fotiek. Agresor môže tiež prezváňať mobil obete alebo posielať vírusy. Cieľom je získať súkromné informácie alebo fotografie. Následne môže poškodeného vydierať alebo rovno zverejniť nevhodné fotky.
Pri internetovom napodobňovaní sa útočník vydáva za svoju „korisť“. Môže ísť o vytváranie falošných profilov či krádež identity. Následne si zo šikanovanej osoby robí žarty, šíri nepravdu alebo v jej mene ubližuje ostatným. Za tým všetkým je často snaha dostať obeť do problémov.
Najzvláštnejším typom je prenasledovanie na internete, takzvaný cyberstalking. Prejavuje sa neustálym posielaním správ a monitorovaním aktivít a pohybov daného človeka. Ak si neviete spomenúť na niečo ohľadom vášho života, stačí sa opýtať cyberstalkera. Ten to určite bude vedieť. Medzi ďalšie typy by sme mohli zaradiť napríklad ohováranie a šírenie klebiet cez internet, prípadne úplné vylúčenie z online komunity.
Agresori spravidla poznajú svoju obeť a nevyberajú si ju náhodne. „Útočníkmi nebývajú anonymní, cudzí páchatelia, naopak, väčšina obetí vie, kto je autorom nepríjemných činov. Často je to niekto pre obeť známy aj z prostredia tvárou v tvár: spolužiak, niekto z iných ročníkov v škole, zo susedstva alebo niekto, koho poznajú z internetu,“ hovorí školská psychologička Zuzana Janečková. Dodáva, že obeť kyberšikany je pritom často obeťou násilia aj v reálnom svete, a to neraz zo strany tých istých páchateľov.
Na to, že kyberšikanovanie je veľkým problémom, poukazuje aj stránka kybersikanovanie.sk. V jednom príklade zo slovenských škôl píšu o tom, ako agresori vnikli spolužiakovi do Facebookového účtu a prečítali si všetky jeho správy. Začali ho vydierať tým, že povedia všetkým, čo a s kým si píše. Za to, že to neprezradia, od neho vyžadovali, aby im nosil do školy pomôcky. Rodičia obete si to všimli a upozornili na to školu. Násilníci svoj čin odôvodnili tak, že si z neho robili srandu a nechcelo sa im nosiť pomôcky. Ospravedlnili sa spolužiakovi a odvtedy sa akceptujú.
Šikanovanie môže mať nepredstaviteľné následky
Dlhšie trávenie na sociálnych sieťach môže zvýšiť šancu, že sa stanete obeťou kyberšikany. Dokazuje to aj prieskum z Rumunska, ktorý zistil, že ak trávite na internete dve alebo viac hodín denne, zvyšujú sa šance, že sa zapletiete do online šikany.
Avšak zamedziť prístup deťom k mobilným telefónom, nemusí byť vždy pozitívna vec. Americká vládna agentúra National Center for Education Statistics zistila, že zákaz používania telefónov počas vyučovania zvyšuje kyberšikanu medzi žiakmi takmer o dvojnásobok.
Podľa výskumu, ktorý zrealizovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, sa až 37 % žiakov stretlo s kyberšikanou. Neriešenie tohto problému môže mať za následok mnoho psychických problémov. Najviac sa spája so zníženým sebavedomia. Ďalšími znakmi môžu byť depresie, poruchy spánku, strata istoty, úzkosť či dokonca sebapoškodzovanie. Stáva sa aj to, že ak bolo dieťa niekedy obeťou, snaží sa brániť v online priestore tým, že sa z neho stane agresor.
Podľa Janečkovej sú následky kyberšikanovania veľmi individuálne. Niektoré deti sa s tým dokážu vysporiadať aj samy, najmä ak situácia netrvala dlho. U iných to môže predstavovať problém, ktorý je nad ich sily. „Záťaž môže byť pre obeť taká veľká, že čokoľvek ostatné prestáva mať význam. Dokonca sa môže zdať, že ani neexistuje žiadne východisko a nikdy už nebude lepšie,“ hovorí Janečková.
Vo svete sa niektoré prípady končia aj smrťou. Tyler Clementi, osemnásťročný študent prvého ročníka na Rutgers University, bol talentovaným chlapcom, ktorý miloval hru na husle. V septembri 2010 skočil z mosta George Washington Bridge. Dôvodom boli videá, ktoré zobrazovali, ako prežíval intímne chvíle s iným chlapcom. O kompromitujúcu nahrávku sa postarali jeho dvaja spolužiaci.
Dvaja mladí muži nechali naschvál zapnutú webkameru, aby mali dôkaz, že Tyler je gay. 18-ročný študent nezniesol takýto zásah do súkromia a následné šikanovanie. Na Facebooku si desať minút pred spáchaním samovraždy zmenil svoj aktuálny status na: „Jumping off the George Washington Bridge, sorry“ (Skáčem z mosta Georga Washingtona, prepáčte). Spolužiaci boli neskôr obvinení z narúšania súkromia.
Pedagóg ako obeť
Obeťami kyberšikany nie sú len žiaci a mladí ľudia, ale aj pedagógovia. Šikanovanie učiteľov zahŕňa obťažovanie, ponižovanie a zahanbovanie alebo zneužitie jeho identity. Najčastejšími formami, s ktorými sa pedagógovia stretávajú, sú obťažujúce telefonáty, výhražné správy, útoky, provokovanie a nahrávanie na mobil.
Nemenej častými spôsobmi napádania je séria tichých telefónnych hovorov alebo séria textových správ, anonymných varovaní, vytváranie hanlivých skupín na sociálnych sieťach.
Dôvody na šikanovanie učiteľov sú rozličné. Môže to byť kvôli nízkemu spoločenskému statusu, slabej autorite, pomste za nespravodlivosť zo strany pedagóga, ktorého študenti vnímajú ako nepriateľa. Dôvodom však môže byť aj nuda na vyučovaní alebo úsilie žiaka stať sa stredobodom pozornosti alebo uznanie od spolužiakov za to, čo danému učiteľovi vyviedol.
Podľa výskumu sa učitelia stretávajú s násilím oveľa zriedkavejšie ako učiteľky, ktorých je však na školách viac než 80 %. Výskyt násilia zo strany žiakov potvrdila viac ako polovica učiteľov, a to presne 51,7 %.
Deti a mladiství dokážu neobľúbeného, neskúseného či príliš liberálneho pedagóga znemožniť pred spolužiakmi alebo aj vlastnými kolegami a doslova mu znechutiť učiteľské povolanie. Stáva sa, že učitelia z týchto dôvodov opúšťajú školu. Vyučujúci situáciu často prežíva ako vlastné zlyhanie, cíti sa trápne a nechce na seba upozorňovať.
Zvýšenie nenávisti počas pandémie
Podľa organizácie L1ght, ktorá sa zaoberá internetovým obťažovaním, sa kyberšikana počas koronavírusu zvýšila o 70 %. Nenávistné komentáre na Twitteri, ktoré sa týkajú Číny, sa navýšili o 900 %. Zároveň sa zvýšila aktivita na nenávistných stránkach o 200 %.
Niektoré celosvetové mainstreamové médiá tomu pravdepodobne aj napomáhajú. Napríklad neprajné komentáre na Čínu prevládajú aj pod videom na YouTube, ktoré zverejnilo Sky News Australia pod názvom „Čína zámerne spôsobila koronavírus na celom svete.“
V Južnej Kórei bola 29-ročná žena Kim Ji-seon nakazená koronavírusom. Nevedela o tom, a tak žila svoj bežný život. Plánovala júnovú svadbu a stretla sa s pracovníkmi v kostole. Po vyšetrení vyšli najavo okrem pozitívnych výsledkov testovania aj podrobnosti o jej súkromnom živote.
Úrady zverejnili o žene osobné údaje, ako napríklad vek, pohlavie, názov kostolu, posledné miesta, kam išla a ľudí, s ktorými sa stretla. Onlinoví trolovia z týchto detailov vyvodili falošný príbeh o tom, ako podvádza svojho snúbenca s jedným z pracovníkov v kostole. Celé sa to udialo počas toho, ako sa mladá žena zotavovala v nemocnici. Vďaka tomuto prípadu sa juhokórejská vláda poučila a už naďalej nezverejňuje citlivé údaje o nakazených.
Agresívne správanie v online hrách
Vďaka väčšiemu množstvu voľného času a bezpečnostným opatreniam narástla i aktivita ľudí na internete. Nechodíme do klubov, posilňovní a ani sa nestretávame s priateľmi. Namiesto toho hráme napríklad onlinové hry. To môže mať za následok zvýšenú toxicitu v hrách o 40 %.
Boj s agresívnymi hráčmi môže miestami pripomínať hádzanie hrachu o stenu. Toho, kto nevie krotiť svoje emócie, môžete pokarhať alebo mu udeliť zákaz hrania, no nie je to efektívne. Je veľká pravdepodobnosť, že si vytvorí ďalší účet a vráti sa späť k hraniu. A ak by tak náhodou neurobil, je možné, že so svojim správaním „nakazil“ už aj ostatných hráčov, ktorí nenávisť šíria ďalej. Je to ako taká reťazová reakcia.
Na tému toxicity v hrách sa vyjadril aj streamer a bývalý profesionálny hráč League of Legends, Joedat „Voyboy“ Esfahani. Vo svojom videu poukazuje na to, že sa nenávisť každým rokom zvyšuje a opatrenia, ktoré by mali toxicite zamedziť, sú nedostatočné. Pravidelne sa vo svojich hrách stretával s ľuďmi, ktorí mu naschvál kazili zážitok z hrania a úmyselne prehrávali, a to všetko iba pre to, že je známy streamer. Týchto trolov nezastavilo ani to, že sa na nich pozerali desaťtisíce ľudí.
Ako sa môžeme brániť voči kyberšikane?
Dôležité je dávať si pozor pri zverejňovaní osobných údajov, fotografií alebo videí na internete. Akékoľvek súkromné informácie – rasová alebo národná príslušnosť, zdravotný stav, sociálno-ekonomické podmienky, prístupové heslá ku kontám a profilom – môže páchateľ využiť na zosmiešnenie obete, vyhrážanie sa alebo vydieranie.
Ani v bežnom živote neprezradíme všetko osobe, ktorej nedôverujeme, a tak by to malo platiť aj na internete. Preto si treba rozmyslieť, čo chcete zverejňovať v onlinovom prostredí.
Kyberšikanovanie je potrebné riešiť okamžite. Čím dlhšie ignorujeme situáciu, tým sa bude zhoršovať a jej následky môžu narásť do väčších rozmerov. Nesnažte sa s agresorom komunikovať, pokúšať sa mu niečo vysvetliť a presviedčať ho. Práve reakcia obete je to, čo páchateľ očakáva. Je účinnejšie nepristúpiť na jeho hru, lebo sa v nej človek ešte viac zamotá. Taktiež sa odporúča uchovávať dôkazy, aby sa útočníkovi dala jednoduchšie preukázať vina.
Vyberte si, s kým chcete komunikovať a na koho nebudete míňať svoju energiu. V emailovej alebo četovej komunikácii sa dá nastaviť blokovanie správ od osoby, ktorá vás šikanuje. Na sociálnych sieťach je možné nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, mali by sa o tom dozvedieť učitelia v škole.
Ak však máte pocit, že ste na všetko sami, neváhajte kontaktovať políciu alebo vyškolených pracovníkov na linke Pomoc.sk. Mladým ľuďom sa snaží pomôcť aj portál ipcko.sk.
Pokiaľ máte vo svojom okruhu osobu, ktorá bola šikanovaná, určite sa jej snažte podať pomocnú ruku. „Ak sa poznáte s obeťou šikanovania a je v procese terapie, tak je dôležité, aby mala okruh kamarátov, ktorí ju neodsúdia a pomôžu jej prekonať toto ťažké životné obdobie,“ uzatvára Janečková.
