Rozdiely pri pohľade na homosexuálne partnerstvá môžeme hľadať už v samotnej cirkvi. Rímskokatolícka (RKC) je zásadne proti, o čom nám porozprával aj predseda OZ Pastor Bonus Marek Nikolov. „Pri pohľade na rodinu stojíme tam, kde vzťah medzi mužom a ženou je najkrajším, najprirodzenejším a najhlbším vzťahom. Vychádzame z historickej skúsenosti, ktorá je overená tisícročiami.“ Ide o duchovné, emocionálne, ľudské a duševné prepojenie muža a ženy. Vzťah, ktorý medzi nimi dokáže vzniknúť so všetkým, čo k tomu patrí, sa podľa Nikolova nedá porovnať s inými vzťahmi. Tie sú preňho len karikatúry. Tvrdí, že tam, kde fungujú zdravé rodiny a vzťahy medzi mužom a ženou, netreba experimentovať. Ak to nefunguje, nemáme vymýšľať niečo nové. Homosexualita však nič nové nie je. Dôkazy vieme nájsť už v starovekom Egypte. Rozšírená bola aj v antickom Grécku či Ríme, kde boli homosexuálne vzťahy dokonca bežné. Napríklad cisár Nero sa tiež zosobášil s mužom.
Hriech alebo strach z nepoznaného?
Pre kresťanov sú homosexuáli hriešnici. Ako tvrdí Nikolov, hriech sa vytvára medzi homosexuálmi a navzájom si ním ubližujú, čím sa vzďaľujú od Boha. Robia tak niečo, čo je proti tomu, ako ich stvoril. No napriek všetkému miluje Boh každého bez rozdielu. S tým sa zhodujú aj kardinál Anton Kuruc a arcibiskup Richard Gräczer z Essénsko-kresťanskej cirkvi (CEK). Tvrdia však, že veci ako hriech či trest neexistujú a skôr sú výplodom ľudskej mysle, nepoznania a strachu. Pojem hriech sa podľa nich vymyslel na niečo, čo človek spraví nesprávne alebo inak, ako je očakávané. CEK je prvá interreligiózna cirkev sveta. Jej členovia vnímajú rôznorodosť cirkví a vierovyznaní ako mnohorakosť Boha. Čo sa týka rodiny, neodvolávajú sa na tradíciu, ako je to v prípade RKC. Tvrdia, že Boh nikde nehovorí o tom, že iba muž a žena sú preňho dostatočne dobrí ako pár. „Všade sa naopak hovorilo o tom, že láska je tá rozhodujúca. Nikde nie je stanovené, že kto má s kým žiť.“
Hrozba dúhovej vlajky
Ako vraví Nikolov, homosexuáli sa snažia o výnimočné postavanie tým, že chcú zrovnoprávniť ich vzťah so vzťahom, ktorý má uchopenie v legislatíve. Zákon o rodine má hovoriť len o jedinečnom zväzku muža a ženy. Žiadny muž a muž či žena a žena. Takéto vzťahy sú podľa Nikolova hrozbou pre spoločnosť. „Keď dáme rovnakú váhu vzťahu medzi mužom a mužom alebo ženou a ženou, zmeníme paradigmu celej spoločnosti. Kľúčová otázka je potom taká, že keď príde niekto s takouto požiadavkou, čo mu potom zabráni v tom, aby prišiel na nasledujúci deň s tým, že mu to nestačí?“ Registrované partnerstvá sú podľa neho len podaným prstom. Homosexuáli schmatnú celú ruku a budú nasledovať manželstvá, adopcie, nadstavba gender ideológie a zmena pohľadu na rodinu, vzťahy a celkové fungovanie. Malo by dokonca nastať aj prenasledovanie kresťanov. Ako príklad uviedol zrušenie niekoľkých kresťanských organizácii vo Veľkej Británii, ktoré nechceli podporiť adopciu detí homosexuálmi. Odmieta tvrdenie, že práve kresťanská cirkev je tá, ktorá napáda práva homosexuálov napríklad pastierskymi listami. Vyzývajú ľudí, aby nevolili kandidátov, ktorí si osvojujú kultúru smrti tým, že slabo podporujú tradičnú rodinu. „Kultúru smrti šíria LGBTI aktivisti tak, že systematicky a cieľavedome pracujú na tom, aby sa menila verejná mienka, mienka vplyvných ľudí a legislatíva.“ Čítanie pastierskych listov, ktoré si vypočuli tisícky ľudí po celom Slovensku, je však jasným dôkazom, že na tých istých veciach pracuje aj samotná RKC. Výhoda aktivistov je podľa Nikolova tá, že dostávajú v médiách oveľa viac priestoru.
Gay-friendly cirkev
Úplne opačný pohľad na vec má Essénsko-kresťanská cirkev, ktorá súhlasí s registrovanými partnerstvami. „Má veľký zmysel, aby ľudia mohli žiť svoj život plnohodnotne a neboli vyčleňovaní na okraj spoločnosti kvôli tomu, čo cítia. To sa nedá vyliečiť, to nie je choroba, je to len stav človeka.“ Podľa nich nie je úlohou cirkvi hovoriť niekomu do jeho života. Klasické manželstvá pre nich nie sú ničím výnimočné oproti homosexuálnym. „Podvádzajú sa? Veľmi. Rozvádzajú sa? Veľmi. Majú nemanželské deti? Hojne. Preto to nie je zárukou vôbec ničoho.“ Sami sa zamýšľajú nad tým, prečo práve rímskokatolícki kňazi, ktorí sa nemôžu ženiť a žijú v celibáte, rozprávajú o tradičnej rodine. Síce ju zažili ako deti, ale ako dospelým im chýbajú skúsenosti. „Ak chce človek vo svojom živote zažiť a cítiť, aká je láska k opačnému či rovnakému pohlaviu a bude to preňho prirodzené, tak potláčanie je úplne nezmyselné. Vidíme jasný príklad v rímskokatolíckej cirkvi, čo robia s deťmi či miništrantami. To je dôsledok toho všetkého.“ Možno keby sa zrušil celibát, nemusel by biskupský úrad RKC prispievať kňazom až na tretie nemanželské dieťa..
Láska ako hlavný atribút
Pre Essénov sú základnými atribútmi láska, sloboda, a zodpovednosť za svoj život. Preto sa každý môže rozhodnúť či chce žiť sám, v celibáte, alebo v akomkoľvek zväzku. Takisto nerozhodujú či spolu majú byť muž a žena, muž s mužom, alebo žena so ženou. CEK robí dokonca požehnania aj pre homosexuálne páry. Nenazývajú ich svadbami z toho dôvodu, že by to mohlo byť ľahko napadnuteľné tým, že nespĺňajú funkciu manželstva. „Hoci nie sú právoplatné, pred Bohom sú funkčné a deje sa to, čo sa má.“ Láska je pre nich oveľa väčšia a širšia ako sa ju človek snaží zadefinovať.
