Keď na redakčnej porade príde na rad rubrika Absolvent, občas sa nevieme dohodnúť, koho z množstva šikovných bývalých študentov oslovíme skôr. Nech sa pozriete do akéhokoľvek média, takmer vždy v ňom nájdete bývalého člena madžentovej rodiny. Najčítanejší denník na Slovensku tiež nie je výnimkou a spomedzi viacerých absolventov sme tentokrát oslovili jeho webeditorku LUCIU MURÍNOVÚ (26).
Čo bolo tvojím snom, keď si bola malá ?
Chcela som byť primátorkou Bratislavy, chovateľkou koní a ešte aj prezidentkou. Big Dreams (smiech).
Prečo práve FMK? Bola to tvoja prvá voľba?
Myslím, že máloktorý 18-ročný človek vie presne, čo chce v živote robiť a FMK ponúka kopec možností uplatnenia, či bude kamerovať, písať, strihať, robiť redaktora v telke… Človek získa 5 rokov na to aby zistil, ktorým smerom sa chce vydať a pripravil sa na to čo najlepšie. Do médií ma to vždy ťahalo, myslím, že som na to typ. Kreatívny a pohotový extrovert.
Aká si bola študentka ?
Na základnej a gympli vždy jednotkárka, na výške som už tak na A-čkach nebazírovala. Som strašný poctivec, akékoľvek podvádzanie mi je proti srsti. Učila som sa rada a rýchlo, bola to však len krátkodobá pamäť a dnes už si ťažko na nejakú poučku spomeniem.
Aké boli tvoje ciele po dokončení FMK ?
Žiadne veľké méty, na začiatok zamestnať sa v odbore.
- Zdroj: archív L.M.
Máš nejaké súkromné alebo pracovné nesplnené sny ?
Už pár rokov mám zdravotné problémy, odvtedy išli akékoľvek iné sny či ambície bokom. Chcem len zdravie, lebo je v živote absolútne najdôležitejšie. A kto si to nemyslí, tomu v dobrom závidím, lebo asi netuší, aké je oň prísť.
Aké sú tvoje záľuby ?
Nijaké konkrétne hobby asi ani nemám. Trávim čas ako bežná mladá baba, s frajerom, chodím cvičiť s kamoškou, sem-tam párty, veľmi rada tancujem.
Ako sa sa dostala k práci vo vydavateľstve?
Úplne klasicky, našla som inzerát na Profesii.
Vieš v krátkosti popísať náplň svojej práce ?
Jasné. Som editorka na Čas.sk. Pôvodne som robila aj spravodajstvo – monitorovanie diania vo svete, spracovanie agentúrok, dlhšie príbehové články. Teraz už mám na starosti najmä rubriku Prominenti, napríklad aj online rozhovory. Chodia k nám speváci, herci, moderátori, teraz napríklad vypadnutí farmári a mala som tu aj veštkyňu či meteorológa. Pred prezidentskými voľbami u nás boli kandidáti – Kiska či Procházka. Popri tom sa podieľam na spravovaní celej stránky Čas.sk, komunikujem s denníkom, občas načítam nejaký komentár do videa na Tivi.sk.
Mala si aj nejaké študentské brigády ?
Od 15-tich som sa vždy snažila zarábať si, robila som na pumpe, v zmrzlinárni, čašníčku, hostesku… Ale takú najserióznejšiu brigádu som mala popri výške, robila som operátorku zákazníckej linky pre firmu Kofola, riešili sme objednávky a celkovo komunikáciu s reštauráciami či barmi. Bola to super práca a robila som toľko, koľko som mohla, čiže popri škole úplný ideál.
Ako hodnotíš skúsenosť s prácou v Novom Čase ?
Veľmi si ju cením. Je to psychicky náročné, keďže práca na webe nemá žiadne prestávky. Nikdy si nemôžem povedať že ,,mám hotovo”, lebo už na mňa čaká niečo ďalšie. Ak sa niečo zomelie a treba rýchlo reagovať, naposledy to boli útoky na letisku v Bruseli, tak je to veľký stres. A čo sa týka Nového Času, nerada počúvam ako sa o ňom ľudia vyjadrujú ako o tom najhoršom médiu. Sedím priamo vedľa miesta, kde každé ráno prebieha porada denníka a tí ľudia sa naozaj snažia priniesť to najaktuálnejšie a najzaujímavejšie spravodajstvo zrozumiteľnou formou, čitateľom ponúknuť servis k aktuálnemu dianiu, napríklad keď boli parlamentné voľby. Myslím, že na Nový Čas nadávajú hlavne ľudia, čo ho ani nemali v ruke.
- Zdroj: archív L.M.
Na čo sa kladie dôraz pri výberovom konaní do vydavateľstva ?
Naozaj ťažko povedať, to závisí od pozície.
Viem, že si pracovala na Malte. Nelákalo ťa viac cestovať ?
Na Maltu som išla hneď po skončení výšky. Vždy som túžila prežiť leto pri mori, a hoci to tam nebolo vždy ružové, nikdy nezabudnem na tie tri mesiace. Veľmi rada by som ešte také niečo zažila, ale už som na Čas.sk 2,5 roka a je ťažké opustiť zabehnutú prácu a kolegov, ktorých mám rada, kvôli pár dobrodružným mesiacom. Preto všetkým FMK-áčom radím, nech určite idú v lete do zahraničia ešte počas štúdia, potom už príde dospelácky život s prácou na TPP či živnosť a možno sa im to už nepodarí.
Na čo najradšej spomínaš na FMK? Aká spomienka ti utkvela v pamäti z čias štúdia?
Spomínam na našu asi desaťčlennú partiu, na spoločné obedy, srandu, legendárne lyžiarske záťahy (bola som až na troch), majálesy a beánky… Po jednej takejto FMK žúrke sme spali na intráku a ráno mali seminár v Jame. Bolo mi totálne zle, tak mi napadlo si v Jednote kúpiť jednu z tých liečivých minerálok. Tak som si ju v Jame vyložila hrdo na parapet a celý seminár popíjala. Lenže to bola Šaratica a ja som vôbec netušila, že to ľudia pijú na preháňanie. Spolužiaci zo mňa mali dobrú srandu a ja som sa bála, ako pôjdem do Bratislavy (smiech).
Čo by si odporučila našim študentom, aby boli kvalitní absolventi?
FMK je škola, ktorá ti dá presne toľko, koľko si z nej zoberieš. Čiže celé je to o prístupe, keď si to niekto príde len odsedieť, nič sa mu nechce a pri prvej príležitosti zdrhá domov, tak jasné, že vyjde s pocitom, že škola mu nič nedala. Lenže ak si niekto vyberie fakt to svoje, napríklad kameru, naša škola mu dá príležitosť cvičiť, nazbierať skúsenosti a možno aj kontakty, len to možno nebude vždy v rámci rozvrhu. Takže ,,ak chceš niečo dosiahnuť, musíš proste makať”. A každému odporúčam ísť na Erasmus, ja som bola len u susedov v Prahe, ale fakt skvelá skúsenosť.
„Šéfovi som tak silno stisla ruku, že si ma hneď zapamätal.”
Keby máš možnosť ešte raz si vybrať vysokú, aká by bola teraz tvoja voľba ?
Asi zase FMK.
Keby si mohla, čo by si zmenila na FMK?
V prvom rade by som zobrala celú Skladovú a premiestnila ju niekam do civilizácie. Nechápem, ako môže byť škola s takým potenciálom, plná kreatívnych talentovaných ľudí, na periférii ďaleko od všetkého a ešte vás môže každú chvíľu prizabiť kamión. Môžu tam dať aj superhypermoderné vybavenie, aj tak z tadiaľ budú podľa mňa mladí zdrhať, veď čo tam majú robiť počas trojhodinového okna?
Myslíš si, že ťa naša škola dostatočne pripravila na prácu v médiách?
Myslím, že áno, ten základ pre prácu v médiách človek dostane. Ak je šikovný a aktívny, možno už aj prax a pracovné kontakty.
Skúsila si počas školy aj nejakú inú prax v mediálnom prostredí ?
Len tú povinnú, praxovala som v TASR na Teraz.sk ako webeditorka a určite potom táto skúsenosť zavážila na pohovore na Čas.sk.
A čo od teba na konkurze požadovali?
Na pohovore bol klasický rozhovor, potom som písala cvičný článok z angličtiny. Vedieť angličtinu je základ, každý ďalší jazyk je plus. A vymýšľala som titulky, aby boli pútavé a prezradili len tak akurát.
Máš tu kolegov, ktorí tiež študovali masmediálnu komunikáciu?
Jasné, na Čas.sk sme štyri editorky, z toho tri máme FMK. Aktuálny šéf oddelenia politiky v Novom Čase je absolvent, tiež editorky denníka či kolega z rubriky Tip od vás.
Mňa ako študentku masmediálnej fakulty samozrejme zaujíma, ako získať prácu vo vydavateľstve? Bolo to v tvojom prípade skôr o náhode či o dlhodobej snahe?
Bol to prvý pohovor, na ktorý som po skončení výšky šla, a klaplo to. Šéfovi som tak silno stisla ruku, že si ma hneď zapamätal. Našťastie nielen ako drvičku kostí (smiech).
Angažovala si sa aj v nejakých mimoškolských aktivitách ?
Bola som na ŠVOaUK a účinkovala v študentských filmoch, keďže som sa venovala amatérskemu herectvu.
Aký bol tvoj najobľúbenejší predmet a s kým z pedagógov si mala najlepší vzťah?
Napadlo mi PR s pánom Horváthom, vtedy učil prvý rok a naozaj vedel svoj predmet predať, ako správny PR-ista. Veľmi si vážim profesora Jenču, ktorý mi školil odvážnu bakalárku (písala som o samizdatovom periodiku Hlas z čias Nežnej revolúcie, no poriadne som si naložila) a profesora Mistríka, ktorý mi školil diplomovku. Stretávali sme sa uňho priamo v Rade pre vysielanie a retransmisiu a hoci má taký významný post, nedal to pocítiť, mal príjemný prístup. Ďalej bol skvelý pán profesor Vojtek, to už je legenda, a Marek Šimončič, ktorý nám najmä na začiatku štúdia ako takmer rovesník veľmi pomáhal.
Máš aj nejakú vtipnú príhodu ?
S pánom Vojtekom mám takú úsmevnú príhodu. Raz mi vrátil seminárku na prepracovanie s tým, že mu mám ohľadom nej zavolať. Domov na pevnú linku! Tak nastala tá chvíľa a ja som celá nervózna vytočila jeho číslo, lebo však takej kapacite nevolám každý deň. Lenže on ma s pokojom Angličana zrušil týmito slovami: ,,Ale slečna prosím vááás… Teraz sledujem Televízne noviny, zavolajte inokedy.“ (smiech).
Autor: Lucia Krčová
Foto: archív Lucie Murínovej
