Situácia s ľudmi bez domova na železničnej stanici je mnohým trnavčanom dobre známa. Ako sa takýmto ľuďom dá pomocť a aké ťažké je nájsť cestu z ulice, nám priblížila Mária Altoffová, garantka nízkoprahového denného centra v Trnave.
Má trnava veľký problém s ľuďmi bez domova?
Za dva roky máme evidovaných 350 ľudí, avšak sú tu aj takí, ktorí sú pred verejnosťou skrytí. Nie sú to len ľudia, ktorí spia na lavičke. Môžu mať prácu aj ubytovanie avšak, keď o ňu prídu, prídu aj o ubytovanie.
Práve sa nachádzame v prechodných priestoroch denného centra, ako to vyzerá s výstavbou nových priestorov pri Kostole sv. Heleny?
Začiatkom septembra 2023 by sme sa do priestorov mali začať sťahovať a poskytovať sociálne služby v už dokončenej budove.
Ako vznikol nápad na uskutočnenie prerábania priestorov?
Vznikol už pred takmer piatimi rokmi. Uvažovali sme, ako priestory v takto starej historickej budove v centre mesta zveľadiť, keďže podmienky na poskytovanie služieb v nej už neboli dostatočne vhodné, nakoľko objekt pozorovateľne chátral.
Z čoho bol projekt financovaný?
Zo zdrojov Európskej únie. Výzva na zapojenie sa do projektu prišla v dobe, kedy sme premýšľali ako priestory centra zrekonštruovať. Jeho zámerom bolo práve rekonštruovanie takýchto či podobných centier na Slovensku. Naše centrum bolo bohužiaľ či našťastie v najhoršom stave. Predovšetkým vďaka tomu sme dostali rozpočet na jeho prerobenie vo výške 2 miliónov eur.
Okrem denného centra pre ľudí bez domova a mnohých iných sociálnych služieb, poskytujete aj program streetworkingu. Vedeli by ste mi ho priblížiť?
Nazývame ho tiež nultým kontaktom s klientom. Oficiálne začal v roku 2016 na môj popud, kedy sme podpísali memorandum s vysokými školami a so zastupiteľstvom mesta Trnava. Ide o vyhľadávaciu službu v uliciach v poobedných až večerných hodinách.
Je postavený na báze dobrovoľníkov s jedným koordinátorom, v tomto prípade Patrikom Belajom. Ide o mapovanie miest, kde sa ľudia bez domova môžu nachádzať. Do ulíc idú vždy dvaja dobrovoľníci, ktorí prešli školeniami, ktoré ich pripravia na rôzne situácie, aké sa môžu v teréne stať.
Čo potom?
Konkrétnemu človeku poskytnú informácie ako môžu svoju životnú situáciu riešiť, nasmerujú ho k nám do nízkoprahového denného centra, alebo mu v prípade záujmu povedia, kde v meste si vedia určité veci vybaviť. Táto služba je anonymná, daná osoba neposkytuje svoje meno, ale je jej pripísaný kód.
Skladá sa z číslice 1-2, pričom 1 sa pripisuje mužom a 2 ženám. Ďalej nasleduje prvé písmeno mena matky, prvé písmeno ich mena, posledné dvojčíslie roku jeho narodenia a končí písmenom mesta, z ktorého pochádza.
Ako som sa dočítala, pomoc v rámci streetworkingu aj denného centra poskytujete bez ohľadu na požitie návykovej látky, nebýva práve to prekážkou pri poskytnutí pomoci?
Jedná sa o nízkoprahové centrum, čo znamená, že je tu vítaný každý bez rozdielu. Nezáleži na tom, či nejakú návykovú látku požil, alebo nie. Komunikácia s takýmito ľuďmi vie byť náročná, preto je to ako jeden z bodov, ktoré sú zahrnuté v školení. Dobrovoľníci aj pracovníci sa učia odhadnúť čo od človeka očakávať, kedy konverzáciu ukončiť, či kedy ju naopak ani nezačínať. Okrem iného sa učia aj rozpoznávať látku, ktorú v sebe človek má.
Zažili ste tu v dennom centre nejaký nepríjemný zážitok?
Denne sa stretávame s konfliktmi medzi klientami, no vždy ide hlavne o to ako k tomu pracovník pristúpi. Nie je to práca pre každého, okrem dobrých vecí sa človek stretáva aj s tými negatívnymi. Priestor je robený tak, aby pracovníci mali dobrý výhľad na celú časť, v ktorej sa klienti zdržiavajú. Vďaka tomu vieme podchytiť možný konflikt a vyvarovať sa mu.
Akú kapacitu ľudí dokáže centrum zastrešiť?
Oficálne máme 25 miest, no každý deň toto číslo prekračujeme. V nových prestoroch bude kapacita až 80 ľudí a veríme, že sa to odzrkadlí aj na poskytovaných službách, keďže práve teraz máme pre klientov len jedno hygienické zariadenie.
Bude nové centrum poskytovať aj službu prenocovania?
Bohužiaľ nie. Dôvodom je nedostatok priestoru. V meste však funguje noclaháreň na Coburgovej ulici, kde aj naďalej poskytujú možnosť prenocovania.
Spomenuli ste poradenstvá. S čím všetkým im viete pomôcť?
Pomáhame im so základnými vecami – vybavenie občianskeho preukazu, vyšetrenie lekárom, či už psychiatrické alebo obvodné, cez hľadanie práce až po celkové riešenie ich životnej situácie. Charita má viacero projektov, ktoré môžu týmto ľuďom pomôcť.
Dôležité je podotknúť, že my ako pracovníci klientom neradíme, ani veci nerobíme za nich. Týmto ľuďom ukazujeme len smer akým sa môžu vydať a vedieme ich k nezávislosti.
Sú tito ľudia schopní zaradiť sa do spoločnosti, alebo s tým majú po pobyte na ulici problém?
Čím dlhšie je človek na ulici, tým tažšie je pre neho viesť usporiadaný život, nakoľko si už na tento spôsob života zvykol. Sú tu aj ľudia, o ktorých by ste nepovedali, že sú bez domova. Práve tí sa vo väčšine prípadov do spoločnosti nezaradia.
Prečo?
Hlavným dôvodom je, že už vedia ako funguje život na ulici. Vedia kde a za kým ísť, keď si potrebujú niečo vybaviť, poprípade zohnať.
Zvyšuje sa návštevnosť centra v zime?
Žiadny viditeľný nárast sme v tomto smere nezaznamenali. Je to rôzne, niekedy keď je tridsať stupňov, príde do centra päťdesiat ľudí, aby sa schladili pod klimatizáciou a paradoxne, keď je vonku mínus desať stupňov, príde len päť.
Majú možnosť ostať počas zimy tu v dennom centre celú pracovnú dobu?
Áno, v centre majú možnosť ostať od deviatej do trinástej hodiny.
Chystáte sa v rámci Vianoc prichystať pre týchto ľudí niečo ako vianočnú večeru?
Áno, nakoľko sme počas pandémie covidu nemali možnosť niečo takéto organizovať, tento rok v spolupráci s mestom Trnava sa ju chystáme po dlhšom čase znovu obnoviť. Konať sa bude dvadsiateho decembra v priestoroch na Hlavnej ulici číslo osem.
Na železničnej stanici v Trnave sa nachádza veľa ľudí bez domova, ktorí v nej prebývajú. Častokrát to ľuďom znepríjemňuje čakanie na vlak. Rieši sa to?
Tento problém je veľmi náročný na vyriešenie, keďže ide o verejný priestor. Človeku nemôžete zakázať tráviť tam čas. Nemôžete ho prinútiť k niečomu, čo on nechce predovšetkýj pokiaľ je svojprávny, čo všetci ľudia z ulice sú.
Komunikujeme na túto tému s políciou a prednostom železničnej stanice. Keďže ich nemôžeme len tak premiestniť a polícia môže zasiahnuť jedine v prípade, ak na mieste robia neporiadok či požívajú alkohol, táto situácia je akoby v slepej uličke.
Pri schodoch podchodu pri stanici bola dlhú dobu osoba, ktorá tam niekoľko týždňov, ak nie mesiacov, bývala. Zrazu je však preč. Viete mi o tom povedať niečo bližšie?
Išlo o dve pani dôchodkyne, ktoré v tom mieste prespávali. Jedna z nich sa už nachádza v zariadení, ktoré sa nám podarilo pre ňu vybaviť, nakoľko s nami spolupracovala.
Čo tá druhá?
Druhá pani k nám chodieva tiež. Vlastní byt, v ktorom sa však kvôli hromadeniu vecí nedá bývať. Komunikácia s ňou býva často náročná, no aj tak má u nás vždy otvorené dvere.
Ak by sme chceli vypomáhať ako dobrovolníci, čo pre to musíme urobiť?
Stačí ak sa skontaktujete so mnou. Následne sa porozprávame, aké možnosti služby ako dobrovoľník môžete robiť. Zatiaľ máme na výber z troch oblastí, no v budúcnosti by ich malo byť až päť.
A tie sú?
Prvou je práca tu u nás v centre. Ide o štyri hodiny denne, počas ktorej majú dobrovoľníci možnosť kombinovať ju aj so spomínaným Streetworkingom.
Ďalšou možnosťou je práca mimo kontaktu s ľuďmi bez domova. Trnavská arcidiecézna charita prevádzkuje komunitnú kaviareň, kde sa vyrábajú rôzne výrobky a následne sa predávajú za dobrovoľný príspevok v stánkoch na jarmoku, či teraz na vianočných trhoch. Cez letné mesiace môžu dobrovolníci obsluhovať hostí na terase, alebo pripravovať kávu.
Tretia možnosť zahŕňa vypomáhanie v domove dôchodcov v Cíferi. Človek si „adoptuje“ starého rodiča, ktorého bude navštevovať, rozprávať sa s ním, chodiť s ním na prechádzky, alebo mu čítať knihy. Jednoducho spríjemňovať jeho voľný čas.
