Aký bol dôvod vzniku mimobratislavskej skupiny?
K organizácii protestov sa dostali rôzni ľudia, z ktorých mala určitá časť už dávno jasné predstavy, ako by sa mal ďalší vývoj uberať. Do chvíle, kým sa s nimi dalo o všetkom normálne diskutovať problém nebol, ale ako náhle chceli sami navrhovať za zavretými dverami riešenia o budúcnosti krajiny, uvedomili sme si, že takto to ďalej nejde. O zmene, ak má nejaká nastať, majú predsa rozhodovať všetci. Spustili sme preto Občiansku výzvu 2012, ktorá vychádza z tých celospoločenských požiadaviek a žiada zavedenie protikorupčných opatrení, zmenu volebného systému k posilneniu výberu voliča, sfunkčnenie referenda a zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov. Ide však len o výzvu, nie petíciu, alebo petíciu za referendum. Nechceme diktovať presné znenia zákonov. Chceme takto vyzvať politikov, aby ponúkali riešenia a verejnosť, aby o tom diskutovala. Napríklad prostredníctvom občianskych fór, ktoré organizujeme.
„Časť organizátorov žije v snoch.“
Aké pozitíva priniesli podľa teba protesty?
Ukázali, že Slováci nie sú spokojní so stavom, v ktorom sa naša krajina nachádza a čo je veľmi dobré, ukázali aj to, že Slováci nie sú sprostí. Nebudú stáť na námestiach a počúvať veci, o ktorých nič nevedia a vôbec ich nezaujímajú. Pretože ľudia nechcú riešiť politiku, ale chcú sa mať dobre. Politici pochopili, že niečo musia zmeniť, čo som zistil aj z viacerých osobných stretnutí v poslednom období. Všetci hovoria o tom, že niečo sa meniť musí. Koniec koncov na upokojenie ulice si zrušili priestupkovú imunitu. I keď to je len na zalepenie očí, lebo poslanci museli priestupky doslova hľadať, ak ju vôbec chceli využívať. Ale skutočne je tu politická vôľa niečo zmeniť, dôležité je teraz nájsť nástroj, ktorým ich donútime hľadať kompromisy s požiadavkami ľudí.
Viacero sociológov sa na margo organizátorov protestov vyjadrilo, že nemajú jasne stanovené ciele a konkrétnu víziu do budúcnosti. Aký máš na to názor?
Jednoznačne súhlasím. Chyba sa urobila hneď na začiatku, keď som ani len netušil, že sa o týždeň, dva na to budem pohybovať medzi organizátormi. Časť organizátorov žije v snoch, druhá časť sa nevie dostatočne dištancovať od tejto skupiny. Celkove sa organizátori v Bratislave nechali zavaliť rôznymi aktivistami a inými aj pochybnými skupinami a nemali čas riešiť to hlavné – Čo ďalej? Tam potom prišla pomoc z regiónov, lenže tie boli a sú úplne rovnako názorovo rôznorodé. Nakoniec sa našli určité zhody s názormi verejnosti aj organizátorov. Koniec koncov sú to tie štyri požiadavky, ktoré máme aj v občianskej výzve. Tie boli aj politológmi a odborníkmi prijaté pozitívne. Lenže pri pôvodných organizátoroch dodnes vidíte tých, ktorí chcú slnečný štát a tých, ktorí chcú reálne veci.
„O zmene majú rozhodovať všetci.“
Do akej miery zohrali podľa tvojho názoru úlohu sociálne siete a internetpri odhaľovaní a šírení kauzy Gorila?
Tu treba v prvom rade povedať, že kauza Gorila nebola na verejnosť rozšírená náhodne. Naopak, určite za týmto popudom stoja premyslené kampane politikov a tento internet a socialnetwork marketing im vyšiel na sto percent. Či to pomôže pri odhaľovaní si nedovolím tvrdiť, každopádne vďaka tomuto internetovému popudu bolo obnovené vyšetrovanie.
Myslíš si, že by bolo možné zorganizovať takto masové protesty bez sociálnych sietí?
Bolo to možné v novembri 1989, bolo by to možné za určitých okolností možno aj dnes, ale som z generácie, ktorá si to reálne nevie predstaviť. Kým neboli sociálne siete, tiež sme mali iné formy ako sme sa vzájomne niekam pozývali, čiže sociálne siete to určite urýchľujú, ale v princípe sa deje len to isté, čo by sa pred desiatimi rokmi dialo hromadnými sms-kami, pred dvadsiatimi telefonátmi…
