Po oslovení dokončil svoju vetu: „Neviete, koľko je hodín?“ Po týchto slovách som ostala mierne šokovaná. Urobila som tri kroky späť, milo sa usmiala a odpovedala na jeho otázku.
Určite nie som jediná, ktorá takto reaguje na ľudí bez domova. Niekto si povie, že bezdomovectvo je problém kapitalizmu a že za socializmu také problémy neboli. Ja osobne si myslím, že je to problém samotného okolia. Ľudia zväčša na ulici odvracajú zrak pri pohľade na bezdomovca. Existuje len málo z nás, ktorí voči nim nie sme ľahostajní.
Áno, alkohol je ich malý nepriateľ, ale prečo ich za to súdiť, keď mnoho z nás po ňom v zúfalstve siaha tiež. Je smutné, že veľa ľudí sa ocitne na ulici nielen svojím vlastným pričinením a sú príliš slabí na to, aby sa z toho dostali sami. V súčasnosti sa v tejto situácii ocitlo množstvo utečencov nachádzajúcich sa aktuálne na hraniciach štátov, ktorých politická situácia prinútila opustiť svoje domovy. Budeme aj naďalej voči tomu ľahostajní?
text: Michaela Stareková
