Časom budú ľudia vnímať len obsah, ako to moderátorovi ide, či a kde robí chyby, hovorí Marek z rádia. Uspieť mu pomohli aj skúsenosti z fakulty.
K absolventom Fakulty masmediálnej komunikácie, ktorí nemajú problém s uplatnením v úspešných slovenských médiách, patrí Marek Kramara. V súčasnosti ho môžete počuť z Trnavského rádia. V rozhovore nám povedal o svojich študentských časoch, ale aj o zmenách, ktoré nastali na rádiovej scéne vplyvom podcastov.
Moderoval si vo Fun Rádiu i v Rádiu Vlna. Dnes ťa môžeme počuť z Trnavského rádia. Aké rozdiely vnímaš medzi celoplošným a regionálnym rádiom?
Ako prvé, čo mi napadne, je dôraz na lokálne informácie. Nikdy som nemal taký prehľad o veciach, ktoré sa dejú v Trnave a jej okolí, ako som získal teraz. Zároveň musím pochváliť Trnavské rádio, pretože aj keď patrí medzi lokálne rádiá, techniku má na vysokej úrovni.
Fungovanie takéhoto média je technicky aj finančne náročné a ak by ho chcel niekto prevádzkovať len kvôli zárobku, návratnosť je nižšia. Ak však do toho ide človek s vášňou, tak ako u nás, veci majú úroveň.
Majitelia sú ľudia, ktorí si rádio chceli založiť už dlho, snívali o ňom. Robili aj vo veľkých rádiách, vedeli, čo jeho vedenie zhruba zahŕňa a aj napriek tomu sa do daného zámeru pustili, pričom ich zanietenie cítime.
Zároveň je u nás oproti celoplošnému rádiu menej ľudí, atmosféra je teda komornejšia a familiárnejšia. Na druhej strane, každý ťa môže skritizovať a všetci vedia o všetkom.
Veľkým fenoménom súčasnosti sú podcasty. Predstavujú podľa teba pre rádio hrozbu?
Myslím si, že nie. Jediné, čo predstavuje hrozbu, je samotný návyk poslucháčov pustiť si akýkoľvek obsah, kedy len chcú. Súčasne sa ešte viac utvrdzujem v tom, že rádio je len istý spoločník, konkrétne keď chceš počuť dobrú hudbu, aktuality o dianí na cestách. Sem-tam sa ti niekto prihovorí, dozvieš sa nejakú zaujímavosť.
Mnohé rádiá okrem toho idú s dobou a majú vlastné podcasty. Aj v rámci Trnavského rádia ich robíme, čím posilňujeme značku, dostávame sa bližšie k poslucháčovi a čo je pre médium veľkou výhodou, môže nadviazať reklamné spolupráce.
Nastali na rádiovej scéne zmeny, odkedy prerazil podcast?
Rádiá samotné začali robiť podcasty a myslím si, že iným spôsobom to príslušnú scénu neovplyvnilo. Tieto médiá si aj naďalej držia rovnakú líniu.
Ako ty, spravodajca v rádiu, vnímaš podcast?
Ako skvelú platformu. Mňa osobne veľmi láka vytvoriť si vlastný podcast. Zatiaľ som však nenašiel niečo, čo by ma bavilo a vedel by som to robiť aj dlhodobo.
Podcast musí mať koncept, poradovník hostí a podobne. Je ich navyše už príliš veľa. Ak by som sa rozhodol napríklad pre tému o technológiách či ekológii, mal by som už značnú a kvalitnú konkurenciu. Premýšľal som aj nad konceptom nedeľných podcastových správ. Išlo by o krátky prehľad dôležitých informácií z predošlého týždňa, ktoré by nemali uniknúť žiadnemu poslucháčovi.
Nejde pri podcastoch len o aktuálnych trend?
Aktuálne sú hitom. Mali nábeh, postupne to naberalo a možno sme už na vrchole. Môžu ako trend klesať alebo sa udržia v neutrálnej rovine. Určite tu ale bude dlhodobo skupina ľudí, ktorá si podcasty s radosťou vypočuje.
Sú totiž na rôzne témy a každý si môže vybrať, čo ho baví, vieš ich počúvať kdekoľvek a kedykoľvek, napríklad počas upratovania či kráčania. Na druhej strane, ľudia si radi vypočujú hovorené slovo a práve podcast im ho ponúka. Nemusia mu venovať plnú pozornosť, rovnako ako pri rádiu.
Máš aj ty svoje obľúbené podcasty?
Mám rád technologické podcasty, ako napríklad TechFM, kde figurujú vedecké problémy. Je ale laicky podané pre každého. Počúvam aj spravodajské podcasty od Aktualít, denníka SME či Denníka N. Iné témy napríklad rozoberá denník Postoj, je konzervatívnym médiom, aspoň tak sa prezentuje, a je zaujímavé pozerať sa na veci z daného hľadiska.
Mňa osobne veľmi láka vytvoriť si vlastný podcast.
Streamovacie služby zažívajú boom. Má rádio ešte budúcnosť?
Dlhodobo sa o rádiu hovorí, že nemá budúcnosť. Napriek tomu stále mnohé fungujú a tešia sa veľkej obľube. Situácia sa týka aj printu, tiež pri ňom ľudia rozprávajú o zániku, avšak čitateľov stále baví.
Väčšina ľudí počúva rádio pri šoférovaní. Ak tu o 20 rokov budú samošoférovacie autá, nebojíš sa, že rádiá stratia zmysel?
Podobne ako v súvislosti s podcastami, rádiá bude zrejme časom počúvať menej ľudí, ale čierne to nevidím. Možno budú samoriadiace autá fungovať na báze požičiavania alebo podobne ako dnes taxíky.
V danom prípade si viem predstaviť spoluprácu medzi spoločnosťou, ktorá bude mať flotilu takýchto áut a nejakým rádiom alebo inou auditívnou službou. V taxíku či v autobuse si dnes tiež nemôžeme rozkazovať, čo nám bude hrať. Ktovie, ako sa situácia vyvinie.
Rádio Europa 2 má už vyše dvoch rokov spravodajkyňu Evu. Ide o prvú moderátorku vytvorenú umelou inteligenciou v rádiovom éteri na Slovensku. Aký vplyv môžu mať roboty na rozhlas?
Nemyslím si, že roboty sú dnes trendom. K Europe 2, k spomínanej umelej inteligencii, sa doteraz nijaké rádio v krajine nepridalo. Podľa mňa ani neznie dobre. Prístroje by navyše museli zvládať viac vecí, než len prirodzene čítať text, aby nahradili človeka. Potrebovali by s textom správy vedieť pracovať a upravovať ho. Zároveň by museli byť schopné vhodne narábať s nahratými výpoveďami respondentov. Tam sme sa ešte nedostali.
Keď sa vrátime do študentských čias, ako si na FMK spomínaš?
Veľmi dobre. Skúšali sme rôzne veci, či už v televízii alebo v rádiu. Nebáli sme sa. V Aetteri som mal napríklad satirickú reláciu, to by som si už dnes nedovolil. Škola mi dala veľa možností. Človek si mohol vyskúšať prácu v printe, online, mal možnosť venovať sa fotografii. Zároveň dostal príležitosť byť za mikrofónom alebo na televíznych obrazovkách.
Okrem toho je štúdium na FMK do veľkej miery flexibilné. Ak mal študent nejakú prax v odbore, pri niektorých predmetoch ani nemusel navštevovať každú prednášku.
Počas štúdia som stretol i skvelých spolužiakov a profesorov. Som veľmi vďačný A. Brníkovi, ktorý ma dostal do Rádia Aetter a tiež hlasovej poradkyni A. Bugušovej. Práve ona ma hneď v začiatkoch uzemnila a ako hovorila: „Hlas je pekný, ale čo, keď s ním nevieš robiť!“
Byť zamilovaný do svojho hlasu je zbytočné. Aj tak časom budú ľudia vnímať len obsah, ako to moderátorovi ide, či a kde robí chyby. Kritika A. Bugošovej nebola vždy príjemné počúvanie, ale verím, že aj vďaka tomu sa nám podarilo urobiť niečo s hlasom, prejavom a získať skúsenosti.
Predsa len, keď už teraz vieš, ako to chodí v praxi, nemenil by si niečo v štýle vyučovania?
Osobne si myslím, že škola by mala ešte viac predmetov zamerať na prax. Zároveň by súčasné dianie mohli reflektovať nielen mladí pedagógovia, ale aj tí starší. Nechcem sa nikoho dotknúť, mnohí tak dokonca robia, ale pri niektorých predmetoch som mal pocit, že sú príliš teoretické a nezodpovedajú dnešnej realite.
Už počas štúdia si sa angažoval v Rádiu Aetter, kde si pôsobil päť rokov. Bolo vždy tvojou víziou byť za mikrofónom alebo tomu niečo predchádzalo?
Keď som išiel na FMK, nevedel som, čo konkrétne chcem v budúcnosti robiť. Páčilo sa mi však, ako sa škola prezentovala. K moderovaniu som sa dostal úplnou náhodou. Videl som oznam o konkurze na výber nových moderátorov, neváhal som a prihlásil sa. Akonáhle som sa do rádia dostal, držal som sa ho, pretože daná práca ma nesmierne bavila.
Aký bol daný konkurz?
Keď spätne hodnotím každý jeden konkurz, či už do práce alebo študentského rádia, nechápem, ako ma mohli vziať. Vždy som bol vystresovaný a mám pocit, že môj výkon bol zlý.
Naše študentské rádio získalo frekvenciu. Ako hodnotíš jeho vývin?
Na Aetter som hrdý. Ja som v ňom pôsobil pred piatimi rokmi a, úprimne, vyhovovalo mi, keď išlo viac-menej o takú hru na rádio. Ľudia, ktorí tam však prídu dnes, získajú obrovskú skúsenosť, keďže si Aetter môže pustiť celá Trnava a nielen kamaráti. Určite sa aj viac profesionalizujú a cítia sa viac zodpovedne.
Tiež si myslím, že predtým bol výber nových moderátorov jednoduchší. Teraz vzhľadom na frekvenciu v rádiu už od začiatku dbajú viac na to, aby mal moderátor mikrofonický hlas. Nejde už len o skúšanie. Sú vo väčšom nasadení a musí byť ťažšie sa doň dostať.
Vníma Trnavské rádio vysielanie Aetteru ako konkurenciu?
Podľa mňa zdravé súťaženie a rivalita z jeho strany funguje. Aetter je však študentské rádio a zrejme nebude preberať klientelu veľkému rádiu. Každopádne môže byť rybníkom, z ktorého si potom neskôr Trnavské rádio vyberie novú moderátorskú rybičku.
Medzi súčasnými študentmi sa určite nájde niekto, kto by chcel jedného dňa pracovať v rádiu. Ako vyzerá deň spravodajcu?
Hovorím trochu klišé, ale spravodajca musí mať prehľad. Mal by sa stále zaujímať o dianie v spoločnosti, či už na lokálnej alebo celospoločenskej úrovni. Zároveň by mal vedieť aj fakty z minulosti, vďaka čomu si bude informácie vedieť pospájať s aktualitami. Je pritom podstatné, aby sa nezameriaval len na jedno médium.
Keď už prídem do práce, ako prvé pozerám nové správy, zisťujem, ktoré z nich ešte neboli odvysielané a čo je aktuálne horúcou novinkou. Prezriem si správy tlačových agentúr, vyberiem tie najvhodnejšie a upravím ich do potrebných spravodajských sekúnd. Keďže je ich iba 20, maximálne 30, táto práca dá zabrať.
Web znesie viac, ale mikrofón nie. Správy musím značne skrátiť a zároveň v nich udržať všetky potrebné údaje. Veta pritom musí dávať zmysel.
Akonáhle som sa do rádia dostal, držal som sa ho, pretože daná práca ma nesmierne bavila.
Ako sa menia trendy v rozhlasovej reči?
Neviem či za krátky čas, ktorý pracujem v rádiách, môžem hovoriť o sledovaní trendov. Avšak, či už ide o Slovenský rozhlas alebo komerčné médiá, podľa môjho názoru je prejav v správach uvoľnenejší. Niekedy sa dokonca stiera hranica medzi spravodajcom a moderátorom. Obaja dnes figurujú vo vstupoch a rozprávajú sa aj na nespravodajské témy, čomu potom zodpovedá aj prejav. Stále je však na istej úrovni.
Do akej miery si môžu moderátori dovoliť byť v prejave uvoľnenejší?
Do veľkej. Myslím si, že prirodzenosť sa od nich dokonca vyžaduje. Oproti spravodajcom si občas dovolia povedať svoj názor na súčasné politické dianie, nemali by ho ale vyjadrovať ustavične. Hoci sa spravodajca a moderátor vo vysielaní spolu často rozprávajú veľmi neformálne, musia byť opatrní.
Čo by si poradil študentom, ktorí by radi jedného dňa robili v rádiu?
Ak už ste v študentskom rádiu, máte za sebou dobrý prvý krok. To, čo sa vám snažia profesori odovzdať a čo sa vám nie vždy javí ako prospešné, je tiež dôležité. Mali by ste vedieť aj dejiny médií, pretože zvýšite svoje kritické myslenie. Potom, keď budete pôsobiť v jednotlivých médiách či rádiách, oceníte to. Venujte príprave dostatok času, môže priniesť ovocie a vy nebude vnímať, že ide len o náhodu, ale že si svoj úspech zaslúžite.
