Predsedu OZ Mladí sme sa v rozhovore spýtali aj na to, aké pozitíva voľby priniesli a tiež na to, prečo sa oplatí na Slovensku zostať.
V predvolebnom období si bol jednou z tvárí kampane Nestrať svoj hlas. Ako s odstupom času hodnotíš túto akciu?
Robili sme dve kampane. Nestrať svoj hlas sme robili v spolupráci so štyrmi ďalšími organizáciami a jej súčasťou bol aj volebný vlak. Práve ten hodnotíme ako veľmi úspešný, a to aj napriek tomu, že deň predtým bol v Českej republike sviatok a mnohým študentom v piatok zrušili školu.
Podarilo sa nám zobrať tých, ktorí váhali do poslednej chvíle. Čo sa týka našej kampane, tú sme zamerali predovšetkým na sociálne siete a prednášky na školách, kde sme oslovili státisíce ľudí platenou kampaňou. Dokopy sme zorganizovali zhruba štyri desiatky prednášok.
Čo bolo najväčšou výzvou celej kampane?
Keď v našej skupine zaznel nápad s vlakmi, najprv sme to zobrali trochu ironicky. O pár sekúnd neskôr sme si povedali, že prečo nie. Spravili sme to a nakoniec to vyšlo. Pokiaľ ide o vlak, najnáročnejšie to bolo logisticky vymyslieť. Veľká vďaka patrí mojim kolegom, či už z našej, alebo z partnerských organizácií. Bez nich by sa to zorganizovať nikdy nepodarilo. Podstatnú úlohu pri organizácii hrali taktiež dobrovoľníci, ktorí sa podieľali na kontrole lístkov.
Plánujete akciu opakovať napríklad pri prezidentských voľbách?
Prehodnocujeme všetky možnosti v súvislosti s prezidentskými voľbami, ale nakoľko budú až budúci rok, zatiaľ by som nepredbiehal. Počkal by som na predvolebné obdobie.
Existuje podľa teba oprávnená obava, že mladí ľudia na budúce prezidentské voľby rezignujú?
To si netrúfam povedať a viem si predstaviť dva scenáre. Ten jeden by bol, že budú sklamaní a rezignujú. Ten druhý by bol, že keď ľudia uvidia, čo robia niektoré strany v súčasnej vládnej koalícii, prípadne niektorí konkrétni politici, tak naopak, budú motivovaní zúčastniť sa volieb. Záleží to od uhla pohľadu. Výsledok môže byť rôzny.
Z exit pollu TV Markíza vyplýva, že 18 % mladých ľudí sa priklonilo k strane Smer-SD. Avšak, na rozdiel od PS tvoria jeho voličskú základňu prevažne ľudia v produktívnom a postproduktívnom veku. Čím Smer-SD zaujal mladých?
Mnohé kauzy spojené s vládou Smeru v rokoch 2016 až 2020, ako aj tie predtým, sa odohrávali v období, ktoré dnes mnohí prvovoliči prirodzene v tom čase ešte nemohli vnímať. Toto je podľa mňa jedným z najzásadnejších dôvodov.
Z pohľadu dát sa životná úroveň dlhodobo zlepšuje.
Zároveň, predovšetkým, Robert Fico patrí k skúseným politickým stratégom, ktorý vie, ako zaujať masy. Spoločne si myslím, že aj tieto dve veci sa pričinili o výsledok, ktorý Smer-SD dosiahol aj medzi mladými.
Niektorí mladí voliči môžu byť z výsledku volieb frustrovaní. Ako by si povzbudil túto stranu?
Bez ohľadu na to, ako by voľby dopadli, v oboch scenároch by sa stalo, že polovica republiky by mala radosť z výsledku a druhá by bola sklamaná. To, čo vnímam medzi mnohými mladými ľuďmi je, že dnes, bohužiaľ, patria k sklamanej časti. Je mi to nesmierne ľúto. Musíme sa ale zamerať na viacero vecí.
Nerozhoduje sa len o tom, ako bude naša krajina vyzerať raz za štyri roky v priebehu volieb. Môžeme na to vplývať aj počas volebného obdobia, kedy máme možnosť vyjadriť svoju nespokojnosť. To aj v prípade, keď vidíme, že sa nedejú veci úplne s kostolným poriadkom. Budúci rok nás čakajú ďalšie dvoje voľby.
Prezidentské a eurovoľby, v ktorých stále môžeme ukázať, aký je – chcel som povedať smer (smiech). Aká je cesta, ktorou by sme chceli posunúť túto krajinu.
Povolebná nálada je medzi mladými pomerne pesimistická. Opýtam sa preto inak. Priniesli voľby aj nejaké pozitívum?
Pravdaže. Mali sme jednu z najväčších volebných účastí od pádu mečiarizmu a zároveň po siedmich rokoch sa prvýkrát stalo, že fašistické strany nezaznamenali vo voľbách žiadny úspech.
V poslednej dobe ľudia zvyknú byť pomerne negatívne nastavení a často sa skloňuje slovné spojenie „ kedysi sa to nedialo“. Vnímaš tento negativizmus aj ty?
Toto nastavenie je podľa mňa spôsobené viacerými dôvodmi. Ako ľudské bytosti máme prirodzenú tendenciu venovať viac pozornosti negatívnym správam než tým pozitívnym. To je najzákladnejšia a najprirodzenejšia ľudská vlastnosť, umocnená algoritmami sociálnych sietí.
Výrazne viac interagujeme s negatívnymi správami, resp. so správami s ktorými nesúhlasíme, preto ich aj viac vidíme vo svojom „feede“.Tento negativizmus je následne spojený spomienkovým optimizmom. Prejavuje sa tak, že na udalosti, ktoré sa stali v minulosti, spomíname oveľa pozitívnejšie, než aké v skutočnosti boli.
Prečo je tomu tak?
Toto si môže vyskúšať každý z nás. Stačí, aby sme sa zamysleli nad tým, aké to bolo, keď sme chodili do škôlky. Spomenuli by sme si hneď na to, že svet bol krajší. Mali sme menej starostí, tráva bola zelenšia a ľudia sa viac usmievali. A keď sa nad tým zamyslíme hlbšie, tak si vlastne uvedomíme, že sme možno nechceli spávať. Možno sme nechceli zostať bez rodičov a chceli sme nejakú hračku, ktorú sme nemohli mať, a tak ďalej. Skrátka, mali sme problémy, ktoré boli primerané nášmu veku.
To, čo chce každý jeden z nás je, aby sa táto krajina niekam posunula.
Keď bude naša generácia vo veku tak 60-70 rokov, budeme pravdepodobne spomínať ako sa nám v tomto období žilo lepšie. Podstatou však je, že z pohľadu dát sa životná úroveň dlhodobo zlepšuje. Zvyšuje sa priemerný vek dožitia, lepšia je aj kúpna sila obyvateľstva, či dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Takto by sme mohli pokračovať. Svet je z roka na rok lepším. To, že my ho vnímame negatívne, je spôsobené našim skresleným vnímaním reality, čo je však úplne prirodzené.
Myslíš si, aj vzhľadom na to, že si predseda OZ Mladí, časť rétoriky týchto neúspešných strán môže prevziať niektorá z vládnych strán?
Zmenu rétoriky sme mohli sledovať už v predvolebnom období. Napríklad, Robert Fico sa významným spôsobom v predvolebnej kampani prikláňal na stranu extrémistov. Dokonca sa predpokladalo, že ak by sa dostali do parlamentu, tak spolu môžu vytvoriť vládnu koalíciu.
Na konci dňa sme ale vo výsledku volieb videli, že veľká časť ich hlasov, ktoré potom stratili, a kvôli ktorým sa nedostali do parlamentu, pravdepodobne prešla práve k Smeru. Otázkou ostáva, že do akej miery to bude pokračovať a či si voliči na strane politického spektra uvedomia a pripomenú, že budúce smerovanie krajiny nemusí zlepšiť ich životnú úroveň.
Už teraz si môžeme vnímať ich komunikáciu s médiami. Myslíš si, že sa to bude ešte stupňovať?
To je dobrá otázka. Vo všeobecnosti platí, že predikovať budúcnosť je extrémne náročné. Čokoľvek by som si teraz tipol, šanca, že sa trafím, je zhruba okolo 50 %. Keď sa na to pozrieme bližšie, vidíme dve cesty. Tou jednou je, že niektorí politici budú médiá bojkotovať. Média im objektívne kladú otázky, ktoré oni evidentne nechcú zodpovedať, a tým pádom stratia priestor, v ktorom oslovujú stovky tisíce voličov.
Otázkou je, do akej miery si tento priestor dokážu vynahradiť. Napríklad, na sociálnych sieťach, kde sú mnohí politici pomerne silní. Ak si výpadok v štandardných médiách dokážu nahradiť svojimi kanálmi, tak by som predpokladal, že sa budú aj naďalej držať bojkotu. Ak nie, predpokladám, že otočia.
Z viacerých politických radov zaznievali pripomienky, či by ľudia žijúci alebo študujúci v zahraničí mali rozhodovať o tom, ako vyzerá krajina, v ktorej nežijú. Sú podľa teba pripomienky relevantné?
To, čo chce každý jeden z nás je, aby sa táto krajina niekam posunula. Veľká časť Slovákov odchádza žiť, študovať a pracovať do zahraničia, a to predovšetkým do krajín na západ od nás. Životná úroveň je v nich objektívne vyššia než na Slovensku. A ak chceme, aby sa Slovensko v ekonomických či rôznych sociálnych aspektoch približovalo ku krajinám, do ktorých odchádzame, je strašne dôležité, aby sme vypočuli tých, ktorí v nich žijú.
Osobne vnímam, že táto krajina má naozaj veľký potenciál, ktorý tvoríme my sami.
Je to snáď najlepší spôsob, akým môžeme ich skúsenosti nejakým spôsobom aplikovať na Slovensku a priučiť sa fungovaniu druhých krajín. Nemali by sme sa na nich pozerať ako na ľudí, ktorí nás zradili a odišli žiť preč. Naopak, mali by sme sa na nich pozerať ako na ľudí, ktorí majú užitočné skúsenosti z cudziny a môžeme z nich čerpať.
Skúste sa nad tým zamyslieť tak, či by sme nechceli mať také školstvo, aké majú v severských krajinách alebo podnikateľské prostredie, aké majú vo Švajčiarsku. Toto sú veci, ktoré práve Slováci žijúci v zahraničí vedia najlepšie. Ak sa chceme posunúť ku krajinám na západ, toto by mala byť jedna z prvých vecí, na ktorej by nám malo záležať.
Môžeme povedať, že práve oni majú pozitívny vplyv na samotné hlasovanie?
Som presvedčený, že akákoľvek účasť vo voľbách od ľudí, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny, je prospešnou. Predovšetkým to platí pre tých, ktorí skúsenosti zbierajú na miestach, kde k nim nemáme prístup. Keďže tam nežijeme a nevieme, ako to tam funguje.
Z tvojho Instagramu (bio – Lund School of Economics and Management) som pochopila, že v štúdiu plánuješ pokračovať vo Švédsku. Nechcel si tu zostať?
Moje bakalárske štúdium v Brne som ukončil v lete a vrátil som sa späť na Slovensko. Aby som bol presnejší, ja som ani nikdy neodišiel. Okrem pár dní v týždni, kedy som bol na internáte. Teraz som na Slovensku opäť a opäť sa snažím robiť aktivity, ktoré robím.
Ale áno, budúci rok plánujem ísť študovať na nejaký čas do zahraničia. Po skončení sa chcem zas vrátiť domov. To je podľa mňa to najprínosnejšie, čo sa tejto krajine môže stať. Ak mladí ľudia odídu študovať do zahraničia na čo najlepšie školy, ktoré im dajú čo najviac skúseností a vedomostí, a potom sa rozhodnú vrátiť sem uplatňovať všetky ich znalosti.
Prečo by mali mladí ľudia zostať na Slovensku?
Máme jednu z najbezpečnejších krajín na svete. Keď sa niečo stane, rozprávame o tom dva týždne. Spomeniem jeden príklad. Môj kamoš sa na Slovensko presťahoval zo Spojených štátov. Pre porovnanie, keď sa stane nejaké nešťastie v krajine, z ktorej pochádza on, dostane sa to síce do správ, ale všetci sa tvária, akoby sa nič nestalo. To je u nás nemysliteľné.
Sme v eurozóne, súčasťou Európskej únie a našu bezpečnosť garantujú všetky krajiny Severoatlantickej aliancie. Osobne vnímam, že táto krajina má veľký potenciál, ktorý tvoríme my sami.
Nikto iný než my nie je zodpovedný za to, kam sa spoločne budeme uberať.
Slovensko mám naozaj rád. Som rád, že som sa narodil tam, kde som sa narodil. Úprimne si nemyslím, že je to tu až také zlé, ako to vnímame. A to sú pre mňa najdôležitejšie veci. Sú to pre mňa dôvody, ktoré by som zároveň posunul druhým, prečo si myslím, že je dobré tu zostať.
Prečo si sa rozhodol venovať aktivizmu?
Myslím, že azda každý z nás by chcel, aby sa Slovensko posúvalo vpred. Problém je, že jediný spôsob, akým toto môžeme dosiahnuť je, keď my, ako občania, sa budeme aktívne podieľať na tom, ako to v tejto krajine vyzerá. Totiž, nikto iný než my nie je zodpovedný za to, kam sa spoločne budeme uberať. A práve z tohto dôvodu som presvedčený, že je dôležité, aby sa čo najviac jednotlivcov snažilo v tomto smere priložiť ruku k dielu.
Čo by vám ako občianskemu združeniu, mimo financií, pomohlo?
Vnímam ako naozaj veľkú ochotu a podporu Slovákov pomáhať nielen finančne, ale v rámci svojich možností aj osobnou výpomocou. A to nerozprávam len o jednotlivcoch, ale taktiež aj o firmách, ktoré mnohým neziskovým organizáciám poskytujú svoje služby bezplatne, prípadne s veľkou zľavou. Aj toto má pre nás obrovskú hodnotu.
Robert Fico hovorí o novom zákone pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ktorý by im pripísal štatút zahraničného agenta. Hypoteticky si predstavme, že sa uvedie do praxe. Ako by mohol ovplyvniť Tretí sektor?
Všetko závisí od samotnej formulácie zákona. Čo sa nášho združenia týka, tak každý mesiac nám chodia desiatky príspevkov od Slovákov dlhodobo žijúcich v zahraničí a podporujú nás taktiež niektorí Česi, ktorým záleží na Slovensku. Čo sa peňazí od Soroša týka, tie nám nechodia.
MAREK MACH
Marek je 22-ročný slovenský aktivista a podnikateľ, ktorý sa výrazne angažuje v rôznych iniciatívach a projektoch na Slovensku. Je spoluautorom najväčšej sociálnej siete pre LGBT+ komunitu na Slovensku – Dúhy.sk. Okrem toho je známy svojím úspešným zapojením sa do rôznych občianskych aktivít. Založil občianske združenie Mladí, o.z., pod ktoré patria Mladí proti fašizmu a Mladí za klímu. Tie šíria osvetu a učia mladých. Jeho angažovanosť mu priniesla nomináciu do rebríčka časopisu Forbes 30 pod 30. V roku 2018 a 2019 sa stal držiteľom Novinárskej ceny.
