Martin Hrnčiar: Veci musíš rozhýbať ty, inak to spraví niekto iný

MARTIN HRNČIAR už na prvý pohľad nie je typickým absolventom našej školy. Stačilo by nazrieť do jeho životopisu a čudovali by ste sa, koľko vecí stihol v takom mladom veku.

Tento neobyčajný chalan, ktorému blízki nepovedia inak ako Tino, sa nechal vyspovedať o svojich pracovných začiatkoch popri škole, motivácii či momentálnych aktivitách.

Aké sú tvoje spomienky na FMK?

Najlepšie. Príjemných päť rokov života. Typický študentský život som však zažil asi len v prvom semestri a možno ešte na Erasme v Dánsku. Potom to bolo viac o tom, ako popri práci, študentskom rokenrole a hudbe zvládať školu. Celých päť rokov som bol denný študent a nikdy som nemal individuálny plán. To doteraz nechápem (smiech).

Za päť rokov sa na teba v škole niečo nalepí, ale najväčšou školou je aj tak realita.

Za aký typ študenta si sa považoval?

Asi efektívneho. Múdro povedané – snažil som sa minimalizovať čas potrebný na dosiahnutie titulu a skúsiť si popri tom z toho aj niečo odniesť. Pravdu povediac, keby sa na mňa spýtaš profesorov, tak si ma asi nebudú pamätať. Jedine tí, s ktorými som riešil povolenia a oficiality ohľadne vecí, ktoré som organizoval. I keď, ak ma spomenieš v spojení s Dianom, tak sa niektorí rýchlo rozpamätajú (pozn. red. – Jozef Dian je umelec a tiež absolvent FMK).

Vieme o tebe, že si už počas školy pracoval pre Red Bull. Ako si sa k tomu dostal?

Bol som druhák a proste som odpovedal na inzerát na Profesii. Po prvom kole ma prijali a organizoval som študentské párty a eventy v Trnave. Asi po roku a pol som mal na starosti dvanásť ľudí po celom Slovensku, ktorí takéto eventy pre Red Bull na študentskej pôde robili. Bolo to super obdobie, robili sme fakt veľké veci.

Bolo to formou čiastočného alebo plného úväzku?

Mal som normál full-time job. Našťastie som nemusel veľa času tráviť v kancelárii, ale dosť som cestoval po celom Slovensku. Bolo celkom náročné to skĺbiť s FMK, pretože sme každý víkend hrávali aj koncerty.

A čo po škole? Predpokladám, že si v Red Bulle pokračoval.

Áno. Skončil som školu a dostal som možnosť ísť na graduate program do centrály Red Bullu v Rakúsku. A tam som zostal ďalšie tri roky ako international brand manager.

Musela to byť skvelá skúsenosť.

Samozrejme. Dalo mi to strašne veľa. Všetko to boli úplne odlišné pozície. Začalo to študentskou pozíciou, kde to bolo hlavne o kreativite, potom to bolo o manažovaní tímu. No a v Rakúsku to bol úplne iný svet. Robil som na celosvetových projektoch, kampaniach a stratégiách značky. To sa ťažko aj opisuje.

Pracoval si tam dokopy šesť rokov. Čo ťa viedlo k ukončeniu, pre mnohých, práce snov?

Tak som to cítil. Proste som sa rozhodol, že sa nechcem posúvať korporátne, ale tvoriť svoj vlastný korporát.

Aké je to začínať s niečím novým úplne od nuly?

Začínať niečo od nuly je vždy ťažké, ale o to väčšia zábava. Naučil som sa užívať si aj tie ťažké momenty. Keď do niečoho dávaš všetko, tak to musí viesť k úspechu. Ak aj niečo nevyjde, tak za úspech považujem to, že ma to niekam posunulo, s niekým sa vďaka tomu zoznámim, nespravím zas tú istú chybu… Práve ťažké punkové začiatky sú to, na čo sa neskôr spomína s úsmevom.

Proste som sa rozhodol, že sa nechcem posúvať korporátne, ale tvoriť svoj vlastný korporát.

Bolo vždy tvojím snom mať vlastný biznis?

Myslím, že áno. Už od osemnástich som mal živnosť, mali sme jeden z prvých snowboardových e-shopov, robil som merchandising kapely a proste stále niečo.

Dá sa povedať, že ti to pekne vyšlo keďže si spolumajiteľom značky Life is Porno. Priblíž nám trošku čo to vlastne je, ako funguje a prečo ten názov.

Life is Porno je projekt ľudí s rovnakým zmýšľaním. Sme label, robíme vlastné projekty, eventy a vlastný streetwear. Buď v limitovaných edíciách, alebo ručne dizajnované originály. A prečo Life is Porno? To vymyslel život, tak to proste je.

Marketingová stratégia zdarne funguje. Očakával si, že sa táto značka stane tak populárnou? Dá sa to posunúť ešte ďalej?

Vieš, prečo marketingová stratégia funguje? Lebo na začiatku to nebola žiadna marketingová stratégia. Všetko malo svoj prirodzený vývoj. Dian maľoval vlastné oblečenie roky predtým, než oficiálne vzniklo Life is Porno. Aj filmy Snowporning točil Karkys dávno predtým. To isté Porno Tattoo Fest a ďalšie projekty, ktoré dnes niekto označuje ako výborné marketingové nástroje. Naše nálepky v uliciach boli pre nás vždy streetart, nie promo materiály. Ale tieto veci vysvetlíš len ťažko. A samozrejme, že sa všetko dá posunúť ďalej. My sme len na začiatku, oficiálne ako brand fungujeme len dva a pol roka. Chceme svet.

Už vyššie si spomínal víkendové koncerty. Konkrétne v rapovej skupine Dramatikz, kde si vystupoval pod alteregom Stopercent. Ako sa to vyvíja v tomto smere?

Ako kapela už nie sme niekoľko rokov aktívni. Ale práve pred pár týždňami sme hrali po strašne dlhej dobe spoločný koncert na Undercover Games v Prahe. Radikal ide sólo kariéru a ja sa rapu momentálne nevenujem, tvorím inak. Boli to ale super časy.

Prečo práve Stopercent?

Mám rád, keď sú veci stopercentné. I keď sám teraz už viem, že „perfection kills creation“. Snažím sa s tým bojovať (smiech).

Akým projektom sa v súčasnosti venuješ?

Je to hlavne Life is Porno a projekty s tým spojené. Práve skončil náš vlastný festival športových filmov 7DAYZ Film Contest (www.7dayzfilmcontest.com). Bol to už druhý ročník a zas mimoriadne úspešný. Prihlásené tímy dostanú spoločné zadanie a presne sedem dní na natočenie športového filmu (max. 7 minút). Následne sme si filmárov a športovcov pozvali do Prahy, spravili sme pre nich workshopy o filmovaní, svietení, nových technológiách, zvuku, a tak ďalej. 7.2. bola premiéra ich filmov a odovzdávanie cien, 1200 ľudí.

Okrem toho máme s mojou manželkou Ivon pop-up projekt Forbidden Taste (www.forbiddentaste.com). Sú to zážitkové večere na miestach, kde nie je bežné jesť. Napríklad uprostred skateparku, na pódiu divadla, v starej trafo stanici, v obchode s dizajnovým nábytkom. Vo februári sme mali veľký projekt Pop Food Art, čo je spojenie gastronómie a umeleckých happeningov, samozrejme v zaujímavých priestoroch.

Odlož časopis a zaregistruj tú doménu, o ktorej už dva roky rozprávaš. Zodvihni telefón a dohodni si to stretnutie, ktoré stále odkladáš…

Dá sa povedať, že si prototypom mladého človeka. To, o čom veľa študentov sníva, si si ty plnil a naďalej plníš. Čo bolo tvojou motiváciou od úplných začiatkov?

Prototyp mladého človeka? (Smiech) Za žiadny prototyp sa ani zďaleka nepovažujem. Len rád robím, čo ma baví. Myslím, že je dôležité menej kecať a viac konať. Vždy ma unavovalo počúvať o obrovských plánoch a víziách, z ktorých nikdy nič nebolo. Motiváciou je sloboda a cestovanie.

Spomenul si cestovanie. Ako často vyrážaš do sveta? Ovplyvňuje ťa to aj v tvojej práci, podnecuje kreativitu?

Veľmi. S Ivon trávime vždy jeden mesiac v roku cestovaním. Dali sme takto mesiac v Juhoafrickej republike, Malajzii, Indonézii a naposledy na Srí Lanke. Najradšej by som nonstop cestoval. Strašne veľa mi to vždy dáva.

Aké spomienky máš na Trnavu? Oproti Mikulášu, odkiaľ pochádzaš, to bola poriadna zmena. Silný vietor, žiadne hory široko-ďaleko. Kde vlastne žiješ dnes?

Trnavu mám veľmi rád. Mám tam stále veľa dobrých kamarátov, často sa tam zastavím minimálne na sushi. Hory mi samozrejme chýbali, ale tie mi chýbajú aj teraz v Prahe, kde momentálne žijem.

Čo ti vlastne dala naša škola?

Manželku a biznis partnera (smiech).

Nedá sa teda povedať, že by si nejako čerpal z poznatkov, ktoré ťa tu naučili.

Za päť rokov sa na teba v škole niečo nalepí, ale najväčšou školou je aj tak realita.

Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí ti potichu závidia?

V prvom rade nikdy nezávidieť (smiech). A ako som hovoril – menej kecať a viac makať. Aj hneď teraz. Odlož časopis a zaregistruj tú doménu, o ktorej už dva roky rozprávaš. Zodvihni telefón a dohodni si to stretnutie, ktoré stále odkladáš… Veci musíš rozhýbať ty, inak to spraví niekto iný. A dávať si veľké ciele. Lebo ak máš malé plány, máš malé aj výsledky.

MARTIN HRNČIAR (29) vyštudoval FMK v roku 2009. Popri škole začal pracovať pre Red Bull a ako brand manager pre túto značku sa dostal do centrály v Rakúsku. Bol členom rapovej skupiny Dramatikz, s ktorou vydal dva oficiálne albumy a absolvoval viac než stovku koncertov a festivalov. Momentálne žije v Prahe, je spolumajiteľom značky Life is Porno, organizuje festival športových filmov 7DAYZ a gastronomické zážitky pod názvom Forbidden Taste.

Autori: Jakub Vážan, Michal Haviar