Eko aktivista a autor detských kníh: Za rok a pol som si kúpil z oblečenia len šnúrky do topánok, ponožky a šatku do saka

Chcel by som ukázať deťom, že keď chcú meniť svet, nemusia čakať do dospelosti. Dá sa začať hneď, tvrdí Matej Zámečník. Je členom Zelenej Hliadky Trenčín a autorom detských knižiek Nakresli si príbeh či Nezábudka a Divozel.

Absolvent bratislavskej STU sa aktívne venuje ekológii a problematiku životného prostredia sa snaží predostrieť deťom v podobe detských knižiek. V rozhovore nám prezradil niečo o svojich knižných projektoch, ale aj to, ako bojuje proti znečisťovaniu životného prostredia on sám.

O vašich knižkách pre deti je známe, že nie sú len o pekných príbehoch a ilustráciách, ale snažíte sa o interakciu s deťmi. Či to bolo v knižke Nakresli si príbeh, kde sa deti stali ilustrátormi vlastnej knižky, alebo v príbehu o Nezábudke a Divozelovi, kde si deti môžu zasadiť tieto rastlinky a rásť s hlavnými postavami príbehu. Čo všetko pre deti ponúka knižka Nezábudka a Divozel?

Táto kniha vznikla na podnety čistenia lesov a parkov v okolí Trenčína. Chcel som formou príbehu ukázať deťom knižných hrdinov, ktorí pomáhajú prírode. V prvej časti knihy sa deti dozvedia základy triedenia odpadov, ich ďalšie využitie a aj to, čo by sa nemalo robiť v lese, aby sme neničili prírodu pri našej návšteve.

V pokračovaní sa deti dostanú na pláže, kde stretnú svojich rovesníkov, ktorí už dlhšie pomáhajú čistiť moria a pláže a môžu tak byť vzorom pre ostatné deti. Chcel by som týmto knižným pokračovaním ukázať deťom, že keď chcú meniť svet, nemusia čakať do dospelosti. Dá sa začať hneď.

Okrem semiačok, ktoré sú súčasťou eko ceruzky SPROUT predávanej spolu s knihou, ponúkate aj množstvo ďalších darčekov. Oplatí sa vám to? Máte na tieto bonusové darčeky pozitívne ohlasy?

Darčeky sú čiastočne premietnuté do ceny knižky. Síce sú aj detské knihy v rovnakých cenových reláciách aj bez darčekov, ale ja to beriem ako spestrenie. A to tak, že prečítaním knihy to nekončí. Dá sa pokračovať aktivitami, ktoré vytvárajú práve darčeky, ktoré sú ku knižke. Zároveň spolupracujem aj s firmami, od ktorých mám nakúpené tieto predmety. Tým vznikajú super spolupráce, besedy, spoločné akcie, kde mám rôzne aktivity pre deti.

Vydali ste dve rozprávkové knižky s ekologickými témami pre deti. Plánujete aj ďalej nejako rozvíjať problematiku životného prostredia u tých najmenších, alebo plánujete skôr nejaké príbehy pre tínedžerov či dospelých?

Väčšinou mi príbehy napadnú v súvislosti s nejakou problematikou, ktorú riešim. Pre dospelých by som chcel tiež niečo napísať, ale je to v štádiu prípravy a nechcem k tomu zatiaľ prezrádzať viac. Pôjde ale o príbeh s prvkami sarkazmu, ktorý mi je blízky.

Ako vnímajú deti vaše posolstvá o environmentalistike? Máte nejakú spätnú odozvu, napríklad zo škôlok? Podarilo sa vám odovzdať niečo našej novej generácii?

Skôr sa ozývajú zástupcovia detí, teda ich rodičia. Že nielen deti, ale aj ich samých knižka oslovila a páči sa im. To ma teší a zároveň motivuje pokračovať v tom, čo robím. V niektorých triedach mali súťaž, komu skôr vyrastú rastliny alebo sa mi chválili, že separujú lepšie ako Divozel. Podobne ako pri motivačných knihách; zmena nenastane po prečítaní textu, ale až keď začneme konať. Preto aj pri mojich príbehoch je lepšie, keď sa rodič alebo učiteľ porozpráva s dieťaťom o tom, čo bolo v príbehu. Možno si niečo vysvetlia a hlavne treba aplikovať to, čo si prečítajú. Rodič môže byť pre dieťa mentorom a vzorom, ktorý ho naučí novému návyku.

„Ľudia niekedy ani nepostrehli, že sme niečo upratali a zopár arogantných jedincov znova vyhodilo odpad na miesta, kde sme nedávno boli.“

Tento rok ste vydali ďalšiu knižku Zábudlivé ginko, ktorá vyšla v rámci vášho nového projektu #nezabudni na podporu ľudí so sklerózou multiplex. Ako plánujete tento projekt rozširovať?

Príbeh obsahuje pár prvkov, ktoré súvisia so sklerózou multiplex, ako napríklad ochabnutie svalstva. V knihe som to prirovnal ku ginko stromu, ktorému na jeseň ochabli konáre a strácal energiu. Rád by som ale šiel do klubov zaoberajúcich sa sklerózou multiplex, ktorých je na Slovensku niekoľko a reálne sa porozprával s ľuďmi, ktorí s týmto ochorením bojujú.

V tomto projekte ste spolupracovali aj s Adelou Vinczeovou. Bola táto podpora v konečnom dôsledku citeľná? Ako hodnotíte tento projekt?

Tento projekt nedopadol presne tak, ako som očakával. Prekombinoval som tam veľa vecí, a tým som si sťažil komunikáciu myšlienky, ktorú som ja považoval za jasnú. Nesmierne si vážim Adelinu pomoc a ochotu, s ktorou sa mi skvele spolupracovalo. Merateľne sa ale projekt nedá vyhodnotiť, nakoľko šlo o kampaň k vydaniu knihy. Tá bola naplnená, a teda knižka uzrela svetlo sveta.

Ako to máte s vydávaním kníh? Podľa startlabu ste získali na všetky projekty stanovené financie, no  pokryli úplne všetky výdavky? Mali ste poprípade nejakých väčších sponzorov?

Áno, vďaka všetkým doterajším podporovateľom boli kampane úspešné. Tie ale nie sú finančne nastavené tak, aby pokryli všetky náklady. Teda aspoň u mňa nie (smiech). Mali by pomôcť autorovi, nie zabezpečiť to, aby bol finančne „za vodou“. Vydávanie kníh je pomerne finančne náročná záležitosť. Veľa ľudí si predstavuje len predajnú cenu, od ktorej sa odpočíta cena za tlač knihy. Z toho dostanú číslo, ktoré považujú za čistý zisk pre autora.

Neuvedomujú si ale čas, ktorý je zahrnutý do zisťovania údajov, ktoré používam v knihe, samotné písanie knihy, grafika, ilustrátora, korektora, človeka, ktorý pripraví a upraví web, logistiku, skladovanie, marketing, zdaňovanie a v neposlednom rade nutnosť odložiť časť zo zisku aj na ďalšiu tvorbu. V konečnom dôsledku to teda nie je také ružové ako sa zdá.  Sponzori mi skôr ponúknu lepšiu cenu za produkty ku knižke, ako by mal zákazník, keby tieto produkty kupoval priamo od nich.

„V niektorých triedach mali súťaž, komu skôr vyrastú rastliny alebo sa mi chválili, že separujú.“

Vydali ste už štyri knihy. Dokázali by ste sa momentálne ako autor a vydavateľ vlastných kníh s knihami uživiť? Alebo musíte chodiť stále popri tom do práce?

Ešte stále musím chodiť do práce. Možno práve preto, že tam chodím, sa tomu nemôžem venovať naplno. Zatiaľ to teda pre mňa ostáva ako hobby. Všetko je to z môjho pohľadu o marketingu, ktorý musím a chcem tento rok posilniť. Zjednotiť knihy pod jeden web a spraviť si šnúru besied po Slovensku.

Matej, plánujete nejaký nový knižný projekt do budúcna? Budete pokračovať v sympatických príbehoch o triedení odpadu alebo sa vyberiete iným smerom?

Mám ešte v pláne jednu knižku s rozvíjaním motoriky rúk, kde sa budú opäť používať ceruzky a kreativita. Baví ma, keď viem prepojiť príbeh s nejakou aktivitou. V prvej bolo kreslenie, v druhej a tretej knihe zase sadenie rastlín a náhrada plastovej slamky bambusovou s cieľom eliminovať plasty. V poslednej knihe o ginku je spomínaný aj bio odpad a s tým spojené kompostovanie, ktoré chcem tiež ukazovať na školách aj s dážďovkami.

Ste spoluzakladateľom združenia Zelená hliadka Trenčín. Bližšie sa zaujímate o ekológiu. Aký je váš názor na momentálnu situáciu na Slovensku, ako podľa vás Slováci pristupujú k ekologickým témam?

Do roku 2018 sme sa angažovali hlavne v čistení prírody v našom okolí. To malo ale krátkodobý účinok. Ľudia niekedy ani nepostrehli, že sme niečo upratali a navyše zopár arogantných jedincov znova vyhodilo odpad na miesta, kde sme nedávno boli. Preto sme z tohto nekonečného kolobehu trochu upustili a začali sa venovať kreatívnejším projektom v meste Trenčín. Minulý rok to bolo agility centrum pre psy. Tento rok by sme chceli spraviť komunitnú záhradu.

Slováci pristupujú k ekologickým témam čoraz priaznivejšie. To vidno aj na stále pribúdajúcich ekologických bezobalových obchodoch, ktoré majú špecifické produkty. Verím, že to bude ďalšími generáciami len a len napredovať.

Hovorí sa, že človek má začať od seba. Ako vy konkrétne prispievate k lepšiemu ekologickejšiemu životu? Poprípade skúste poradiť pár tipov, ako by mohli študenti na vysokej škole žiť ekologickejšie.

V reštauráciách, baroch, obchodoch vždy prízvukujem, že nechcem žiadne plasty navyše, žiadne obaly, kúsok pizze do servítky, nie aj s táckou, ktorú mám len pár sekúnd. Sám nosím so sebou vždy či už vrecko na pečivo alebo zeleninu, alebo vlastnú fľašu. Prípadne si prejsť šatník a nosiť všetko, čo tam je. Veľa ľudí má kúsky, ktoré nikdy nemali na sebe. Alebo ich majú veľa a vyhadzujú ich.

Ja som si napríklad uvedomil, že už mám oblečenia až-až. Skutočne plný šatník. Tak som si povedal, že to budem lepšie kombinovať a skúsim si celý rok nič nekúpiť. Zatiaľ som si od júna 2018 kúpil z oblečenia len šnúrky do topánok, jedny ponožky a šatku do saka. A aj tú šatku som skôr chcel ako potreboval (smiech).

„Ideálne je začať od seba. Nerobiť veci dokonale, ale lepšie, ako sme ich robili včera.”

Z celého sveta počúvame čoraz viac o environmentálnych problémoch. Extrémne suchá, požiare, stále rýchlejšie vymieranie živočíšnych druhov, ale aj hromadenie plastového odpadu či problémy v odevnom priemysle. Ako by mal na to človek reagovať, keď mnohí argumentujú, že sa to deje na opačnom konci planéty? Ako môže pomôcť jednotlivec?

Ideálne by bolo pozrieť sa do tých krajín a vidieť podmienky ľudí, ktorí vyrábajú tieto lacné veci, ktorí žijú v týchto prírodou a človekom zničených krajinách. Možno by sa v ľuďoch trochu pohlo svedomie a uvedomili si, že sme stále všetci na tej istej planéte. Že je len jedna. Pre všetkých. Už aj na Slovensku sa zvyšujú teplotné rekordy. A to, že na opačnej strane planéty horí Austrália, neznamená, že aj u nás niekedy nebudú požiare, ktoré nebudeme vedieť dostať pod kontrolu.

Treba brať tieto veci a úkazy ako varovanie. Ideálne je začať od seba. Nerobiť veci dokonale, ale lepšie, ako sme ich robili včera. Ja si tiež kúpim niekedy na pitie vodu v plastovej fľaši. Keď som smädný a nedá sa inak, tak si ju vezmem. A už si ma niektorí kolegovia za to doberali a robili si žartíky, že čo som to za ekológa. Ale rozdiel je práve v tom, že ja si kúpim 7-10 fliaš za rok a oni za dva týždne. A práve to je tá pomoc prírode. Uskromnenie sa.

V spomínanom druhom vydaní detskej knižky Nezábudka a Divozel sa čitatelia môžu stretnúť s viacerými mladými eko aktivistami, ako napríklad Greta Thunberg, Nadia Sparkes, Samir Lakhani. Stotožňujete sa s ich názormi? Prečo ste vybrali práve tieto osobnosti?

V samotnom príbehu sú spomenutí len zopár vetami. Až na konci knihy sú ich profily, kde sú informácie o tom, čomu sa venujú. Tieto deti som si zvolil preto, lebo som si v minulosti o nich čítal články a inšpirovali ma. Niektorí začali, keď mali dvanásť rokov. Ja som v dvanástich šiel na ihrisko a hral sa. Keď si predstavím, že takéto dieťa zmobilizuje okolie a začne čistiť pláže, príde mi to úchvatné.

Najviac kontraproduktívna a emócie burcujúca je v knihe Greta Thunberg. Konšpirácií je iste mnoho. Sám neviem, či je len nástrojom na prezentovanie myšlienok a záujmov niekoho iného, alebo nie. Čo ale viem, je to, že vystúpiť na konferencii ako dieťa a povedať svetu, aby sa začal viac zaoberať ochranou prírody a prírodných zdrojov, je obdivuhodné. Aj vyvolanie rozruchu bez merateľných výsledkov môže pomôcť zmeniť veci. Vystúpiť z radu a neostať len ticho nadávať za klávesnicou. A to práve ona spravila.