Pellegriniho líderský tón vyvolal v ľuďoch rešpekt, Matovič vsadil ako vždy na demokraciu.
Zvykne sa vravieť, z blata do kaluže. Rúšková kauza, alias Kajetán Kičura, utvrdila ľudí v tom, že sa rozhodli správne a krajina je v dobrých rukách. Nie však nadlho. Kým Pellegrini na čele s krízovým štábom bol v časoch prvých opatrení velebený, Matovič ešte šúchal nohami a nemal ani poňatia o tom, čo ho čaká. No jedno vedel. A to, že ukáže Smeru, kto je lepší.
Ale to velebenie akosi neprichádza. Dokonca aj samotný Igor sa posťažoval. A potom jedného dňa na tlačovke v konšpiračnej nálade zahlásil z ničoho nič pojem blackout. A bolo zle nedobre. Spoločnosť zbystrila a ľudia sa zľakli toho, že nebudú môcť vytiahnuť ani päty z domu. Samotní koaliční partneri boli z toho nápadu vykoľajení. Sulíková šedá kôra, založená na ekonomickom myslení, musela po tomto nápade zažiť hotovú Sodomu-Gomoru. Po mnohých-premnohých rokovaniach nakoniec zvíťazila logika a po hrozbách prišli miernejšie opatrenia, než sa čakalo. Tie sa spoliehajú predovšetkým na zodpovednosť občanov.
Oháňanie sa extrémne lichotivou informáciou, že Slovensko v celosvetových štatistikách figuruje ako jedna z najbezpečnejších krajín z hľadiska šírenia koronavírusu je určite argument, ale preplnené parkoviská v národných parkoch či, nekonečne dlhé rady pred obchodmi sú dôkazom, že Slováci i napriek opatreniam nezostanú doma tak ľahko.
Matovič predvádza alibizmus, nie líderstvo
Pellegrini, ktorý v prvých dňoch krízy stál na čele krízového štábu a prijímal extrémne opatrenia deň za dňom, v opozícií rozhodne nezaháľa. Zásadné opatrenia a líderstvo. To by i naďalej presadzoval Smer. Pelle a jeho tlačovky mali na začiatku krízy gigantickú sledovanosť. Ľudia každý deň tŕpli a čakali, aké radikálne verdikty započujú. Ale ako zahlásil, tak ľudia vykonali. Slováci sa na súčasnú situáciu adaptovali extrémne rýchlo. A bolo to dobre. Lebo čo sa raz podchytí už v zárodku, ľahšie sa rieši v pokročilom štádiu.
Pod tlakom sa tvorí diamant, no súčasná vláda ho zatiaľ nedokáže dokonale obrúsiť.
Avšak nakoniec, rozpočítajme si to na drobné. Súčasný Matovičov kabinet má v koalícií svoju premiéru a vládne zhruba mesiac a pol. Za iných okolností by mali čas sa rozkukať, no v momentálnej situácií môžu akurát tak potiť krv a modliť sa, aby na základe svojich rozhodnutí nezablúdili do slepej uličky, z ktorej niet návratu. Pod tlakom sa tvorí diamant, no súčasná vláda ho zatiaľ nedokáže dokonale obrúsiť.
Táto situácia nie je ani tak o politikoch. Tí za nás len rozhodnú, ale nežijú. Toto celé je o zodpovednosti. Náš život sa zmenil zo dňa na deň. Nevieme čo bude dnes, nieto ešte zajtra. Neviditeľný nepriateľ zásadne ovplyvnil chod celej našej zemegule. Každá krajina bojuje po svojom, dúfajúc, že hrozba čoskoro pominie. Čím viac zodpovednosti, tým skôr tento boj vyhráme. Lenže, kedy to bude? Kedy budeme môcť opäť žiť ako predtým? Buďte zodpovední a uvidíme. Žiaľ, momentálne je isté len to, že na lepšie časy si ešte nejakú tú chvíľu počkáme.
