Ako si spomínate na svoje začiatky v oblasti športovej žurnalistiky?
Začínal som ako gymnazista v Prešove pred 4. ročníkom v lete 1992 v Prešovskom večerníku. Celú sezónu 1992/93 som písal o prešovskom hokeji. Išiel som do toho, pretože som dlhé roky vedel, že sa chcem venovať novinárčine. Nadobudnuté skúsenosti mi pomohli uspieť na talentových skúškach na Katedre žurnalistiky v Bratislave. Začiatkom júna som úspešne absolvoval prijímačky. Žurnalistiku som študoval štyri roky a už od 1. ročníka som spolupracoval so športovou redakciou Slovenskej televízie. Ako druhák som komentoval prvé priame prenosy z futbalu, aj z iných iných športov, ako tretiak som bol na olympiáde v Atlante, takže po skončení školy som bol pripravený ako „hotový produkt“ pre interný zamestnanecký pomer.
Okrem komentovania vám pred dvoma rokmi pribudla nová funkcia – šéf športu RTVS. Ako vyzerá váš bežný deň v tejto pozícii?
Nikdy som neodpovedal na túto otázku rád, pre mňa nikdy neexistoval pracovný deň v takej podobe, ako to poznáme z mnohých zamestnaní. Ak ste moderátor, komentátor, redaktor, tak paleta práce je veľmi pestrá a tým pádom aj každý deň vyzerá inak. Momentálne mám väčšinovo stabilný pracovný týždeň od pondelka do piatka, ak je potrebné, pomáham aj počas víkend v rámci rôznych športových podujatí. Do práce prichádzam predpoludním, okolo deviatej – pol desiatej, odchádzam niekedy medzi šiestou a ôsmou večer, pri večerných futbalových prenosoch aj neskôr. Pribudla administratívna práca, iná forma komunikácie s ostatnými televíznymi oddeleniami, s administratívou a hlavne s programovými zložkami.
Funguje to takto aj v komunikácii s rádiom (rozhlasom)?
V rámci rozhlasu to máme rozdelené, šport v SRo má stabilizovaný tím siedmich interných redaktorov, ktorým dlhodobo šéfuje Matúš Čunderlík. Ak sa vyskytne nejaký problém, spolu okamžite komunikujeme, ale zatiaľ je to bez problémov.
Koľko času vám zaberie príprava na športový prenos, povedzme na zápas Ligy majstrov?
Nedá sa to povedať presne. V ten deň sa snažím zápasu venovať čo najviac, 4-5 hodín. Našťastie nie sme športová televízia, kde musíte počas víkendu zvládnuť aj 3 či 4 zápasy a ten nápor sa samozrejme odzrkadľuje na kvalite prípravy. Som trošku profesionálne deformovaný a tak z mnohých výkonov viem odhadnúť, koľko priestoru venoval komentátor príprave na zápas. Podľa mňa musí byť príprava kontinuálna. Súvisí s tým, že sledujete futbalové dianie, v ktorom sa počas každého víkendu takmer v každom zápase odohrá niečo podstatné. Je potrebné sledovať, čo sa deje v najväčších svetových kluboch, v najsilnejších ligách, pretože z toho plynú poznatky smerodajné k prenosom v Lige majstrov. V tejto súťaži sme sa rozhodli postaviť filozofiu výberu zápasov na kluboch, ktoré sú najatraktívnejšie pre slovenského diváka. Ešte k príprave na prenosy: pri futbale si nemôžete povedať, že v stredu ráno sa zobudím a na obed sa začnem chystať na večerný zápas AS Rím – Manchester City. O tých kluboch musíte po rokoch práce niečo viem, sledujem, akú sa im darí v aktuálnej sezóne a počas dňa prenosu dolaďujem prípravu – sledujem najčerstvejšie informácie, prechádzam si weby z najdôležitejších futbalových portálov a periodík z daných krajín. Je to pekná a zaujímavá robota, veľmi ma to baví.
Prebieha aj nejaká spätná väzba po prenosoch? Rozoberajú sa vaše výstupy?
Veľa ľudí má predstavu, že to takto prebieha. Záleží od pracovného zaťaženia ostatných, tak ako v každom pracovnom kolektíve sa snažíme usmerniť pri práci najmä mladších kolegov, ktorí potrebujú spätnú väzbu. Pre mňa sú spätnou väzbou reakcie ľudí, občas niekto pošle sms, pravidelne dostávam maily od divákov.
Sledujete aj diskusie na internete?
Tie si pozerám len veľmi zbežne a je to pre mňa zábavné čítanie.
Ako by ste porovnali úroveň komentovania na Slovensku a v Českej republike?
Najväčšou osobnosťou v komentovaní v Českej televízii je podľa mňa Robert Záruba, za ním je z môjho pohľadu veľká diera a potom sú ďalší. Ak sa bavíme o futbale, tak jednotkou je Míra Bosák, ktorý štartoval kariéru v pražskej redakcii začiatkom 90. rokov. Pamätám si jeho reportáže do relácie Futbal GBS, vždy boli svojské, veľmi pekné, vedel čarovať s češtinou, čo mu ostalo. Myslím, že má množstvo fanúšikov a určite aj kritikov, jedna časť ho miluje, druhá nenávidí, ale to práve v tom je dôkaz toho, že to robí dobre. Podľa môjho názoru je to veľký profesionál a z českých futbalových komentátorov sa stal najväčšou a najuznávanejšou osobnosťou. Čo sa týka úrovne komentovania, tak formulácia „Česi to vždy robia lepšie“ je slovenskou špecialitou a som jej odporcom.
„Myslím si, že v našej redakcii máme ľudí, ktorých práca baví, ťahá, láka, nie je to len ich zamestnanie, ale aj koníček a poslanie.“
Keď už je reč o verejnoprávnych televíziách, je nejaká šanca, že by sa mohla znovu obnoviť Trojka?
Šanca tu je, je v rukách celej našej spoločnosti. Záleží na tom, či spoločnosť bude reagovať pozitívne na nutnú zmenu financovania RTVS. T.j. musí byť prijatá nová výška poplatku za koncesnú službu. Ak sa tá sadzba zvýši z dvanásť rokov nezmeneného poplatku na 6 alebo viac eur, potom vznike šanca obnoviť Trojku. Nemal by to však byť len športový, ale spravodajsko-športový kanál.
Nebol jedným z hlavných problémov aj nedostatok programov, ktoré sa dali vysielať? Napríklad počas Olympijských hier je toho dosť ale čo počas zvyšku roka?
Je to problém každého športového kanálu. Ľudia na Slovensku si mysleli, že každý deň musí prinášať niečo premiérové a nové, čo je nezmysel, pretože každý športový kanál od pondelka do piatka programy reprízuje, vysiela záznamy, počet priamych prenosov a premiér je minimálny. Víkend je priestorom, v ktorom sa otvárajú dvere na množstvo priamych prenosov, potom si však program vyžaduje súlad mnohých športových podujatí a ligových súťaží. Ak sa naskytne šanca športový kanál obnoviť, budeme komunikovať so športovými zväzmi a budeme mať snahu vyskladať model športového týždňa, aby sme dostali na obrazovky viacero športových odvetví a aby sme predložiť televíznemu divákovi zaujímavú ponuku.
Ako vlastne prebieha kupovanie práv na športové prenosy? Prečo napríklad kvalifikačné zápasy na futbalové EURO 2016 vysiela RTVS ale priateľské zápasy vysiela Dajto?
UEFA vytvorila nový produkt, ktorý sa volá Week of Football (European Qualifiers) a ktorý má dvihnúť povedomie a záujem o národné tímy v Európe tak, ako sa to podarilo v súvislosti so špičkovými klubmi od jesene 1992 v Lige majstrov. UEFA založila vlastnú agentúru CAA11, od ktorej sa nám v rámci veľkého kontraktu Európskeho vysielacieho združenia (EBU) podarilo získať vysielacie práva na kvalifikáciu ME 2016 a MS 2018. Cena, za ktorú sme získali tieto vysielacie práva, je predmetom obchodného tajomstva. Na priateľské stretnutia, ktoré sa hrajú v asociačných termínoch, majú práva buď futbalové zväzy alebo rôzne zahraničné agentúry. Záleží na nich, ktorú ponuku príjmu a vyhodnotia ako najlepšiu. Máme daný rozpočet, z ktorého vychádzajú naše možnosti.
Myslíte si, že šport ako taký vyslovene patrí na verejnoprávnu televíziu?
Dnes už existuje aj smernica Európskej únie, ktorá hovorí o tzv. Listed events, teda najväčších športových podujatiach. Je to odporúčacia smernica, rešpektovaná v najväčších európskych krajinách (Veľká Británia, Taliansko, Nemecko, Španielsko). Dostala sa aj do legislatívy u našich susedov v Maďarsku počas vlády Viktora Orbána. Smernica hovorí o tom, že najväčšie športové podujatia, ktoré sú hrané a konané vo verejnom záujme, môže prinášať aj komerčný vysielateľ, ale musí ich vysielať aj verejnoprávny vysielateľ. Keď v našej spoločnosti nevieme zadefinovať čo je verejnoprávne, tak v športe budeme balansovať na ešte rozsiahlejšej hrane. Maďari to urobili spôsobom, o ktorom si myslím, že by mohol byť príkladom: vytipovali si 5 najväčších športov, ktoré sú symbolom Maďarska (z kolektívnych futbal, vodné pólo, hádzaná) a tieto športy majú garantované, že ich najväčšie podujatia uvidia diváci verejnoprávnej televízie. Ak povieme A, musíme povedať aj B, záleží aj od toho, aký finančný mechanizmus nákupu vysielacích práv sa nastaví, t.j, či niekto, predávajúci vysielacie práva, nebude postavenie národnej televízie v rokovaniach zneužívať. V Európe už nájdeme veľa príkladov – v trhovo najväčších krajinách: MS vo futbale môžete v Taliansku sledovať na platenom kanáli Sky Italia, časť šampionátu aj na verejnoprávnej RAI, v Nemecku či Británii platí to isté. Sú to však trhy, na ktorých sa práva predávajú v stámiliónoch eur. Je to čiastočne diskusia, ktorá prekračuje hranice športu a patrí aj politikom. Ak však otázka stojí tak, či šport patrí na obrazovku verejno-právnej televízie, tak som presvedčený, že stopercentne áno.
Čo je najťažšie na práci komentátora?
Najťažšie? Vedieť podať divákovi v správnom čase správne informácie, navodiť v správnom čase patričné emócie a byť zaujímavým sprievodcom diania pri akomkoľvek športovom zápase či pretekoch. Štruktúra súťaží a športových odvetví definuje význam jednotlivých zápasov či najrôznejších pretetekov a od toho sa musí odvíjať prístup v práci a výkone komentátora.
Ktorý šport je podľa vás najťažšie komentovať?
Najťažšie je komentovať šport, v ktorom sa nevyznáte. Preto veľmi obdivujem napr. prácu českých komentátorov zo Sportu 1 pri sezóne NFL, veď americký futbal nemá v našom regióne mimoriadnu tradíciu ani zázemie, napriek tomu ich vedomosti o hráčoch, kluboch, osobnostiach, poznatky o hre, taktike a stratégii sú úžasné.
Napadne vám nejaká vtipná príhoda z komentovania?
Bolo ich veľa… Napríklad, keď manželka čakala prvé dieťa, tak som komentoval zápas Chelsea – Manchester United. Didier Drogba je preslávený nielen ako dobrú útočník, ale aj ako výborný herec, najmä pri vierohodných pádoch v pokutovom území. Chcel som na túto skutočnosť upozorniť a tak som povedal, že „Drogba porušuje zákony gravidity.“
Spomeniete si, ktorý bol najpamätnejší zápas, ktorý ste komentovali?
Slovensko – Taliansko 3:2 na M2 2010 v juhoafrickom Johannesburgu.
Aký je váš názor na aktuálnu športovú žurnalistiku na Slovensku? Je objektívna? Je taká, aká by mala byť?
Žurnalistika všade odzrkadľuje, v akom stave je spoločnosť. Myslím si, že na Slovensku začína absentovať kvalitná športová žurnalistika. Rozšírenia portfólia médií po roku 1989 a aj po vzniku samostatného štátu, po roku 1993, skvantifikovalo novinársku obec, s množstvom ľudí však nekorešpondoval nárast kvality. Pri čítaní článkov ma irituje veľa vecí, slabšia znalosť faktov, okolností, nedoťahovanie detailov. Kvalitná žurnalistika stojí na originalite, na autorstve, nápadoch. Máme tu dnes už staršiu generáciu novinárov, ktorých kvalita sa vycepovala ešte za minulého režimu a ktorí má svojim autorským písaním vedia osloviť, spomeniem Miša Zemana, Peťa Šurina, Mariána Šima, Tóna Zerera či Vojta Jurkoviča. Mám pochybnosti o tom, či sa na ich úroveň pretlačí niekto z mladšej generácie. V športovej žurnalistike jednoznačne chýba viac „Hašanov“. Miro Hašan z denníka Šport prináša vlastný pohľad, častokrát nezapadajúci do názorového mainstreamu a práve to povznáša jeho prácu. Držím palce každému jednému novinárovi, najmä aby si získal rešpekt: ľudí vo svojom „fachu“, ľudí, o ktorých píše, a ľudí, ktorí jeho prácu konzumujú.
Nemala by práca športového novinára byť aj o tom, že športom by mal žiť, nielen ho brať ako pracovnú náplň?
Som rád, že som počas kariéry stretol mnoho ľudí, ktorých táto práca napĺňala, ktorí pre ňu veľa obetovali, doslova pre ňu žili. Myslím si, že v našej redakcii máme ľudí, ktorých práca baví, ťahá, láka, nie je to len ich zamestnanie, ale aj koníček a poslanie.
Okrem športových prenosov vás mohli diváci vidieť aj v projekte Čo ja viem?. Čo bolo dôvodom „kývnutia“ na moderovanie tohto programu?
Dôvodom bolo, že ponuka prišla rýchlo, nečakane, pôvodne mal byť na moderátorskom mieste niekto iný, ale plány sa v poslednej chvíli zmenili. Nastala časová tieseň, takže som nemal ani veľa času na rozmýšľanie, ale rozhodnutie neľutujem. ČJV nesie v sebe aj prvok zábavy a určite žiadnym zabávačom nie som, na Ligu majstrov v tejto kategórii, v ktorej vidím Adelu Banášovú, Jana Krausa, Marcela Forgáča s Juniorom Zimnýkovalom a ďalších, by som potreboval zvládnuť niekoľko výkonnostných divízií, ale na 90 percent u mňa rozhodlo, že je to vedomostná súťaž. Bol to projekt, ktorým som sa dostal dotkol celkom inej televíznej sféry, videl som ako funguje veľká televízna produkcia. Bolo to veľmi poučné, náročné a navždy budem vďačný za túto šancu.
Takže ak by prišla nejaká ďalšia ponuka moderovať nejaký kvíz…
Záleží od toho aký kvíz. Napr. športový je mojim snom. V ČJV budeme pokračovať, od začiatku apríla sa bude vysielať druhá séria.
Marcel Merčiak (39) je dlhoročným športovým komentátorom pre Slovenskú televíziu. Komentuje hlavne futbalové zápasy, ale aj biatlon a za sebou má aj niekoľko olympiád. Od roku 1997 je zamestnancom STV. V súčasnosti je okrem iného šéfom športu RTVS. Niekoľkonásobný víťaz ankety OTO v kategórii “komentátor športu” a “absolútny OTO”.
