Trnava si vďaka úrodnému okoliu mohla dovoliť postaviť niekoľko mlynov. Ich budovy chátrajú. Na mieste jedného z nich je postavená nová budova, po inom ostali sutiny.
Automatický mlyn NUPOD
Najväčším mlynom v Trnave je Automatický mlyn NUPOD. Projekt objektu pochádza ešte z roku 1936. Objednalo si ho Nákupné ústredie potravinárskych družstiev (skr. NUPOD), pre ktoré Emil Belluš navrhoval budovy v Bratislave. Výstavba sa realizovala ešte pred druhou svetovou vojnou v roku 1938. Ako uvádza stránka ciernediery.sk, objekt pozostáva z protikladne tvarovaných základných objemov. Nachádza sa tam osem valcových zásobníkov a mlyn s dlhými radmi okien. Nadstavba, ktorá premosťuje tieto objekty, je spojená s vodojemom a násypníkom tvoriacim najvyšší bod stavby.
Do zásobníka – odborne sila – sa zmestí 200 vagónov obilia. Dopravu medziproduktov vyriešili spádom, hotové výrobky dopravovali točité sklzy, takzvané šneky. Hlavným protipožiarnym opatrením bola nádrž na streche spojená s hasiacim zariadením. V súčasnosti mlyn NUPOD slúži pôvodnému účelu ako jediný z nižšie menovaných.
Gažov kamenný mlyn
História Gažovho mlyna siaha až do 15. storočia. V roku 1874 ho kúpil mlynár Rudolf Gažo, ktorý ho zveľadil. Po znárodnení komunistami sa zachovala len jeho časť. V súčasnosti sa v jednej z budov nachádza bufet. Z histórie mlyna vieme, že sa Gažo venoval okrem mlynárstva aj včelárstvu.
V rámci modernizácie architektonickej stavby bola pridaná vodná turbína. Nachádzala sa pod dvojpodlažnou západnou stenou starého mlyna. V súčasnosti ju vidno v betónovej komore na vodnom kanáli spolu so zvyškom hrdzavého súkolia.
V roku 1543 sa pre tureckú hrozbu začali na tomto mlyne opevňovacie práce. Zabezpečený bol dokonca delami. Dnes je v lokalite Kamenný mlyn rekreačná oblasť s náučným chodníkom a rybníkmi v jeho okolí.
Vnútorný mlyn
Ďalší mlyn stál až do roku 1999 na ulici Horné Bašty. Išlo o vodný mlyn poháňaný riečkou Trnávka, ktorá pretekala opevneným centrom mesta. Pre Trnavčanov mlel múku s prestavbami od 15. do 19. storočia. Noviny z radnice spomínajú rôzne pomenovania mlyna: „V písomných prameňoch sa tento mlyn vyskytuje pod pomenovaním Mlyn Wnitrny, Mola interna, Mlin Conitrny, Mola intra munia, Belső malom, Itben levő malom, Városi malom a Innere Műhle.“
Pravdepodobne najstaršou písomnou zmienkou o mlyne na tomto mieste je zápis v mestskej knihe farských účtov v roku 1495, v ktorej sa spomína mlyn oproti domu mäsiara Michala na druhej strane potoka. Trnávka obtekala mlyn zo západnej strany.
Prvá polovica 19. storočia však ukončila tradíciu mlynárstva. V roku 1827 sa mlynár Anton Rőder sťažoval mestskému magistrátu na nedostatok vody v Trnávke. Dôvodom bolo, že iný mlynár, konkrétne z Pažitného mlynu, reguloval tok rieky, ktorý Rőderovi poškodzoval mlynské kolesá. Tak sa do koryta Trnávky nedostával dostatočný objem vody na roztočenie mlynských kolies.
Neskôr objekt nikto nevyužíval na mletie múky. Následné rozkradnutie celej strešnej krytiny spustilo okamžitú degradáciu budovy. Prepadla sa veľká časť stropov a mnohé múry boli staticky narušené. Nový majiteľ zamýšľal začiatkom 90. rokov prebudovať objekt na polyfunkčný dom s predajnými priestormi na prízemí, skladovými priestormi v podzemí a s bytmi na poschodí i v podkroví. V obchodných priestoroch sídli dnes železiarstvo.
Parný mlyn
Na Zelenom kríčku pri autobusových zastávkach sa nachádza Parný mlyn so zeleným zásobníkom – silom. Má storočnú históriu. Išlo o prvý trnavský parný mlyn, z ktorého vyvážali múku a krmivá aj do Nemecka a severských štátov. Mlynica bola prerobená v 90. rokoch 20. storočia na byty a kancelárie. Silo nie je využívané. Nachádza sa pri ňom schátraný funkcionalistický sklad. V priestoroch mlynu – v modrej budove – sa nachádzajú byty a lekáreň Farmácia.
Riečka Trnávka
Mlyny často stáli na riečke Trnávka. Ide o pravostranný prítok Dolného Dudváhu s dĺžkou 42 km. Pramení v Malých Karpatoch pod Vápenkovou skalou v nadmorskej výške okolo 430 metrov nad morom. Do nej priteká potok Parná prameniaci taktiež v Malých Karpatoch na úpätí Vápennej v nadmorskej výške okolo 560 metrov nad morom.
Presný tvar malej rieky sa nedá určiť, keďže často podliehala reguláciám. Noviny z radnice píšu, že Trnávka pravidelne zaplavovala údolie, čo dokazuje aj najnovší archeologický nález tzv. haťovej cesty na mieste dnešnej Hviezdoslavovej ulice. Po dostavbe hradieb okolo mesta naplnila Trnávka priekopy vodou, a tak vytvorila obrannú bariéru. Regulácia jej toku mohla neskôr eliminovať záplavy v centre mesta. Za severnými hradbami bol kedysi trnavský rybník. V súčasnosti sa na jeho mieste nachádza športový areál Slávie a športová hala.
