Slovo konšpirácia je v slovníku cudzích slov definované ako spiknutie alebo sprisahanie a ako pojem sa prvýkrát objavilo už v roku 1909 v časopise American History Review. Ľudia sú spoločenské tvory a od nepamäti formujú komunity a spoločnosti, v ktorých existujú hierarchické formy prerozdelenia moci. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú procesy, pri ktorých dochádza k narušeniu schopnosti jednej skupiny vládnuť a následnej revolúcie. S rozvojom masovej komunikácie vzniká priestor pre spoločenskú diskusiu aj v tejto oblasti. Z tohto hľadiska vnímame konšpirácie ako teórie zaoberajúce sa spoločenským dianím a vytváraním protikonvenčných príbehov, ktoré sú na jednej strane uveriteľné, pretože sa opierajú o reálne fakty, no na strane druhej sú nepochopiteľné z hľadiska ich absurdnosti vo vzťahu k realite. Podľa politológa Marka Fenstera má v dnešnej dobe tento pojem skôr negatívny podtext a využíva sa na zdiskreditovanie názorov. Pre rozvoj moderných médií zameraných na odhaľovanie “spiknutí” boli zásadné najmä udalosti z 11. septembra, ktoré otvorili pandorinu strinku paranoidných predstáv siahajúcich až k tomu, že Dvojičky zničila samotná americká vláda. Na jednej strane sa tomu veriť dá, pretože rôzne dokumenty a dostupné videá analyzujú reálne fakty, no na strane druhej je ťažko uveriteľné, že by demokratický štát siahol po takýchto prostriedkoch.
„Pokiaľ človek nemá pocit kontroly nad svojím životom, zvyšuje sa jeho iluzórny svet vnímania, čo predstavuje hľadanie zmysluplných vzťahov medzi nereálnymi stimulmi.“
Náboženstvo pre neveriacich
Fenomén konšpiračných teórií sa dokonca stal námetom diplomovej práce študentky Simony Machovskej, ktorá sa nimi zaoberala z psychologického hľadiska. “Ľudia si vytvárajú konšpiračné teórie za účelom lepšieho usporiadania sveta, pre jeho lepšiu zrozumiteľnosť,“ hovorí Simona. Podľa nej konšpiracizmus, čiže viera v konšpirácie, úzko súvisí pocitom kontroly. Pokiaľ človek nemá pocit kontroly nad svojím životom, zvyšuje sa jeho iluzórny svet vnímania, čo predstavuje hľadanie zmysluplných vzťahov medzi nereálnymi stimulmi. To znamená, že ak sa život človeka uberá neželaným smerom, má väčšiu tendenciu upínať sa ku konšpiráciám. “Vieru v konšpiračné teórie tiež môže ovplyvniť autorita. Ľudia, ktorí radi pochybujú majú väčšiu náchylnosť byť ovplyvnení morálkou autority,” dodáva Simona. Vieru v konšpiračné teórie v ľuďoch taktiež podporuje najmä konzervatizmus a paranoidné myslenie. Ohrození sú i ľudia, ktorí prežívajú aj menšie záchvevy bezmocnosti, odcudzenia a nepriateľstva voči spoločnosti. V situácii, kedy sú ľudia takto znevýhodnení, napomáhajú konšpirácie situáciu si lepšie vysvetliť. Napríklad ak je občan nespokojný so sociálnym systémom, automaticky to zvaľuje na vládu ovplyvňovanú finančnými skupinami. “V neposlednom rade sú za dôveru v konšpiračné teórie zodpovedné informácie, respektíve ich nadmerný výskyt na internete. Zvedaví jedinci vyhľadávajú na internete ďalšie a ďalšie informácie o určitom probléme a pokúšajú sa ich spájať do zmysluplných celkov. Pri troche premýšľania a s dostupným množstvom informácií, dokážeš spojiť všetko so všetkým a vytvoriť si tak vlastnú teóriu,“ vysvetľuje mladá psychologička. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí veria jednej konšpiračnej teórii, majú sklon veriť aj tým ďalším.
Pozitívne a negatívne následky
“Najväčšou silou konšpiračných teórií je ich schopnosť skryto ovplyvňovať postoje a mienku ľudí,” konštatuje Simona. Často sa tak deje prostredníctvom masmédií, ktoré predstavujú jednosmerný tok informácii k človeku. Dokázalo sa, že oboznámenie ľudí iba s jednou stránkou problému vedie k tomu, že ľudia danej situácii začnú veriť skôr ako ľudia, ku ktorým sa dostali dva pohľady na vec. Takéto ovplyvňovanie ľudí sa často masovo využíva v politike. Šírenie konšpirácií by do istej miery malo v spoločnosti vzbudzovať obavy. S tým súhlasí aj Simona: “Veľkým negatívom je, že masovo môžu ovplyvňovať nielen masmédia a spoločnosť, ale aj šikovný a charizmatický vodca. Často sa jedná o autoritárske osobnosti. V psychologickej rovine je autoritárstvo vnímané ako agresívnosť, netolerancia, poriadkumilovnosť, stereotypnosť v myslení, dogmatizmus. Osobnosti s takýmito črtami ľahšie uveria fašistickej ideológii a so správnym pôsobením dokážu strhnúť na svoju stranu masu ľudi.” Príkladom je samozrejme Hitler, ktorý šíril medzi ľuďmi výmysly o Židoch, čo miliónom z nich prinieslo smrť. Viera v konšpiračné teórie nemá vplyv iba na celú spoločnosť, ale aj na jednotlivca. Ten sa podľa Simony častokrát odcudzí skutočnému svetu a v mnohých prípadoch vstúpi do sekty. Tu pácha zločiny v rámci viery. „Konšpiracizmus je spájaný s paranoidným či schizofrenickým myslením, teda s poruchami osobnosti,“ dodáva Simona Machovská.
Virálne tajomstvá
Dnes sa konšpirácie už netýkajú len rôznych náboženských a iných tajných organizácií, ale aj bežného konzumného spôsobu života. Hovoríme o hoaxoch, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, najmä v čase kedy sme pripojení na internet a naši priatelia zdieľajú nespočetné množstvo takýchto správ. Hoax doslova znamená poplašná správa, ktorá žiada o pomoc, burcuje ľudí a žiada o čo najväčšie zdieľanie prostredníctvom sociálnych sietí. Hoaxy sú zaradené pod konšpirácie, pretože taktiež pracujú s možnou pravdou a nevyvrátiteľnými faktami. Najnovšie sa na sociálnych sieťach objavujú informácie o prebaľovaných mliekach (aké číslo chýba na spodnej strane krabičky, toľkokrát mlieko prevárali), či o škodlivosti zubných pást (aká farba sa nachádza na vrchnom zhybe taká je zubná pasta škodlivá, samozrejme, čierna je najhoršia). Hoax je však veľmi jednoduché rozpoznať, pretože na konci má zvyčajne výzvu o čo najväčšie zdieľanie. V dnešnej dobe však exitujú už aj špecializované stránky ako hoaxbusters.org zbierajúce takéto hoaxy.
Ľudia by mali byť voči informáciám a teda aj konšpiráciám v prvom rade skeptickí.
Treba spochybnovať
“A prečo by ste mali veriť nám? Podľa mňa by ste nemali, “ konštatuje Michael Shermer, autor krátkeho videa vysvetľujúceho 10 princípov odhaľovania “bullshitu” s názvom Baloney detection kit, ktoré zostavil Carl Sagan – astronóm a zakladateľ výskumného centra pre mimozemský život SETI. Obaja autori sú zástancami kritického prístupu k dátam a ich overovaniu prostredníctvom vedeckých metód. Podľa Shermera ľudia podvedome vyhľadávajú zmysluplné vzorce a preto predpokladajú, že A súvisí s B a B súvisí s C. Niektoré veci naozaj súvsia a toto ich poznanie je základom učenia. Nie všetky prepojenia však zodpovedajú objektívnej realite. Práca s dátami sa v dobe internetu stáva všeobecne dostupným nástrojom, čo však samo o sebe neznamená, že ich medializované interpretácie sú správne. Je preto na samotných používateľoch, ako budú pristupovať ich overovaniu nad rámec dôvery k vybraným autoritám alebo úľového myslenia. Veľká časť konšpiračných teórií pri podrobnejšej analýze argumentačne zlyháva bez ohľadu na množstvo “veriacich”. Dokonca nie je často potrebné ani disponovať mimoriadnou inteligenciou či hlbokými znalosťami problematiky. Často stačí pri posudzovaní dôveryhodnosti informácií používať logické myslenie a konfrontovať cudzie zistenia s vlastnými pozorovaniami. Ľudia by mali byť voči informáciám a teda aj konšpiráciám v prvom rade skeptickí. Skepticizmus je vo všeobecnosti postavený na neustálom spytovaní faktov a toho, čo je brané ako samozrejmé. Skeptický prístup primárne znamená, že človek spochybňuje existujúce tvrdenia a preveruje ich pravdivosť. Skeptici vo všeobecnosti predstavujú cenných členov tímu schopných poukázať na nedostatky a vidieť veci z rôznych perspektív. Konšpiračné teórie vo svojej podstate reflektujú skeptický prístup v tom, že spochybňujú oficiálne postoje a vysvetlenia, no ich priaznivci často systematicky ignorujú dôkazy a vyberajú len tvrdenia a polopravdy, ktoré potvrdzujú ich presvedčenie. Vytvárajú tak síce pomyselnú druhú stranu mince, ale neponúkajú skutočnú alternatívu, keďže rovnako ako oficiálne zdroje využívajú pri presadzovaní svojej pravdy skôr dezinformáciu a zavádzanie, než argumenty postavené na faktoch.
Rozvoj kritického myslenia
Jediným riešením, ako sa dostať zo spleti konšpiračných teórií je rozvoj myslenia, ktoré nazývame kritické. To znamená prístup, ktorý je založený na skúmaní tém alebo problémov s otvorenou mysľou. Americkí teoretici Moore a Parker tvrdia, že kritické myslenie je uvážené rozhodnutie, či nejaké tvrdenie prijmeme alebo nie alebo sa zriekneme úsudku. Kritické myslenie teda znamená akýsi nadhľad nad produktmi vytvorenými mediálnym organizáciami, či osobami šíriacimi tieto správy prostredníctvom médií. Cieľom konšpirátorov je práve vyvolať zmätok a získať čo najviac osôb na svoju stranu či podryť autoritu. S kritickým myslením súvisí aj interpretácia ponúknutého posolstva. Čím viac si prijímateľ pestuje svoje kritické myslenie, tým menej sa stotožňuje s ponúknutými informáciami šírenými konšpiračnými teóriami a sám vyvíja záujem o zisťovanie si pravdivých informácií, prípadne hľadanie si ponúknutých informácií z viacerých zdrojov. Pestovať v ľuďoch kritické myslenie je beh na dlhé trate. Aby sa ľudia premenili z oviec na rozmýšľajúcich ľudí je úlohou školstva a médií. Univerzity, ale aj vzdelávacie inštitúcie nižšieho stupňa by mali poskytovať svojim študentom priestor na diskusiu. Médiá by na druhej strane mali šíriť objektívne informácie, v ktorých poskytnú priestor viacerým stranám.
Ako spoznať konšpirátora?
– Všade bol, všetko videl a všetko vie
– Neponúka jedno „pravdivé“ riešenie, ale hneď niekoľko
– Nikdy si neprizná, že nemá pravdu
– Vždy sa bude hádať a dokazovať vám, že ste ešte všetky pohľady neskúmali
– Za každým rohom vidí nepriateľa, či nástrahu
– Používa argumenty: „Veď uvidíš, keď sa to stane.“
Najznámejšie konšpiračné teórie
Americký časopis Times označil za najrozšírenejšie
nasledujúce „odhalenia”:
• Atentát na J. F. Kenedyho bol podvrh
• Útoky na Svetové obchodné centrum spáchala americká vláda
• V oblasti 51 pristáli mimozemšťania
• Paul McCartney je mŕtvy a zastupuje ho dvojník
• Tajné spoločnosti ovládajú svet
• Pristátie na mesiaci bolo sfalšované vo filmovom štúdiu
• Ježiš spával s Máriou Magdalénou
• Holokaust je podvrh protifašistickej propagandy
• CIA využíva AIDS na kontrolu populácie
• Svetu vládnu jaštery
Autori: Michal Kabát, Lucia Nemcová, Magdaléna Švecová
