Dobrá nálada z predstavy, že si v druhom ročníku bakalárskeho štúdia nadrobím štyri kredity a v ”tretiaku” mi bude stačiť päťdesiatšesť, ma opustila vtedy, keď mi pani na študijnom oznámila, že sa to nedá. Po tom, ako som sa ohradil slovami: „Ale veď máme kreditový systém.“, dostal som druhú facku, že síce kreditový systém máme, ale “taký trochu iný ako na ostatných školách”. Pochopil som, že urobiť predmet tento rok vlastne vôbec nemá význam a dlhšie som ich neobťažoval. Nepoznám človeka z inej vysokej školy, kde by to fungovalo rovnako ako u nás. Kamaráti z Trnavskej univerzity, zo škôl v Bratislave a po celom Slovensku využívajú plnohodnotný kreditový systém a ja sa teraz pýtam: „Načo nám je takýto kreditový systém?“ Možno zniem ako večne nespokojný človek. A možno len nemám rád polofungujúce veci.
Július Tamáš
