V jeden príjemný piatkový večer som stál elegantne nahodený pred kinom Apollo v Lučenci a z nervozity či skôr z očakávania som si zapálil cigaretu. Veľký počet čakajúcich ľudí ma neprekvapil. Už týždeň pred premiérou bolo avizované, že lístky sú vypredané. Aj pred sálou sa to len tak hemžilo ľuďmi, rovnako nedočkavými ako ja. Vedel som, že všetky miesta v sále budú obsadené, ale pridané stoličky po krajoch ma naozaj prekvapili. Dokonca aj najväčšia hviezda večera, herec Marek Majeský, si premiéru musel odsedieť na stoličke, ktoré boli mimochodom pohodlnejšie ako samotné sedadlá. Už zo začiatku ma do opierky pritlačila hudba, ktorej hlasitosť bola nastavená minimálne na maximum. Okrem nej ma však prekvapila prepracovaná grafika použitá v úvode a začal som pochybovať, či sa skutočne pozerám na slovenskú tvorbu. Mal som pocit, že som sa posunul o storočie späť a sledoval prvý film. Lučenčania boli z filmu takí vzrušení, že okrem smiechu ani nepípli, aj keď je možné, že to spôsobili traja rodáci, herci Ján Jackuliak, Lukáš Pelč a spoluautor scenára a asistent réžie Peter Balko. Aj vďaka týmto pánom sa jedna z premiér filmu konala práve v ich rodnom meste, čo sa v Lučenci často nestáva. Sám riaditeľ kancelárie Odboru kultúry Mestského úradu v Lučenci počas úvodného príhovoru poznamenal, že takú fotostenu ešte v našom kine nevidel. Scenár filmu bol vynikajúci, o čom svedčí to, že hlášky herca Michala Kubovčíka dostávali ľudí do kolien. Jediné, čo by som a aj som filmu vytkol, je veľké množstvo vulgarizmov, ktoré boli často zbytočné, hoci z pohľadu spoluautora knihy, producenta a scenáristu v jednej osobe, Maroša Hečka, sú na mieste a nie sú nadužívané.
Rozhovor s režisérom
Po premiére som sa stretol s režisérom filmu Jonášom Karáskom, aby mi o filme prezradil niečo viac. Všetko to začalo, keď za Jonášom Karáskom prišli autori knihy Kandidát, Maroš Hečko a Michal Havran, s prvotným scenárom. Scenár sa režisérovi zapáčil, lebo ako sám tvrdí, dobrých scenárov je na Slovensku veľmi málo.Podľa režiséra filmu je hlavným problémom na Slovensku natočiť taký film, ktorý je divácky zaujímavý a sám je zvedavý, či sa im to s Kandidátom podarí. Tvorcom trvalo až dva roky, kým sa od príprav dostali až k samotnému vrcholu. Prípravy trvali asi rok, filmovacích dní bolo 26 a potom sa venovali postprodukcii, strihu a zvukovej produkcii. Nechcel som uveriť faktu, že Kandidát je nízko-rozpočtový film a ako sám poznamenal viac-menej to bolo na hranici uskutočniteľnosti. Najväčšou prekážkou pre tvorcov filmu bol fakt, že nemali žiadnu finančnú rezervu. Úroveň slovenskej kinematografie sa ešte stále nedotiahla ani na českú. Tej našej chýba finančná podpora, ktorá je v Českej republike podstatne väčšia ako u nás.To, čo na Slovensku z filmového priemyslu ostalo, sa podľa Karáska ani filmovým priemyslom nazvať nedá. Divácka základňa sa zo slovenského filmu tiež vytratila.
Slovensko na americký štýl
Nad tým, či Jonáš Karásek kopíroval iné filmy si nemusíte lámať hlavu. Má svojich obľúbených režisérov a obľúbené filmy, čiže nevylučuje, že z nich podvedome čerpal, ale o zámernom kopírovaní nevie. Seriálu s týmto námetom sa však asi nedočkáme. Na seriál ešte nebol oslovený a seriály ho ani nelákajú, pretože vie v akých podmienkach vznikajú. Má rád kvalitnú robotu a seriály sú „rýchloobrátková” vec. Nebráni sa však spolupráci s rovnakým kolektívom ako pri filme Kandidát, možno na nejakom inom filme.„Myslím si, že lákadiel je viac, že téma je aktuálna, to by ľudí mohlo zaujímať. Film sme sa snažili urobiť tak, aby pobavil, aby bol vtipný. Nechám na divákov, či sa to podarilo, je to moderne natočené, myslím si, že sa ľudia nebudú nudiť.” S týmto názorom sa nedá nesúhlasiť. Kandidát je na slovenské pomery urobený veľmi moderne a ja sám som na naň ešte zlé ohlasy nepočul.Ostáva už len na vás, aký názor si na Kandidáta s prekvapivým záverom urobíte, ale rozhodne si ho nenechajte ujsť.
Július Tamáš
