Máte už dosť futbalu a hokeja? Chcete vyskúšať nejaký nový šport? Poďte sa s nami pozrieť na tieto, pre Slovensko stále netypické športové kluby z Trnavy.
Možno ste ani netušili, že sa na Slovensku hrajú takéto ojedinelé a netradičné, ale celosvetovo uznávané športy s veľkou popularitou. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad kontaktné športy – ragby a americký futbal, alebo menej agresívnejšie hry – bejzbal a softbal. Každý z týchto športov má svoje klubové zastúpenie aj v Trnave a nie hocijaké, ale rovno majstrovské.
Rugby Club Spartak Trnava má už desať rokov
Ragby na Slovensku nie je až taký netradičný šport, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Prvý ragbyový klub ŠK Slavia Bratislava vznikol už v roku 1925. V máji 1927 zase vznikla prvá Československá rugbyová federácia so sídlom v Bratislave. Dlhé pôsobenie však tento šport na našom území nemal a v roku 1930 bratislavský ragbyový tím zanikol. Šišatá lopta sa na slovenské trávniky vrátila v roku 1956, kedy sa vojenský ragbyový klub Dukla Bratislava prebojoval do domácej najvyššej súťaže. Medzi veľkou konkurenciou českých tímov sa trápil a po pár nevydarených sezónach v roku 1962 zanikol.
Ubehlo dlhých 42 rokov bez ragby na Slovensku. Až v roku 2004 vznikla Slovenská rugbyová únia a rok predtým prvý slovenský tím 1. Rugby Club Slovan Bratislava. V Trnave vznikol ragbyový tím v roku 2010. Rugby Club Spartak Trnava od tohto roku pôsobil v slovenskej Respect Extralige, v ktorej proti sebe hrajú dva 15-členné tímy, ale aj v takzvanej sedmičkovej súťaži. Práve v tejto lige sa Spartaku podarilo dva razy po sebe vyhrať. „Keď sme boli mladší a večne druhí, tak sme boli hladní a chceli sme osiahnuť na titul. To sa podarilo a už po prvom titule bolo cítiť isté uspokojenie a slabšiu motiváciu viacerých členov tímu. Už ten druhý titul bol získaný skôr zo zotrvačnosti,“ spomína tréner a manažér trnavského klubu Lukáš Koštial.
V ragby si nájde priestor každý. Chudý, atletický, obézny aj obskúrne obézny.
Ragby je podľa Lukáša Koštiala dynamický, atraktívny šport s výrazným priestorom pre kreativitu jednotlivcov, ktorého dominantným prvkom je zmysel pre fair play a kontrolovaný kontakt. „Prihráva sa dozadu, uteká sa dopredu,“ v skratke vysvetľuje Koštial princíp hry. Ideálne je s týmto športom začať v 14 – 15 rokoch, keďže mužské kategórie môžu hrať hráči až od 16 rokov. „Čo sa týka špeciálnych predností, tak je jedna, ktorá stačí – vedieť utekať. Ale sú aj takí hráči, napríklad ja, ktorí túto schopnosť nenadobudli a napriek tomu hrávajú, resp. hrávali. V ragby si nájde priestor každý. Chudý, atletický, obézny aj obskúrne obézny,“ tvrdí tréner Rugby Clubu Spartak Trnava.
Tím Trnava Bulldogs vznikol vďaka nadšencom
Rok 2020 nie je pre americký futbal, podobne ako pre väčšinu športov, ideálny. Slovenská asociácia amerického futbalu (SAAF) organizovala tento rok rôzne propagačné podujatia a akcie na podporu a zviditeľnenie tohto športu, respektíve flag futbalu, čo je jeho bezkontaktná verzia. „SAAF sa snaží z môjho pohľadu o reštart práve cez flag futbal. Vychovať generáciu budúcich hráčov je veľmi ťažká úloha,“ tvrdí hráč Trnava Bulldogs Marek Brestovanský. „Náborové akcie nepriniesli potrebný počet nových ľudí. Futbal sa dá hrať s minimálnym počtom 17 ľudí, ale kto to niekedy skúsil vie, že je to cesta do pekla. Ideálny stav je 50 hráčov.“
Prvé tréningy sme mali dokonca v hokejových prilbách.
Trnavu Bulldogs založila v roku 2007 partia nadšencov pod vedením Radoslava Urbana. „Bez skúseností a podpory, ale s o to väčším nadšením. Prvé tréningy sme mali dokonca v hokejových prilbách,“ spomína Brestovanský. „Zlom nastal, keď sa nám podarilo angažovať amerických trénerov v roku 2013. V týchto rokoch sa nám dva razy podarilo vyhrať slovenskú ligu v takzvanom jedenástkovom futbale a dva razy sedmičkovú ligu vo farbách Smoleníc Eagles.“
Americký futbal je považovaný za najtvrdší kolektívny šport na svete. Nie je to však len o tvrdosti. Ako tvrdí hráč buldogov: „Je to hlavne o taktike, je veľmi veľa herných variantov a možností, ako pre útok, tak aj pre obranu. Musíte mať naštudovaného súpera, vedieť pružne reagovať, manažovať čas. Sú to naozaj šachy v pohybe.“ Americký futbal na prvý pohľad vyzerá len ako výsada pre veľkých svalnatých chlapov. Nie je to však úplne pravda. „Krása futbalu je v jeho rozmanitosti a možnosti každého nájsť si svoje miesto. Či už si malý, veľký, chudý, priestorovo rozložitý, miesto si nájdeš vždy.“
Trnava Panthers má slovenské majsterky
Softbal do Trnavy prvýkrát priniesla v roku 1987 skupina nadšencov pod vedením Ivana Ščastného, Jozefa Gálika a Ronalda Kupku. V roku 1991 však väčšina mužského softbalového tímu prešla k bejzbalu, a tak vznikol ženský tím Trnava Panthers. Ako tvrdí jeho hráčka Petra Vlčeková: „Softbal je hra vhodná ako pre ženy, tak pre mužov. Kto má chuť športovať a byť súčasťou tímu, je vždy vítaný. Keď sa venujete softbalu, nemusíte sa báť, že upadnete do stereotypu.“
Na prvý pohľad dva veľmi podobné športy, bejzbal sa od softbalu líši len v maličkostiach. „Softbalové ihrisko je menšie, čím hru robí dynamickejšou. Ďalším rozdielom, ktorý si všimnete je spôsob, akým hráč nadhadzuje loptu pálkarovi. Pri bejzbale sa nadhadzuje zhora, z vyvýšeného miesta . Pri softbale sa nadhadzuje zospodu, čo znamená, že najprv rukou urobíte kruh 360° a potom loptu vypúšťate z dlane, zhruba vo výške stehien. Rozdiel je aj v lopte, s ktorou sa hrá. Softbalová lopta je od bejzbalovej väčšia. A keď vás trafí, tak to bolí,“ vysvetľuje Vlčeková.
Celá liga bola zhustená a musela byť odohraná vo veľmi krátkom čase.
Nepriaznivá situácia okolo koronavírusu neobišla ani softbal. Napriek víťazstvu kadetiek v slovenskej najvyššej lige, Vlčeková hodnotí tento ročník ako veľmi náročný. „Tréningový proces bol ovplyvnený dodržiavaním prísnych opatrení. Plánované termíny ligových zápasov sa posúvali. Celá liga bola zhustená a musela byť odohraná vo veľmi krátkom čase. Neustále sa nám menili podmienky účasti v medzinárodnej lige a medzinárodných turnajoch.“ V klube sa napriek tejto situácii snažia myslieť pozitívne. Dúfajú, že sociálna izolácia, ktorú teraz deti zažívajú, v nich po zrušení zavedených opatrení prebudí ešte väčší záujem o pohyb. Patherns má viacero tímov – U13, juniorky, ženy a zmiešané družstvo tzv. slowpitchu.
Angels Trnava má najlepšie ihrisko
Najúspešnejší bejzbalový tím na Slovensku je ten trnavský. Angels Trnava je trinásťnásobný majster Slovenska a niekoľkonásobný majster v nižších vekových kategóriách. Trnavský bejzbal však nežnie úspechy len na domácej pôde. Generálny manažér Angels Trnava Roman Holekši s hrdosťou spomína na turnaje medzi európskou bejzbalovou špičkou, konkrétne na Pohár víťazov (pozn. red. národných) pohárov v Brne v roku 1999 a na Pohár európskych majstrov A-kategória v San Maríne v roku 2004. Aj napriek množstve úspechov a pomerne dlhom účinkovaní na Slovensku, bejzbal nie je v očiach verejnosti až tak rozšírený. „V Trnave je stále medzi mládežou záujem o bejzbal, ale uvedomujeme si, že nikdy nebude patriť medzi elitné športy na Slovensku,“ priznáva Holekši.
Trnavský bejzbal sa okrem pohárov vo vitrínach môže pýšiť aj novým ihriskom. „V Trnave sme vybudovali najlepší areál na Slovensku i v blízkom okolí. Snažíme sa, aby sa hráči i rodičia u nás dobre cítili a chceme vytvárať rodinné prostredie, kde sa všetci radi vracajú,“ tvrdí Holekši. Športový areál anjelov bol niekoľkokrát dejiskom veľkých medzinárodných súťaží. Trikrát hostil kvalifikáciu Majstrovstiev Európy mužov a niekoľkokrát samotné Majstrovstvá Európy v nižších vekových kategóriách.
Kvôli prísnym opatreniam spojených s koronou sa na Slovensku množstvo športových súťaží zrušilo. Bejzbal je však výnimkou a podarilo sa odohrať súťaže vo všetkých kategóriách. „Nakoľko bejzbal na Slovensku nie je až taký rozšírený, tak väčšie kluby, medzi ktoré patríme i my, hrávajú medzinárodné ligy, ktoré sa kvôli pandémii nemohli odohrať a viaceré boli úplne zrušené. Vznikol tak priestor na odohratie všetkých súťaží na Slovensku, čo sa nakoniec podarilo,“ vysvetľuje manažér trnavských bejzbalistov.
