Pád komunizmu prebiehal v Československu nekrvavou cestou. Tento rok si pripomíname 35. výročie od začiatku Nežnej revolúcie. Ako na ňu spomínajú Trnavčania?
V uliciach Trnavy sme sa pýtali:
- Ako ste prežívali Nežnú revolúciu na Slovensku?
- Čo je podľa vás sloboda a demokracia?
- Vidíte v dnešnej spoločnosti paraboly s komunistickým režimom?
Eva, 71
O revolúcií som sa dozvedela z televízie. Najprv sa búrili v Prahe a potom v Bratislave. Neskôr sa to posúvalo po všetkým mestách. My sme sa na protestoch zúčastnili na trnavskom námestí. Dobre sme tam mrzli.
Nemohli sme chodiť do Juhoslávie a museli sme žiadať o víza. Rakúsko a Amerika ma nijako neoslovili. Za socializmu boli taktiež niektorí veľmi zaujatí, aby druhým robili zle. Ale o čo je dneska lepšie?
Mladí už majú, bohužiaľ, iné zmýšľanie. My sme si vedeli uctiť starších, čo oni teraz nevedia. V autobuse sa nepostavia, vo vlaku vám nikto nepomôže s kufrom, drzí sú, sotia do vás. Čo sme revolúciou získali? Nič. Ja tu už dožijem, ale ľutujem svoje deti a vnúčatá. Mali sme auto, mali sme byt, mali sme prácu, mali sme istotu. A čo je teraz?
Miriam, 52
Ako prváčka na vysokej škole som sa zúčastnila Nežnej revolúcie. Dozvedela som sa o nej na internáte Mladá garda od spolužiakov. Ako 18-ročné prváčky sme prišli do Bratislavy a nevedeli sme, čo to je tá revolúcia. Prvých pár dní sme netušili, čo sa deje. Povedali nám, že nemáme ísť do školy, ale na námestia. Stretli sme sa v študentskom parlamente, kde sme sa dozvedeli, o čom to je a prečo sa to deje.
Tešili sme sa, že bude nejaká zmena, ale rozčuľovalo nás, že v Bratislave o tom všetci vedia a keď som sa vrátila domov do Zvolena, ľudia nič netušili. Noviny Smena, ktoré vychádzali v ten istý deň, mali úplne iné články v Bratislave a vo Zvolene. Doteraz ich mám odložené. Propaganda bola taká silná, že ľudia na celom Slovensku o tom nemali informácie. Prvé dva-tri dni to nepustili ani do televíznych správ, ani do rádia.
V prvom rade sa dovtedy nedalo cestovať do zahraničia. V podnikoch a firmách boli mladí a šikovní zamestnanci, no vo vedení boli 40/50 rokov ľudia, ktorým nešlo o to, aby sa niečo inovovalo, ale aby mali teplé miestečka. Už po revolúcií som sa dostala do rakúskej firmy, kde som robila vedúcu pobočky. Bez ohľadu na vek som zastávala funkciu. Doba oveľa viac pokročila tým, že sa mladí ľudia dostali do vedenia firiem
Počas revolúcie som si myslela, že za 10 rokov sa všetko zmení a bude lepšie. Nedávno sme mali po 30 rokoch stretnutie z vysokej školy a veľmi málo veci sa zmenilo – niektoré k horšiemu a niektoré k lepšiemu. Teraz je to na slobodnej voľbe človeka. Každý si môže vybrať cestu, akú chce. Vtedy sme mali všetko nalinkované, čo a ako musíme robiť. Mnohým to vyhovovalo, lebo chceli, aby ich niekto viedol. Stále to vidím v spoločnosti. Po revolúcií nasledovali Mečiara. Dnes idú za Ficom a za osobami, ktoré majú víziu a dokážu presvedčiť. Ľudia sa nevedia sami rozhodovať a chcú, aby im niekto diktoval, čo majú robiť.
Ľubomír, 65
O začiatku Nežnej revolúcie som sa dozvedel z televízie. Aj som sa na nej zúčastnil. Mal som nádej, že bude lepšie. Asi to moc nevyšlo.
Sloboda a demokracia pre mňa znamenajú, že si človek môže povedať, čo chce. Môže ísť kam chce.
Úplatky sa dávali aj vtedy a dávajú sa aj teraz. Zdravotníctvo stálo za veľké, viete čo, a stojí aj teraz. A to je asi celá podobnosť medzi komunizmom a súčasnosťou. Veľa sa nezmenilo, len človek sa viac dozvie o zákulisnej politike než vtedy. V tom období sa nehovorilo nič, skrátka sa zdvihli ruky a hotovo. Kto nezdvihol ruku, mal problém. Napríklad pri voľbách neexistovalo, že niekoho zakrúžkujete či vyškrtnete. Dostali ste lístok, hodili ste ho do urny a to bolo všetko. Prezident sa volil jednoducho – jeden kandidát a je to.
manželský pár Miroslav, 67 a Jana, 62
Nežnú revolúciu sme zaregistrovali v televíznych novinách a rádiu. Už pred ňou sa v spoločnosti kryštalizovalo, že niečo asi príde, ale nevedeli sme kedy. A potom, keď to prišlo, sme netušili, čo od toho očakávať. Postupne sme pochopili, že ide o boj, aby sa zrušil socializmus a zaviedla demokracia. Na Trojičnom námestí sme sa zúčastňovali protestov. Bola strašná zima. Mrzlo.
Sloboda je v prvom rade cestovanie. Vy, mladí, nechápete, že sme nemohli nikam cestovať. Z hľadiska demokracie to je teraz voľnejšie. Keď chodili chuligáni po Trnave, policajti ich hneď spacifikovali. Uvoľnilo sa všetko a v niektorých prípadoch až veľmi. Ľudia si povedia, že je demokracia, tak si to môžem dovoliť. Keď niekto za socializmu niečo povedal, hneď bol perzekuovaný.
Každá spoločnosť mala aj niečo dobré, aj niečo zlé. Nedá sa povedať, že všetko bolo vtedy len zlé a že teraz je všetko len dobré. V tom čase ste mali istotu, že stále bola práca a nikto nikoho nevyhadzoval. Sociálne istoty boli lepšie, ale na úkor toho, že človek musel doslova držať hubu. Dnes je situácia voľnejšia, ale zamestnaný človek nemá istotu, že sa firma zo dňa na deň nezruší alebo neskrachuje.
Eva, 80
Prišla som ráno do práce, kde sa ma pýtali, či som počula, čo sa robí v Prahe. Sviečkovú manifestáciu, ktorá sa konala predtým, som neregistrovala. Mala som manžela a dcéru, ktorí pracovali v Sovietskom zväze a volali mi, že čo sa deje doma. V Trnave nebolo zatiaľ nič. Keď sa vrátili domov, dievčatá išli protestovať do Prahy. Boli mladé a mali o tridsať rokov menej ako ja.
Ja som sa na protestoch nezúčastňovala, no nie preto, že by som z toho mala strašné pocity. Horšie som sa cítila v šesťdesiatom ôsmom, pretože som mala dve malinké deti. Počas Nežnej revolúcie som sa o nich nebála, pretože boli dospelé, veľmi samostatné, už boli v cudzine a vedeli sa o seba postarať.
Keby sme sa chceli rozprávať o demokracii, museli by sme vrátiť ešte do čias Masaryka. Myslím si, že ani zďaleka sa vývoj v Československu neponášal na demokraciu. Narodila som sa počas vojny. Jedného starého otca udali a druhého ako podnikateľa zobrali do väznice. Keď sa vrátili, zmierili sa s tým, čo sa dialo. Vždy hovorili, že dúfajú, aby ich deti a vnúčatá nemuseli zažívať to, čo oni cez vojnu.
Mladí ľudia sa v minulosti nemuseli zadlžovať na pôžičky, aby dostali byty. Tie sú pre nich najväčší základ. Každý mal prácu. Idem akurát z Prednádražia, kde po revolúcií postavili dva bytové domy. Všetko ostatné bolo postavené za minulého režimu. Neviem, či to bolo správne alebo nesprávne, ale pre obyčajných ľudí to bolo dobré. Dubček mal plány, že socializmus bude mať ľudskú tvár. Má súčasný režim ľudskú tvár? Myslím si, že nie.
