V Trnave majú ľudia bez domova možnosť prespávať v nocľahárni na Coburgovej ulici 27. Ako to v nej funguje? Akí sú jej klienti a prečo sa ocitli na ulici?
Coburgova ulica je pre obyvateľov Trnavy veľmi dobre známa. Pre mňa bolo tiež veľmi jednoduché určiť, kde sa nocľaháreň bude nachádzať. Kým tam však trafím, párkrát sa povozím po celej ulici a nakoniec zaparkujem kúsok od budovy, ktorú spravuje Stredisko sociálnej starostlivosti ako príspevková organizácia mesta Trnava.
Nocľaháreň je skrytá za ďalšími budovami, v časti, kde sa nachádza aj ubytovňa pre sociálne slabších ľudí. Pred ubytovňu, kde sa nachádzajú aj priestory nocľahárne prídem niekoľko minút pred devätnástou hodinou. Kým som tam stála, pomaly sa začali nocľahári schádzať pred budovou a čakali, kým im vrátnik otvorí dvere.
V momentálnom období fungujú stále v letnom režime od 19:00 do 7:00, ale v zime môžu ľudia toto zariadenie využívať už od 17:00 do 9:00 hodiny. „V prípadoch osobitného zreteľa, čo je napríklad počas veľmi nízkej vonkajšej teploty a mrazov, je vyhlásený 24 hodinový krízový režim. Tento režim je aj cez Vianočné sviatky a na Nový rok,” objasňuje Jakub Bartoš, ktorý je vedúcim oddelenia bytov a má na starosti aj nocľaháreň.
Kapacita nebýva zaplnená ani v zime
Dovnútra ma vrátnik nepustil kvôli bezpečnosti, avšak už zvonku budova neláka okolie svojím vizuálom. Rovnako aj pri vstupe má ďaleko od krásy. V miestnostiach za dverami by sa malo nachádzať tridsať lôžok, ktorých kapacita nebýva zaplnená dokonca ani v zimných mesiacoch.
K dispozícii tam majú postele, toalety, podmienky potrebné pre osobnú hygienu, vybavenie na prípravu stravy a to všetko bezplatne. Keďže som sa dovnútra nedostala a chcela som sa dozvedieť, ako to funguje, musela som poprosiť staršieho pána, ktorý sa tam akurát chystal prenocovať. Napočudovanie vyzeral mať čisté oblečenie a na pleciach mal tašku s osobnými vecami.
Predstavil sa mi ako Paľo a aby mohol prespávať v zariadení, musel požiadať o vystavenie ubytovacieho preukazu, ktorý mu vystavili po splnení istých podmienok. S preukazom sa musí vždy preukázať pri vstupe do nocľahárne služby konajúcemu zamestnancovi poriadkovej služby, ktorý dohliada na udržiavanie celkového poriadku.
V lete využíva nocľaháreň väčšinou len v chladnom počasí. Počas teplých letných nocí sa vie vyspať aj v parku na lavičke.
Prespávať sem chodí najčastejšie vtedy, keď sa ochladí, pretože vonku je už zima a nechce, aby sa mu niečo stalo. V najchladnejších dňoch už podľa jeho slov nepomáha ani alkohol. Tí, ktorí sem nechodia prespávať, musia nájsť iné miesta, kde budú môcť vydržať v mínusových teplotách ako sú napríklad opustené budovy. Avšak veľakrát sa to pre nich končí tragicky.
Aby sa vôbec dostali dovnútra, nemôžu prísť pod vplyvom alkoholu, pretože tolerancia je v trnavskej nocľahárni nulová. „V priestoroch nocľahárne je zakázané odkladanie osobných vecí alebo majetku, nosenie a používanie zbraní. Taktiež netolerujeme akékoľvek prejavy násilia alebo agresie pod hrozbou zákazu vstupu do objektu,” vyjadril sa Bartoš.
Príbehy z ulice
Situácie, prečo sa títo ľudia dostali na ulicu sú rôzne. Nie každý však o nich chce rozprávať a už vôbec nie pred cudzím človekom. Zdôverila sa mi staršia pani, ktorá zostala bez domova práve kvôli alkoholu. Všetky zarobené peniaze utápala v alkohole, kvôli čomu aj neskôr prišla o strechu nad hlavou.
Na dno som sa dostala ako väčšina z nás. Podľahla som závislosti na alkohole
Nie vždy sa tu ľudia ocitli kvôli tomu, že prepadli závislosti na alkohole alebo drogách. Niekedy sú za tým všetkým príbehy, aké by sme možno ani nečakali. Práve taký ma dojal od muža, ktorý sa ako jediný dokáže vyrozprávať aj osobnejšie.
Zo začiatku mi o tom nechce rozprávať vôbec, pretože sa mu to zdalo veľmi osobné. Nakoniec sa mi rozhodne predsa len niečo prezradiť. „Bol som ženatý a mali sme spolu dve deti,” ukáže na svoj prst, na ktorom už dávno obrúčka nebola. S manželkou si prestali rozumieť a rozhodli sa pre rozvod.
Vtedy sa celé dobrodružstvo na ulici začalo. Zobral si zopár osobných vecí a odsťahoval sa z ich spoločného bytu. „Nechcel som, aby moje deti zostali na ulici, tak som sa rozhodol že odídem ja a byt im nechám.” Chvíľu býval u sestry, neskôr u kamarátov.
Postupom času prišiel aj o prácu, bez ktorej nedokázal platiť všetky účty a poplatky. Keď mu došli všetky úspory, vedel, že prišiel o ubytovanie a začal čoraz častejšie prespávať na lavičkách v parkoch. Vtedy už nemal kam ísť a zostal na ulici. „Už osemnásť rokov som na ulici a postupne som si na to zvykol.”
Pomoc ľuďom bez domova
Nocľaháreň navštevujú ľudia bez domova aj opakovane. Sú to „stáli štamgasti“, ktorým sa život na ulici nepáči a chceli by svoje životy zmeniť. Na druhú stranu sú aj takí, ktorí ju využívajú iba krátkodobo a ukážu sa iba v zimných mesiacoch. Nepotrebujú meniť nič na svojich životoch a odmietajú akúkoľvek pomoc, ktorá im je poskytnutá.
Stredisko sociálnej starostlivosti mesta Trnava spolupracuje aj s pracovníkmi terénnej sociálnej práce a Trnavskou arcidiecéznou charitou, ktorá pomáha ľuďom bez domova rôznymi formami ako je stravovanie, ošatenie či formou sociálneho poradenstva pri hľadaní práce a vlastného bývania. Je už len na nich, či príležitosť využijú alebo ju odmietnu.
Za ostatné roky sa niektorým užívateľom podarilo úspešne nájsť zamestnanie, ako aj vlastné bývanie
Na to, či sa to niekedy pokúšal zmeniť mi Paľo odpovedal výrazným „áno”. Najskôr sa snažil hľadať si prácu, do ktorej aj chodil. Neskôr sa mu to kvôli okolnostiam neoplatilo. „Keďže som dlho predtým nepracoval a neplatil alimenty na svoje deti, väčšinu výplaty mi zobral exekútor a ostatné peniaze, ktoré mi zostali nestačili na ubytovanie a stravu. Vždy som skončil tam, kde som aj bol.”
Väčšina ľudí na ulici je v podobnej situácii a prácu si hľadajú iba príležitostne, napríklad brigádu alebo nejakú “fušku”. Veľa z nich je názoru, že človek bez domova v robote nechcú a ak áno, iba v úplne podradnej práci, kam by iní pracovať nešli.
Každý vie prispieť
Ľudia môžu rozhodnúť pre rôzne formy pomoci ľuďom v núdzi. Najúčinnejšou metódou je darovanie hlineného dukátu, ktorý funguje ako alternatívne platidlo. Vydala ho Trnavská arcidiecézna charita na pomoc ľuďom bez domova. Hlinený dukát je možné zakúpiť za jedno euro v špeciálnych automatoch alebo na vybraných predajných miestach v Trnave.
Charitatívne platidlo by malo prispieť k tomu, aby pomoc ľuďom bez domova bola účinná a aby si za peniaze, ktoré vyžobrali nekupovali alkohol alebo cigarety. Za takýto dukát dostanú ľudia bez domova v charitatívnom centre potravinový balíček, ktorý obsahuje všetko, čo potrebujú.
Predajné miesta:
- v informačnom centre v mestskej veži
- u informátorov na mestskom úrade a na trnavskej radnici
- v charitnej kaviarni Špitálik na Hlavnej ulici 43
- v predajni Trnafský suvenýr na železničnej stanici
- v kostoloch – Bazilika sv. Mikuláša
- Františkansky kostol sv. Jakuba
- Kostol sv. Anny, Jezuitský kostol
- Farský kostol Panny Márie
- Pomocnice kresťanov – Kopánka
Predajné automaty:
- Mestský úrad Trnava
- Bazilika svätého Mikuláša
- Obchod Tesco EXTRA
